Prvé štátne útvary v Európe

Prvé štátne útvary v Európe:

Prírodné podmienky: Prvé štátne útvary sa v Európe vyvíjali na západnom pobreží Malej Ázie a okolitých ostrovoch, napr. Lesbos, Chíos, Samos, Rodos, potom na ostrovoch mora Egejského (Kyklady - Milos) aj Stredozemného (Kréta, Cyprus) a v južnej oblasti Balkánskeho poloostrova. Je to oblasť veľmi členitá, pevná zem sa strieda s množstvom ostrovov, hornatá, keď na poľnohospodárstvo je vhodné iba 20% celkovej plochy, bohatá na lesy a divú zver. Preto sa domáce obyvateľstvo venovalo hlavne lovu a pastierstvu a obrábanie pôdy bolo sprevádzané množstvom problémov. Výhodné ale bolo stredomorské podnebie s miernymi zimami a teplým letom. Krajina bola veľmi bohatá na nerastné suroviny - na Cypre boli obrovské zásoby medi, na Balkánskom poloostrove potom striebro, zlato, železo, vápenec aj mramor. Boli tu teda všetky podmienky pre rozvoj remesla a obchodu. Pretože ale v členitom teréne bola veľmi často znemožnená suchozemská doprava, vyvíjala sa hlavne námorná plavba.

História:

1. Neskorý pravek (6000-2500 pr. Kr.): S neolitickou kolonizáciou v 7. tis. pr. Kr. sa tu dostala znalosť poľnohospodárstva, ktorá bola v 3. tis. pr. Kr. sprevádzaná aj znalosťou metalurgie medi a bronzu (hlavne na Kykladských ostrovoch). Vznikli tak tu na periférii vyspelého Blízkeho Východu prvé základy budúcich štátnych útvarov. Inak povedané, prvé európske štáty vznikli pod vplyvom vyspelého Východu a vďaka jeho kultúrnym podnetom. Môžeme tak povedať, že v tomto prípade platí slavné heslo Ex oriente lux (Z východu prichádza svetlo).

2. Krétsko-mykénske obdobie (2500-1100 pr. Kr.):
2.1. Krétska (minojská) kultúra (2500-1100 pr. Kr.): Na ostrove Kréta vznikli prvé mestské štáty v Európe, ktoré fungovali na princípe palácového redistribučného hospodárstva a ktorých rozkvet sa obyčajne kladie do obdobia 2000-1470 pr. Kr., tzv. stredominojské obdobie. Názov minojské je odvodené od mena legendárneho kráľa Mínosa, ktorému Daidalos a Ikaros postavili labyrint, v ktorom bol uväznený Mínotauros. Najznámejším takýmto štátom bol Knóssos, ktorý mal perfektne fungujúce poľnohospodárstvo (obrovské palácové sklady na úrodu - labyrint?), remeslo aj diaľkový obchod - kontakty mal s Egyptom aj s územím Anglicka. Prepychový knóssky palác mal dokonalú kanalizáciu (napr. glazované vane) aj prekrásnu maliarskú výzdobu, v ktorej prevládali prírodné motívy. Časté boli aj vyobrazenia žien a zdá sa, že ženské božstvá tu hrali poprednú úlohu. Ženy možno mali dôležitú úlohu aj vo svetskej vláde (poznáme termín Pani labyrintu). Hospodárske záznamy minojských mestských štátov sú zapísané v dosiaľ nerozluštenom lineárnom písme "A". Nádherná minojská kultúra, ktorá ovplyvňovala vývoj na pevninskom Grécku, bola ale okolo r. 1470 pr. Kr. zničená výbuchom sopky na ostrove Théra (možno ostala v pamäti Grékov ako známa Atlantída). Do r. 1100 potom táto kultúra iba dožívala.
2.2. Mykénska kultúra (1600-1200 pr. Kr.): Táto kultúra je úzko spojená s prvými gréckymi kmeňmi nazývanými Achájci. Títo do oblasti pevninského Grécka prichádzali po r. 2000 pr. Kr., osídlovali ho a preberali vyspelú minojskú kultúru. Okolo r. 1600 pr. Kr. tu na pevnine vznikli aj prvé mestské štáty, ktorých kultúra sa podľa najvýznamnejšieho z nich volá mykénska (Mykény). Aj tieto štáty fungovali na princípe palácového redistribučného hospodárstva s perfektne fungujúcim poľnohospodárstvom, remeslom aj obchodom suchozemským (obchodovalo sa aj s oblasťou Slovenska - mykénske predmety sa našli na Spiši aj v okolí Nitry) aj námorným (Anglicko aj oblasť Baltického mora). Na rozdiel od krétskych boli mykénske štáty obohnané mohutnými hradbami z obrovských balvanov - tzv. kyklopské murivo. O mykénskom bohatstve hovoria aj šachtové hroby plné zlatých predmetov (známa je napr. tzv. Agamemnónova zlatá maska). Hospodárske záznamy zapisovali už rozlušteným lineárnym písmom "B", bola to starogréčtina. Možno tu čítať aj mená starogréckych bohov, napr. Zeus (staroindický Djaus) a pod. Aj táto kultúra skončila násilnou cestou, keď ju okolo r. 1200 pr. Kr. zničili nájazdy "morských" národov a zo severu prichádzajúcich nových gréckych kmeňov zvaných Dórovia. Možno že práve tieto vojny boli základom slávneho eposu o Trójskej vojne, ktorá sa mala odohrať medzi rokmi 1220 až 1210 pr. Kr. Do roku 1100 pr. Kr. mykénska kultúra iba dožívala.

3. Temné (homérske) obdobie (1200-800 pr. Kr.): Po zániku mykénskej kultúry klesol počet obyvateľstva Grécka na 1/10 pôvodného množstva. Vyspelé mestské štáty boli zničené a obyvateľstvo opäť žilo na nižšej úrovni kmeňov, ktorým vládli príslušníci rodovej aristokracie a králi (bazileusovia). Počet obyvateľstva rýchlo narastal a tak začali Gréci osídlovať aj západné pobrežie Malej Ázie (vznikli tu mestá ako Milétos a Efezos). Zmenila sa aj kmeňová štruktúra Grécka - Achájci na Peloponéskom poloostrove boli Dórmi vytlačení do centrálnych pohorí. Dórovia potom osídlili aj Krétu, Rodos a juh Malej Ázie. Stredné Grécko (oblasť Attiky), ostrovy Egejského mora a stred západného pobrežia Malej Ázie osídlili Iónovia, severné časti Grécka Aiolovia. V 8. stor. pr. Kr. prevzali Gréci od Feníčanov hláskovú abecedu, pridali k nej znaky pre samohlásky a vznikla tak prvá alfabeta, základ našej abecedy. Homérskym sa toto obdobie volá preto, pretože preňho sú jediným písomným prameňom práve len homérske eposy, napísané až v 6. stor. pr. Kr. Homéros bol rapsódom (potulným spevákom), žijúcim azda v 8. stor. pr. Kr., ktorý svoje výpravné básne (eposy) o dĺžke 16000 veršov (Íllias) a 12000 veršov (Odysseia) spieval spamäti. Niektorí autori o Homérovej existencii pochybujú a tvrdia, že obidva eposy, ktoré sú základom európskej literatúry, boli vytvorené bližšie neurčiteľným kolektívom autorov. V každom prípade spomínajú aj veľa gréckych bohov. Podľa gréckej tradície bol na počiatku všetkého Chaos, z ktorého sa podľa Hesioda vytvorila prvá generácia bohov - Úranos (Nebo) a Gaia (Zem). Druhú generáciu bohov spomína už Homér - boli to Giganti Krónos a Rhea, ktorých vystriedala tretia generácia bohov vedená ich detmi Diom (Zeus) a Hérou a ich súrodencami Poseidónom (boh mora), Hádom (b. podsvetia), Hestiou (bohyňou domáceho krbu) a Demétrou (b. úrody). Bohovia mali nadľudské schopnosti (boli napr. večne mladí, voňaví a krásni), ale bohužial ľudské vlastnosti. Preto mal aj vládca bohov (Zeus) okrem detí legitímnych, ako napr. Héfaistos (b. ohňa a remesiel) a Áres (b. vojny) aj veľké množstvo detí nemanželských, napr. Hermés (posol bohov), Dionýzos (b. vína a plodnosti), Afrodíta (b. lásky), Apolón (b. slnka, umenia a vodca Múz - Múza histórie sa volala Kleió), Artemis (bohyňa mesačného svetla a lovu). Bohyňu múdrosti Aténu si porodil sám, a to z vlastnej hlavy. Kňazské funkcie obyčajne vykonávali králi.