Staroorientálne štáty Ďalekého Východu

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: ivka47
Typ práce: Referát
Dátum: 06.03.2010
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 033 slov
Počet zobrazení: 3 887
Tlačení: 346
Uložení: 350
Staroorientálne štáty Ďalekého Východu:

Prírodné podmienky: Staroveká India sa rozvíjala v úrodných nivách riek Indus a Ganga, keď dažde zachytávalo pohorie Himaláj. Čína sa rozvíjala okolo riek Chuang-che a Jang-c-tiang. Bola tu veľmi úrodná spraš, ktorá ale rýchlo prepúšťala vodu, preto bolo nutné pôdu neustále zavlažovať.

História starovekej Indie:
l. Neskorý pravek (4OOO-23OO pr. Kr.): Okolo r. 4OOO pr. Kr. sa tu z Blízkeho východu dostalo poľnohospodárstvo.
2. Obdobie harappskej kultúry (23OO-l6OO pr. Kr.): Okolo r. 23OO pr. Kr. vznikli na rieke Indus mestské štáty Harappa a Mohendžo Daro. Tieto mestá mali pravidelnú sieť ulíc a poschoďové domy s dokonalou kanalizáciou. Ľudia pestovali bavlnu a chovali slonov. Písali dodnes nerozlúšteným obrázkovým písmom. Okolo r. 1600 pr. Kr. z nevysvetlených príčin zanikla.
3. Obdobie árijské (l6OO-6OO pr. Kr.): Do zdecimovanej krajiny prišli Árijci - kočovníci a pastieri. Centrom ríše sa stalo mesto Patna na rieke Ganga. Árijci celú spoločnosť rozdelili na uzavreté skupiny ľudí, zvaných kasty (varny). Najvyššie stáli bráhmani (kňazi), pod nimi boli kšatrijovia (bojovníci, z ktorých pochádzali králi a vyšší úradníci), vajšjovia (slobodní ľudia - remeselníci a roľníci), šúdrovia (podrobené obyvateľsto) a absolútne bezprávni páriovia.
4. Obdobie historické (6OO ...): Základnou hospodárskou jednotkou boli hosp. sebestačné dediny a strediská remesiel a obchodu - mestá. Tie boli stavané podľa presných urbanistických plánov s pravideľnými ulicami, parkmi a nádhernými záhradami. Drevené domy mali dobrú kanalizáciu a prepychový nábytok. V takomto prostredí sa rozvíjalo veľmi prísne bráhmanske náboženstvo obsiahnuté vo védach, napísaných v 2. pol. 2. tis. pr. Kr. Možný bol aj pramonoteizmus - hlavným bohom bol Djaus Asura, neskôr bohovia ako Indra (vojna), Višnu (udržovateľ života), Šiva (ničiteľ), Káma (láska). K védam bráhmani písali vysvetlivky (upanišády - presný postup pri bohoslužbách), v ktorých sa objavil princíp prevtelovania. Keď konáš v súlade so svojou dharmou (súborom povinností) a súpis tvojích skutkov (karma) je vynikajúci - prevtelíš sa do vyššej kasty, ak nie, tak nižšie (aj do zvieraťa a rastlín). Samotné prevteľovanie sa chápalo ako trest a každý sa snažil rozplynúť v kozmickom nič, v nirváne. Tento zložitý bráhmanizmus narušil potulný askéta Siddhárta Gautama, zvaný Osvietený (Buddha), žijúci v 6.-5. st. pr. Kr. Učil, že do nirvány sa každý môže dostať sám a bez bráhmanov. Ľudský život je vraj samé utrpenie, príčinou utrpení sú túžby, tie treba zničiť a Buddha ukazoval cesty ako na to (hlavne sebaovládaním, striedmosťou a neubližovaním živým tvorom). Nebolo to náboženstvo, ale etické učenie! Pre bráhmanov bol buddhizmus herézou, preto vymysleli hinduizmus - zmes starých bráhmanských praktík a ľudových predstáv (uctievanie božskej trojice - Bráhmu, Višnu a Šivu. Mali vynikajúce lekárstvo zdôrazňujúce prevenciu (okolo lOOO liečív), plastickú chirurgiu (operácie oka aj nosu). Tiež matematiku (záporné čísla, O a všetky "arabské číslice", pojem nekonečna, lineárne rovnice atd), astronómiu, vyrátali, že Zem je guľatá, že sa otáča okolo vlastnej osi a okolo Slnka. Geniálna jazykoveda, napr. bráhman Panini v 5. stor. pr. Kr. kodifikoval sanskrt a literatúra: epos Mahábhárata s 2OOOOO veršami vznikol okolo r. l5OO, ale napísaný bol až v 4. stor. pr. Kr.), ktorého súčasťou je filozofický spis o zmysle ľudského života Bhagavadgíta. Iným eposom je Rámájana. Po dobytí Indie Alexandrom Macedénskym tu v r. 273-232 vládol kráľ Ašóka, ktorý Indiu celú zjednotil a pripojil k nej aj Afgánistán a Nepál. Jeho vláda je charakterizovaná maximálnym rozvojom Indie a rozšírením buddhizmu po celej krajine.

História starovekej Číny:
1. Neskorý pravek (4OOO - 3OOO pr. Kr.): Poľnohospodárstvo tu vzniklo nezávisle na Blízkom východe. Zákl. hosp. jednotkou bola sebestačná dedinská občina. Pestovali obiloviny, ryžu aj moruša.
2. Doba mytologická (3OOO-2000 pr. Kr.): Vraj v 29. stor. pr. Kr. žil legendárny cisár Fu-si, ktorý naučil ľudí písať a dal im aj iné znalosti. Vznikli prvé mestské štáty.
3. Doba historická (cca l7OO pr.Kr. doteraz):
a - dynastia Šang (l7OO-lOOO): Rozvíjali sa remeslá, napr. bronzová metalurgia, ale pokusy o zjednotení Číny boli neúspešné.
b - dynastia Čou (1000- 256): Opäť sa nepodarilo Čínu, tuto "ríšu stredu" zjednotiť, ale inak tu bola vysoká materiálna aj duchovná kultúra. Vynikajúca história (anály Š-ma-čchien), hudba (notové zápisy aj teória), matematika (záporné čísla, odmocniny), astronómia (katalógy 800 hviezd), mineralógia (3OO nerastov), geografia (kompas, seismograf, podzemná plastická mapa Číny v hrobke cisára Čchina). Už vtedy poznali odlievanie železa a štátne manufaktúry vykurované ropou, Vyznali sa v medicíne, a pretože sa báli krvi, liečili cez povrch tela akupunktúrou. Vynikali vo farmakológii. Veľmi si cenili etiku - vo všetkom počúvali starších, rodičov, hlavne matku. V 6. stor pr. Kr. žil Lao-c, zakladateľ taoizmu, ktorý odmietal civilizáciu a čakal na smrť v súlade so svojím osudom - učenie plné pasivity. Jeho náprotivok Konfucius učil pravý opak - vzdelanie, aktivita a osobné mravné zdokonalovanie. Dali aj základy filozofie ako racionálnemu výkladu sveta. Učili, že svet je ovládaný dvomi princípmi vzájomnej harmónie a to jin (čierna farba, tma, Mesiac, pasivita, žena) a jang (biela farba, svetlo, Slnko, aktivita, muž). Jeden ale nemôže byť bez druhého. V náboženstve vládol polyteizmus, ale hlavným bohom bol Šang-ti, boh - stvoriteľ. Vedeli o potope sveta aj o raji. (Neskôr, v 4. stor. po Kr. príšiel buddhizmus.)
c - dynastia Čchin (256-206): Cisárovi Čchin-Š-Chuang-timu sa podarilo Čínu zjednotiť a štát po ňom dostal aj svoje meno. Bol vynikajúcim organizátorom, zaviedol napr. novú peňažnú sústavu, a proti Húnom, ktorí na ríšu útočili zo severných krajín, začal stavať čínsky múr, ktorý má dnes dľžku 635O km a ktorý bol dokončený až za dyn. Ming v l6. stor. Bol pochovaný v prepychovej hrobke stráženou niekoľkými tisíckami hlinených vojakov.
d - dynastia Chan (2O6-22O po Kr!): Obdobie maximálneho rozkvetu Číny, keď k nej bola pripojená severná Kórea a rozkvitala "hodvábna cesta", spojujúca Čínu s helénistickým svetom. Základnou hosp. jednotkou bola hosp. sebestačná dedinská občina. Mesto bolo centrom obchodu a remesiel. Vtedy vynašli pušný prach a okolo r. lO5 pr. Kr. Cchaj-Lun vraj vynašiel aj papier, z ktorého vyrábali aj papierové vreckovky a peniaze. Žili v drevených domčekoch, v ktorých mali lakovaný nábytok. Veľmi pečovali o hygienu, vynašli ponožky, nosili plášte do dažďa aj skládacie dáždniky z bambusu a hodvábu. O výchovu sa starali rodičia, pričom žena bola vo všetkom podriadená manželovi a svojej svokre. Mali veľmi bohatý jedálny lístok (zelenina, ovocie, hydina). Ale koncom 2. stor. po Kr. dynastiu Chan ukončilo povstanie "žltých turbanov".
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.020