Staroorientálne štáty s nezáplavovým hospodárstvom
Staroorientálne štáty s nezáplavovým hospodárstvom
Všeobecná charakteristika: Všetky
tieto štáty sa rozkládali v hornatých, stepných alebo púštnych podmienkach bez veľkých zdrojov vody. Preto bol častým zdrojom obživy a
bohatstva okrem poľnohospodárstva a remesla aj priechodný obchod. Išlo hlavne o tieto štáty:
1. Malá Ázia (dn. Turecko) -
Ríša Chetitov:
V hornatom Turecku zjednotil Chetitov v l7. stor. pr.Kr. kráľ Chattušiliš I.. Ríša rýchlo rozkvitala a Chetiti
sa venovali pastierstvu dobytka (robili tvaroh a kyslé mlieko), chovu koní (písali prvé príručky o chove koní na svete) a ťažili Cu, Ag, Sn,
Pb, hlavne ale Fe - boli prví, ktorí objavili metalurgiu železa. Literatúru mali pod silným vplyvom Babylónu. Hovorili chetitsky, ale písali
babylónskym klinopisom, ktorý v r. l9l5 rozlúštil Bedřich Hrozný. V l6. stor. bol vládca dokonca obmedzený radou šľachty (za svoje činy
mohol byť potrestaný aj smrťou). Mali složité náboženstvo - hlavným bohom bol boh búrky Tešub, jeho žena bohyňa slnka Chepat a bohyňa
lásky Šauška. Koncom l6. stor. Chetiti dobyli Starobabylónsku ríšu a viedli o Sýriu neustále spory s Egyptom. Po bitke pri Kadeši v r. l285
pr. Kr. uzavreli Ramses II. a Chattušiliš III. prvú medzinárodnú zmluvu o neútočení i spolupráci v dejinách. Bola podpísaná v r. l27O a
stala sa základom medzinárodného práva. Okolo r. l2OO bola Chetitská ríša zničená morskými národmi. Na troskách ríše sa potom v
severnej časti Turecka usadili kmene Frýgov (kráľ Midás v 8. stor.), v južnej kmene Lýdov (kráľ Kroisos v 6.stor., ktorý mal podľa
legiend obrovské bohatstvo).
2. Fenícia:
Mestské štáty Fenície (vládli v nich králi) sa rozkládali v
oblasti dnešného Libanonu, bohatého na vodu, rastlinstvo (cédre) i nerastné suroviny (medené rudy aj zlato). Najvýznamnejšími mestami boli
v rokoch 1200-700 pr. Kr. Byblos, Sidón a Týros. Boli preslávené vynikajúcimi remeselníkmi aj umelcami, ktorí vyvážali svoje výrobky z
bronzu a striebra či farbené látky (podľa purpuru mali Feníčania aj meno) po súši aj mori ďaleko za hranice svojich štátov. Boli teda aj
dokonalými obchodníkmi a moreplavcami a zakládali svoje osady (faktorie) po celom pobreží Stredozemného mora (najslávnejšou bolo Kartágo
založené okolo r. 814 kráľovnou Elisou). Feníčania vynašli hláskové písmo s 22 znakmi pre spoluhlásky. Tie potom v 8. stor. pr. Kr.
prevzali Gréci a vznikla tak alfabeta. Stala sa tak fenícka abeceda pramatkou moderných európskych abecied.
3.
Sýria:
V oblasti dnešnej Sýrie vznikali v 3. tis. pr. Kr. mestské štáty podobné mezopotámskym. V 24. stor. pr. Kr. rozkvital
štát Ebla, z ktorého sa okrem iného zachovala obrovská knižnica. V 19. stor. štát Mari, v 15.-13. stor. potom Ugarit. Tu boli objavené
obrovské paláce s dokonalou kanalizáciou aj archív so zmluvami písaných ugaritským klinopisom (ten mal len 3O znakov - bola to prvá abeceda
na svete!). Boli tu aj prví súkromní zberatelia kníh, napr. Rapanu. Vládol tu polyteizmus, otcom bohov bol El, bohom plodnosti a vegetácie bol
Baal a bohyňou lásky a vojny Anat.
4. Palestina.
Hlavným zdrojom vody bola rieka Jordán, v okolí ktorej
podobne ako v prímorských oblastiach dnešného štátu Izrael sa rozvíjalo poľnohospodárstvo a pastierstvo. Krajina bola chudobná na rudy
farebných kovov, preto sa príliš nerozvíjalo remeslo, ale vďaka svojej polohe medzi Mezopotámiou a Egyptom prechádzali cez Palestinu
diaľkové trasy tranzitného obchodu.
História:
l. Obdobie Kanaánske (4OOO-lOOO pr.
Kr.): V oblasti Kanaánu vznikli v 4. tis. pr. Kr. mestské štáty ako Megiddo, Jericho a Aškalon. V r. l95O pr. Kr. začala egyptská
okupácia a egyptský úradník Sinuhet označil biblické krajiny názvom Retenu. Okolo r. l85O tu prišiel Abrahám, praotec Hebrejov. V l7. stor.
sa Kanaánom prehnali Hyksósovia a strhli časť Hebrejov so sebou do Egypta. Po ich porážke sa v l6. stor. stal Kanaán opäť okupačným
územím Egypta a faraón Thutmóse III. tu postavil vojenské pevnosti. Okolo r. l375 odišiel do Egypta Jozef a v časoch Ramsesa II. (okolo r.
1240) začal pod vedením Mojžíša exodus. Z tohto obdobia pochádza aj prvá zmienka o mene Izrael - tzn. "Boh bojuje", na tzv.
Izraelskej stéle faraóna Merenptaha v Thébach. Spolu s Hebrejmi ale do Kanaánu prišli aj Aramejci a Filištíni (Peleset), ktorí dali tomuto
územiu aj nové meno - Palestina. Hebrejovia viedli o zasľúbenú krajinu "Hospodinove vojny" (napr. Samson a Dalila, Šaul) a po jej
dobytí sa Hebrejom začalo hovoriť Izraeliti.
2. Obdobie štátnej samostatnosti a kráľov (cca lOOO-9OO pr. Kr.):
Prvým kráľom sa stal Šaul (lO25), jeho následovníkom bol Dávid (lOO4-965) a Šalamún (965-926). Kráľovstvo bolo slobodné, hlavným
mestom bol Jeruzalém a Izrael dosahoval svojho maximálneho ekonomického aj politického rozkvetu. Lenže Dávid aj Šalamún žili dosť nemravne
(veľa žien), a tak sa po smrti Šalamúna kráľovstvo rozpadlo.
3. Obdobie prorokov (9OO-587): Kráľovstvo sa
rozpadlo do dvoch častí, a to na severné, tzn. Izrael s hlavným mestom Samaria, dobyté aj vďaka svojmu nemravnému životu v r. 722 Sargonom
II. (tzv. asýrske zajatie), a južné, zvané Júdsko. V jednom aj druhom kráľovstve pôsobilo veľké množstvo prorokov, ktorí sa snažili
vrátiť Izraelitov k pravému Bohu, lenže neúspešne. V r. 605 v bitke pri Karchemiši porazil Nabukadnesar Egypťanov a ovládol aj Júdsko.
Izraeliti sa pokúsili o povstanie, ale Nabukadnesar 19.7.586 zničil chrám a odvliekol Izraelitov do babylónskeho zajatia.
4.
Obdobie babylónskeho zajatia (586-539): Izraeliti tu žili ako otroci. Oslobodil ich perzský kráľ Kýros II. v r. 539.
5. Obdobie perzskej nadvlády (539-332 pr. Kr.): Izraelitom sa začalo hovoriť Židia (tí, ktorí sú obrezaní) a žili pod silným
vplyvom perzskej kultúry.
6. Obdobie helenistické (332-63 pr. Kr.): Židia žili pod silným gréckym vplyvom a opäť
sa dsopúšťali množstva modloslužieb, pričom očakávali politického Mesiáša.
Kultúra: Vo všetkom zaostávali
za okolnými národmi, predovšetkým v umení a vzdelanosti. Pôvodne kočovníci, neskôr poľnohospodári (kozy, ovce, zelenina, červené víno,
chlieb, pečené kobylky), domy s rovnými strechami, šperky a móda - napodobeniny Egypta. Hlavou rodiny bol muž. Takmer žiadna veda a umenie,
pretože pokúšalo k modloslužbe, len hudba a taniec. Ale aj tak dali svetu to najcennejšie - uchovali ľudstvu vieru v jediného Boha a to cez
Písmo sväté.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta