Vývoj svetového hospodárstva a kultúry
Vývoj svetového hospodárstva a kultúry v 2. pol. 19. stor.:
1. Duch doby: Bolo to obdobie prudkého
rozvoja vedecko -technickej revolúcie, nebývalej demografickej explózie (v r. 1880 až 1930 opustilo Európu až
40 miliónov ľudí), urbanizácie (agrárna spoločnosť stále viac ustupovala industriálnej a ťažisko nielen ekonomického
života sa presúvalo do miest, ktoré dostali dnešnú podobu), ústupu náboženstva zo spoločenského života (sekularizácie
spoločnosti, podľa Nietscheho Boh je už mŕtvy), pozitivistickej filozofie a sociálneho darwinizmu (marxizmu - v r. 1864 bola 1.
a v r. 1889 2. internacionála), začiatku kapitalistického konzumného spôsobu života a rastu európskeho nacionalizmu, ktorý
sa stal aj jednou z príčin prvej svetovej vojny. Láska k rodnej krajine a vlastnému národu, tzn. patriotizmus, je javom pozitívnym - pozri
napr. plač Pána Ježiša nad židovským národom a Jeruzalemom (Lk 23, 28), ale nacionalizmus nie. Termín patriotizmus je odvodený od
latinského slova "patria" - vlasť, tzn. vyjadruje skôr občiansky princíp spoločnosti, zatiaľ čo pod nacionalizmom si predstavujeme
prehnanú lásku k vlastnému národu, ktorý sa niekedy aj sakralizuje. Je to termín príliš všeobecný, naviac etnicky čistý národ v strednej
Európe v podstate neexistuje. Súčasný americký politológ slovenského pôvodu Michael Nowak (nar. 1939) napísal, že:
"Patriotizmus vždy vedie k univerzalizmu. Vzťah k svojmu vlastnému národu je odrazovým mostíkom pre vzťah k vyšším hodnotám.
Nacionalizmus sa ale o žiadne univerzálne hodnoty nestará." 3. septembra 1996 Nowak v Košiciach povedal, že: "Alternatívou k
občianskej slobode je iba cesta do nevoľníctva a otroctva." Nacionalizmus je aj v priamom protiklade ku kresťanstvu (katholikos znamená
všeobecný). Jeden z najväčších katolíckych teológov 20. stor. - Nemec Karl Rahner (1904-1984) - v svojom teologickom
slovníku heslo národ ani nespomína, spomína sa tu iba štát, ktorého existencia je v súlade s Božím plánom. Povinnosťou kresťanov je
potom nechápať tento jav ako nejakú posvätnú veličinu, ale naopak, starať sa, aby: "... sa nikde na svete nepresadilo nové
"zbožštenie" štátu". Aj Sv. Otec Ján Pavol II. je proti nacionalizmu - 29. júna 1995 v Nitre vyhlásil: "Patriotizmus áno
- nacionalizmus nie!" a 1. januára 1996 vyzval v Ríme učiteľov dejepisu k tomu, aby svoje deti viedli k láske, aby im predkladali aj
príklady pokoja a nie násilia s cieľom, aby sa stali poslami pokoja. Zdá sa teda, že všetky národné problémy by sa dali vyriešiť
budovaním moderného občianského štátu (pozri Nowak!).
Bohužial si to 19. stor. až na malé výnimky neuvedomovalo, všetci boli v
zajatí všeobecného nacionalizmu, bojov za národné práva, niektorí aj zvíťazili a aj si na národnom princípe postavili nové štáty.
Nebezpečie, ktoré z takto vzniknutých štátov išlo, si uvedomoval aj Klemens Metternich, ktorý sa vyjadril, že: "Mylný pojem národnosť
znamená to isté ako volanie po nekonečnej vojne všetkých proti všetkým!". V deň svojej abdikácie, t.j. 13. marca 1848, svojmu
lekárovi povedal: "Bolo by praktickejšie, milý doktor, keby ste merali tep Rakúsku!" Bohužial mal vo všetkom pravdu. Významný
rakúsky dramatik Franz Grillparzer (1791-1872) biedu nacionalizmu 19. stor. vyjadril už v r. 1849 slovami, že cesta novodobého
vzdelania vedie od humanity cez nacionalitu k bestialite, a to ešte nič nevedel o Austerlitz (Osvienčime)! A lord John Acton
(1834-1902), vynikajúci anglický historik a neúnavný kritik nacionalizmu, povedal, že: "Národ je nebesiam zodpovedný za činy
štátu!".
Začiatok 20. storočia nenávratne otriasol všetkými doterajšími istotami. Nemecký filozof Friedrich
Nietzsche (1844-1900) napísal, že Boh je mŕtvy, fyzik Albert Einstein (1879-1955) dokázal, že všetko je relatívne,
o niečo podobné sa v psychológii pokúsil aj příborský rodák a viedenský zakladateľ psychoanalýzy Sigmund Freud
(1856-1939: jeho hlavným dielom bol "Výklad snov").
Človek si myslel, že môže urobiť čo chce, že je
pánom celého sveta. Lenže na druhej strane cítil, že je to len "relatívne", že by rád svet ovládal, ale že to nikdy nedokáže a
začal trpieť rôznymi frustráciami. Axióma (zásada), že nič nie je isté, sa stala základnou traumou 20. storočia. Takto frustrovaný
človek potom rozpútal dve strašlivé svetové vojny. Pred prvou stál v r. 1914.
2. Vedecko-technická revolúcia a vývoj
hospodárstva: Veda bola celkom v službách priemyslu - vidno to hlavne na búrlivom rozvoji prírodných a technických vied (pozri napr.
romány Julesa Verna: 1828-1905). Rozvíjal sa predovšetkým ťažký priemysel, a to hlavne baníctvo,
výroba železa a ocele. V baníctve možno zaznamenať prudký rozmach ťažby uhlia a kovových rúd. V baniach sa
začali používať nitroglycerínové trhaviny (v r. 1867 vynašiel Švéd Alfred Nobel (1833-1896) dynamit, ktorý bol vyrábaný
na báze nitrogylerínu) a stroje na stlačený vzduch a elektrinu. Britský metalurg sir Henry Bessemer (1813-1898) zdokonalil
výrobu ocele tým, že do konventora nechal vháňať vzduch, v roztavenom železe sa tak spaloval dusík a železo sa menilo na veľmi kvalitnú
oceľ. Iný Brit, Sidney Gilchrist Thomas (1850-1885) zásaditou vymurovkou vysokých pecí umožnil spracovávať železnú rudu s
vysokým obsahom fosforu. Francúz Pierre Martin (1824-1915) začal vo vysokých peciach vyrábať oceľ zo starého železného
odpadu. Vo všetkých vysokých peciach sa viac používal koks. Nemec Werner von Siemens (1816-1892) začal v r. 1880 vyrábať
oceľ v elektrických peciach. Masová výroba ocele potom umožnila rozvoj strojárenstva a zbrojárstva. Okrem obrábacích aj
inak užitočných strojov sa vyrábali ťažké delá, guľomety, obrnené vojnové lode a na konci 19. stor. i prvé vojnové letadlá. Vojny sa
tým premenili na prostriedok masového zabíjania aj nevinných ľudí. Búrlivo sa rozvíjala energetika - na prelome 19. a 20. stor.
začal vek elektriny. Vyrábali sa parné aj vodné turbíny (v Zürichu sa vodnými a plynovými turbínami zaoberal slovenský
vynálezca Aurel Stodola: 1859-1942), uplatňovalo sa aj dynamo a výroba trojfázového prúdu, ktorý sa rozvádzal medenými
drôtmi. V r. 1895 bola pri Niagarských vodopádoch v USA postavená prvá veľká hydroelektrárna. V mestách sa objavovalo verejné osvetlenie
na svietiplyn aj elektrinu. V r. 1879 vynašiel Američan Thomas Alva Edison (1847-1931) žiarovku, ale už od r. 1859 boli známe
elektrické variče! Rozvíjala sa aj doprava. Už v r. 1876 podal patent na štvortaktný spalovací motor na svietiplyn
Nemec Nicolaus Otto (1832-1891) a tým otvoril cestu k benzínovým motorom, ktorými sa v 80.tych rokoch zaoberali Nemci
Wilhelm Daimler (1834-1900: patent z r. 1883) a Carl Friedrich Benz (1844-1929), ktorý v r. 1884 vyrobil prvý
benzínový štvortakt. Na konci 19. stor. potom Nemec Rudolf Diesel (1858-1913) vynašiel naftový motor, a pretože sa objavili aj
prvé gumové pneumatiky (v r. 1852 vyrobil z kaučuku tvrdú gumu Američan Charles Goodyear (1800-1860) a v r. 1887
Škót John Boyd Dunlop (1840 -1921) vynašiel pre svojho syna prvú nafukovaciu pneumatiku), cesta k veľkému rozvoju
automobilizmu sa otvorila.
Vznikli automobilky Daimler-Benz, Peugeot, Renault, ale predovšetkým Ford, založená Henrym
Fordom (1863-1947) v r. 1896 v Detroite. Rozširovala aj sa železničná doprava, v ktorej sa objavovali aj prvé elektrické lokomotívy
(o ne sa zaslúžil Werner Siemens). Koncom 19. stor. sa objavili aj prvé električky - v Prahe sa objavila v r. 1891 zásluhou Františka
Křižíka (1847-1941), v r. 1895 aj v Bratislave, neskôr v Košiciach aj vo Vysokých Tatrách. Objavili sa aj prvé metrá - v r. 1868 v
New Yorku, v r. 1892 v Chicagu a vôbec prvé v Európe v Budapešti v r. 1896, vo Viedni v r. 1898 a v Paríži až v r. 1900! Stavali sa obrovské
parníky, napr. Titanic a Lusitania a používanie hliníka umožnilo rozvíjať aj letecký priemysel. Od r. 1900 vyrábal gróf Ferdinand
von Zeppelin (1836-1917) svoje slávne vzducholode. Francúz Louis Blériot (1872-1936) preletel 27. júla 1909 kanál La
Manche a v r. 1910 vyrobil prvé celokovové lietadlo Nemec Hugo Junkers (1859-1935). Vzdialenosti sa medzi ľuďmi skracovali aj
používaním telegrafu, telefónu aj prvých rádií. Telefón bol vynájdený v r. 1876 Američanom Alexanderom Bellom
(1847-1922), uhlíkový mikrofon mu pridal iný Američan David Hughes (1831-1900); prvý radioprijímač bol zostrojený v r. 1895
Rusom Alexandrom Stepanovičom Popovom (1859 -1906) a v r. 1905 podal svoje patenty v oblasti bezdrôtovej telegrafie americký
Slovák Jozef Murgaš (1864-1929).
V r. 1878 Edison vynašiel fonograf a v r. 1887 bol Američanom Emile
Berlinerom (1851-1929) objavený gramofón. Prudkým tempom sa rozvíjal aj chemický priemysel. Od r. 1896 sa používala
elektrolýza a objavili sa aj prvé syntetické látky (v r. 1891 umelý hodváb, v r. 1909 bakelit), umelé farbivá, riedidlá, liečiva aj
parfumy, bohužial aj trhaviny (Alfred Nobel) a bezdymný pušný prach. V r. 1889 vynašiel Američan George Eastman (1854-1932)
fotografický film, ktorý používal v svojich prístrojov značky Kodak. V r. 1895 Francúzi bratia Lumiérovci premietli v
Paríži prvý film.
Rozvíjala sa aj teória. Vo fyzike vynikol Nemec Wilhelm Röntgen
(1845-1923), ktorý v r. 1895 objavil "X" lúče, v r. 1898 objavili francúzsko-poľskí manželia Pierre
Curie (1859-1906) a Mária Curie-Sklodowska (1867-1934) rádioaktivitu a v r. 1905 publikoval poprvýkrát svoju teóriu
relativity Nemec Albert Einstein (1879-1955) - konečná podoba vyšla v r. 1916. V r. 1911 sa o modely atómu pokusili Brit
Ernest Rutherford (1871-1937) a Dán
Niels Bohr (1885-1962). V chémii vynikol Rus Dmitrij
Ivanovič Mendelejev (1834-1907), ktorý v r. 1869 publikoval svoju periodickú sústavu prvkov (dodnes nie je uzavretá, objavovaní
posledných prvkov sa zúčastňujú aj slovenskí vedci). V biológii to boli Čech Jan Evangelista Purkyně
(1787-1869), ktorý sa zaoberal buňkami živých organizmov a brnenský augustinián Johann Gregor Mendel (1822-1884), ktorý v r.
1865 publikoval výsledky svojich pokusov v oblasti genetiky rastlín. Obrovský význam mali práce britského biológa Charlesa
Darwina (1809-1882), autora novodobej evolučnej teórie, ktorú publikoval v r. 1859 ("O pôvode druhov prírodným výberom") a
v r. 1871 ("O pôvode človeka"). Na konci storočia začal pôsobiť zakladateľ modernej genetiky Američan Thomas Hunt
Morgan (1866-1945) aj Francúz Louis Pasteur (1822 -1895), zakladateľ modernej mikrobiológie, ktorý v Paríži r. 1888
založil ústav pre boj proti besnote. Spoločenské vedy, ktoré takisto veľmi rozkvitali, napr. archeológia a história, boli v zajatí
pozitivistickej filozofie Francúza Augusta Comta (1798- 1857). Všetko to viedlo človeka k presvedčeniu, že je pánom sveta a
prírody a že sa už nedá nič nového objaviť. Boh je mŕtvy, napísal Nietsche.
Prudký rozvoj ekonomiky si vyžiadal aj nové
formy riadenia podnikov. Vznikali koncentrované kapitalistické podniky, zvané monopoly. Tie sa podľa stupňa centralizácie
delili na kartely (podniky s dohodou o spoločných cenách a rozdelení odbytísk), syndikáty (podniky so stratou
obchodnej samostatnosti), trusty (podniky so stratou obchodnej aj výrobnej samostatnosti, napr. oceliarsky trust združoval
uhoľné aj rudné bane vrátane hutí) a koncerny (výrobné podniky združené s dopravnými firmami, bankami aj poisťovacími
agentúrami). S rozvojom priemyslu rástol aj význam bánk a finančného kapitálu a kapitál priemyselný zrastal s finančným.
Lenže veľké monopoly potrebovali aj dostatočné množstvo surovín. Začala tvrdá expanzia všade tam, kde bolo možné suroviny očakávať (v
r. 1848 boli objavené ložiská zlata v Kalifornii a v r. 1851 v Austrálii). Tak sa kapitalizmus slobodného trhu začal meniť na
imperializmus. Ten sa podľa Lenina vyznačoval týmito prvkami: vznik monopolov (koncentrácia výroby), vznik finančného kapitálu a
finančnej oligarchie, rast vývozu kapitálu do kolónií, hospodárske rozdelenie sveta a ukončenie územného rozdelenia sveta medzi
imperialistickými mocnosťami. Svet a sféry vplyvu boli v podstate rozdelené. Ale jeden nový štát, ktorý vlastnil jednu z
najprogresívnejších a najrýchlejšie sa rozvíjajúcich ekonomík sveta, mal kolónií málo. Chcel bojovať o nové trhy aj surovinové zdroje
všetkými prostriedkami. Bolo to Nemecko. K prvej svetovej vojne už veľa nechýbalo.
3. Kultúra a umenie: Literatúru
ovládol realizmus. Známe sú diela Britov Charlesa Dickensa (1812-1870) "Oliver Twist", Rudyarda
Kiplinga (1865-1936) "Mauglí", Johna Galsworthyho (1867-1933) "Sága rodu Forsythovcov",
Georga Bernarda Shawa (1865-1950) "Pygmalion", Herberta Wellsa (1866-1946) "Stroj času",
Francúzov Honoré Balzaca (1790-1850) "Ľudská komédia", Gustave Flauberta (1821-1880)
"Salambo", Émile Zolu (1840-1902) "Brucho Paríža", Guy de Maupassanta (1850-1893)
"Miláčik", Anatole Franca (1844-1924) "Vzbura anjelov" či Romaina Rollanda (1866-1944)
"Peter a Lucia", Rusov Ivana Sergejeviča Turgeneva (1818-1883) "Lovcovy zápisky", Ivana Alexandroviča
Gončarova (1812-1891) "Oblomov", Fjodora Michailoviča Dostojevského (1821-1881) "Biele
noci", Lva Nikolajeviča Tolstého (1828-1910) "Vojna a mier", "Anna Karenina", Antona Pavloviča
Čechova (1860-1904) dráma "Višňová záhrada", Maxima Gorkého (1868-1936) román "Matka",
Nóra Henrika Ibsena (1826-1906) dráma "Peer Gynt", nemeckých bratov Heinricha (1871-1950) a
Thomasa (1875-1955) Mannovcov - tetralógia "Jozef a jeho bratia" a Američanov Jacka Londona
(1876-1916) "Blúdenie po hviezdách" a Marka Twaina (1835-1910) "Dobrodružstvo Huckleberryho Finna".
V hudbe pokračoval romantizmus, romantikmi boli Francúz Hector Berlioz (1803-1869) "Fantastická
symfónia", operní skladatelia Talian Giuseppe Verdi (1813-1901) "Nabucco", Nemec Richard Wagner
(1813-1883) "Lohengrin", Rus Pjotr Iljič Čajkovskij (1840 -1893) "Eugen Onegin" či maďarský
skladateľ Ferenc Liszt (1811-1886) "Uhorské rapsódie". Možno jediným realistom bol Francúz Georges
Bizet (1838-1875) "Carmen". Na prelome storočia sa rozvíjal v dielach Francúzov Clauda Debussyho (1862-1918:
"Nocturno") a Maurica Ravela (1875-1937: "Bolero") hudobný impresionizmus.
Architektúra
je v znaku historizujúcich slohov, ktoré napodobňovali všetky slohy počnúc románskym a končiac barokom (napr. neorománsky
Blumentálsky kostol v Bratislave, neogotický hrad v Bojniciach či neobarokový kaštieľ v Malých Vozokanoch). Jediným čistým slohom bola
veľmi dekoratívna secesia (Jugendstil, Modern Style). Najvýznamnejším secesným architektom bol Španiel Antonio
Gaudí (1852-1926), autor barcelónskej katedrály Sagrada Familia. V secesnom slohu bola postavená Budapešť, Modrý kostolík v
Bratislave, budova súdu a synagóga v Nitre či mauzóleum Andrássyovcov v Krásnohorskom Podhradí. K vynikajúcim architektom patrí aj
Francúz Gustave Eiffel (1832-1923), známy svojou 305 m vysokou železnou vežou v Paríži (1889) a sochou Slobody v New Yorku a
Američan Henry Sullivan (1856-1924), staviteľ chicagských mrakodrapov. Stavali sa aj továrne, budovy s verejným určením ako
železničné stanice, parlamenty, divadlá, múzeá, banky a pod. Pestrosť štýlov sa prejavila aj vo francúzskom maliarste. K realistom
patril Honoré Daumier (1808-1879), k impresionistom Claude Monet (1840- 1926), Edouard Manet
(1832-1883), Auguste Renoir (1841-1919) či Edgar Degas (1834-1917), k fauvistom Henri Matisse
(1869-1954), k expresionistom Vincent van Gogh (1853-1890) či Rakúšan Oskar Kokoschka (1886-1890). K
secesným maliarom radíme Rakúšana Gustava Klimta (1862-1918) a francúzskeho Čecha Alfonsa Muchu (1860-1939).
Medzi najslávnejších impresionistických sochárov patria Francúz Auguste Rodin (1840-1917)
"Mysliteľ" a jeho žiaci Antoine Bourdelle (1861-1927) "Umierajúci kentaur" a Camille
Claudel.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta