Staroorientálne štáty s nezáplavovým hospodárstvom

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: Dievča ivka47
Typ práce: Referát
Dátum: 06.03.2010
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 979 slov
Počet zobrazení: 3 031
Tlačení: 318
Uložení: 319
Staroorientálne štáty s nezáplavovým hospodárstvom

Všeobecná charakteristika: Všetky tieto štáty sa rozkládali v hornatých, stepných alebo púštnych podmienkach bez veľkých zdrojov vody. Preto bol častým zdrojom obživy a bohatstva okrem poľnohospodárstva a remesla aj priechodný obchod. Išlo hlavne o tieto štáty:

1. Malá Ázia (dn. Turecko) - Ríša Chetitov:

V hornatom Turecku zjednotil Chetitov v l7. stor. pr.Kr. kráľ Chattušiliš I.. Ríša rýchlo rozkvitala a Chetiti sa venovali pastierstvu dobytka (robili tvaroh a kyslé mlieko), chovu koní (písali prvé príručky o chove koní na svete) a ťažili Cu, Ag, Sn, Pb, hlavne ale Fe - boli prví, ktorí objavili metalurgiu železa. Literatúru mali pod silným vplyvom Babylónu. Hovorili chetitsky, ale písali babylónskym klinopisom, ktorý v r. l9l5 rozlúštil Bedřich Hrozný. V l6. stor. bol vládca dokonca obmedzený radou šľachty (za svoje činy mohol byť potrestaný aj smrťou). Mali složité náboženstvo - hlavným bohom bol boh búrky Tešub, jeho žena bohyňa slnka Chepat a bohyňa lásky Šauška. Koncom l6. stor. Chetiti dobyli Starobabylónsku ríšu a viedli o Sýriu neustále spory s Egyptom. Po bitke pri Kadeši v r. l285 pr. Kr. uzavreli Ramses II. a Chattušiliš III. prvú medzinárodnú zmluvu o neútočení i spolupráci v dejinách. Bola podpísaná v r. l27O a stala sa základom medzinárodného práva. Okolo r. l2OO bola Chetitská ríša zničená morskými národmi. Na troskách ríše sa potom v severnej časti Turecka usadili kmene Frýgov (kráľ Midás v 8. stor.), v južnej kmene Lýdov (kráľ Kroisos v 6.stor., ktorý mal podľa legiend obrovské bohatstvo).

2. Fenícia:
Mestské štáty Fenície (vládli v nich králi) sa rozkládali v oblasti dnešného Libanonu, bohatého na vodu, rastlinstvo (cédre) i nerastné suroviny (medené rudy aj zlato). Najvýznamnejšími mestami boli v rokoch 1200-700 pr. Kr. Byblos, Sidón a Týros. Boli preslávené vynikajúcimi remeselníkmi aj umelcami, ktorí vyvážali svoje výrobky z bronzu a striebra či farbené látky (podľa purpuru mali Feníčania aj meno) po súši aj mori ďaleko za hranice svojich štátov. Boli teda aj dokonalými obchodníkmi a moreplavcami a zakládali svoje osady (faktorie) po celom pobreží Stredozemného mora (najslávnejšou bolo Kartágo založené okolo r. 814 kráľovnou Elisou). Feníčania vynašli hláskové písmo s 22 znakmi pre spoluhlásky. Tie potom v 8. stor. pr. Kr. prevzali Gréci a vznikla tak alfabeta. Stala sa tak fenícka abeceda pramatkou moderných európskych abecied.

3. Sýria:
V oblasti dnešnej Sýrie vznikali v 3. tis. pr. Kr. mestské štáty podobné mezopotámskym. V 24. stor. pr. Kr. rozkvital štát Ebla, z ktorého sa okrem iného zachovala obrovská knižnica. V 19. stor. štát Mari, v 15.-13. stor. potom Ugarit. Tu boli objavené obrovské paláce s dokonalou kanalizáciou aj archív so zmluvami písaných ugaritským klinopisom (ten mal len 3O znakov - bola to prvá abeceda na svete!). Boli tu aj prví súkromní zberatelia kníh, napr. Rapanu. Vládol tu polyteizmus, otcom bohov bol El, bohom plodnosti a vegetácie bol Baal a bohyňou lásky a vojny Anat.

4. Palestina.

Hlavným zdrojom vody bola rieka Jordán, v okolí ktorej podobne ako v prímorských oblastiach dnešného štátu Izrael sa rozvíjalo poľnohospodárstvo a pastierstvo. Krajina bola chudobná na rudy farebných kovov, preto sa príliš nerozvíjalo remeslo, ale vďaka svojej polohe medzi Mezopotámiou a Egyptom prechádzali cez Palestinu diaľkové trasy tranzitného obchodu.

História:
l. Obdobie Kanaánske (4OOO-lOOO pr. Kr.): V oblasti Kanaánu vznikli v 4. tis. pr. Kr. mestské štáty ako Megiddo, Jericho a Aškalon. V r. l95O pr. Kr. začala egyptská okupácia a egyptský úradník Sinuhet označil biblické krajiny názvom Retenu. Okolo r. l85O tu prišiel Abrahám, praotec Hebrejov. V l7. stor. sa Kanaánom prehnali Hyksósovia a strhli časť Hebrejov so sebou do Egypta. Po ich porážke sa v l6. stor. stal Kanaán opäť okupačným územím Egypta a faraón Thutmóse III. tu postavil vojenské pevnosti. Okolo r. l375 odišiel do Egypta Jozef a v časoch Ramsesa II. (okolo r. 1240) začal pod vedením Mojžíša exodus. Z tohto obdobia pochádza aj prvá zmienka o mene Izrael - tzn. "Boh bojuje", na tzv. Izraelskej stéle faraóna Merenptaha v Thébach. Spolu s Hebrejmi ale do Kanaánu prišli aj Aramejci a Filištíni (Peleset), ktorí dali tomuto územiu aj nové meno - Palestina. Hebrejovia viedli o zasľúbenú krajinu "Hospodinove vojny" (napr. Samson a Dalila, Šaul) a po jej dobytí sa Hebrejom začalo hovoriť Izraeliti.

2. Obdobie štátnej samostatnosti a kráľov (cca lOOO-9OO pr. Kr.):
Prvým kráľom sa stal Šaul (lO25), jeho následovníkom bol Dávid (lOO4-965) a Šalamún (965-926). Kráľovstvo bolo slobodné, hlavným mestom bol Jeruzalém a Izrael dosahoval svojho maximálneho ekonomického aj politického rozkvetu. Lenže Dávid aj Šalamún žili dosť nemravne (veľa žien), a tak sa po smrti Šalamúna kráľovstvo rozpadlo.

3. Obdobie prorokov (9OO-587):
Kráľovstvo sa rozpadlo do dvoch častí, a to na severné, tzn. Izrael s hlavným mestom Samaria, dobyté aj vďaka svojmu nemravnému životu v r. 722 Sargonom II. (tzv. asýrske zajatie), a južné, zvané Júdsko. V jednom aj druhom kráľovstve pôsobilo veľké množstvo prorokov, ktorí sa snažili vrátiť Izraelitov k pravému Bohu, lenže neúspešne. V r. 605 v bitke pri Karchemiši porazil Nabukadnesar Egypťanov a ovládol aj Júdsko. Izraeliti sa pokúsili o povstanie, ale Nabukadnesar 19.7.586 zničil chrám a odvliekol Izraelitov do babylónskeho zajatia.

4. Obdobie babylónskeho zajatia (586-539): Izraeliti tu žili ako otroci. Oslobodil ich perzský kráľ Kýros II. v r. 539.

5. Obdobie perzskej nadvlády (539-332 pr. Kr.):
Izraelitom sa začalo hovoriť Židia (tí, ktorí sú obrezaní) a žili pod silným vplyvom perzskej kultúry.

6. Obdobie helenistické (332-63 pr. Kr.):
Židia žili pod silným gréckym vplyvom a opäť sa dsopúšťali množstva modloslužieb, pričom očakávali politického Mesiáša.

Kultúra:
Vo všetkom zaostávali za okolnými národmi, predovšetkým v umení a vzdelanosti. Pôvodne kočovníci, neskôr poľnohospodári (kozy, ovce, zelenina, červené víno, chlieb, pečené kobylky), domy s rovnými strechami, šperky a móda - napodobeniny Egypta. Hlavou rodiny bol muž. Takmer žiadna veda a umenie, pretože pokúšalo k modloslužbe, len hudba a taniec. Ale aj tak dali svetu to najcennejšie - uchovali ľudstvu vieru v jediného Boha a to cez Písmo sväté.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 1)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.033