Znaky štátu
Znaky štátu
Štát má tieto špecifické znaky : štátnu moc, ktorá je viazaná na určité
sústavy štátnych orgánov, štátne územie a hranice, štátne občianstvo, štátne symboly, štátnu suverenitu
Štátna moc j e taký druh verejnej moci, keď možnosť určovať správanie všetkých členov v spoločnosti sa sústredila
v rukách určitej skupiny , ktorá sa zaoberá len výkonom moci. Štátna moc je vlastne zvrchovaný mechanizmus, ktorý spravuje vývoj na
určitom území. V demokratickom režime sú pojmy štátna moc a politická moc identické / totožné / . Územie štátu je priestor
vymedzený hranicami štátu . Predstavuje celý suchozemský povrch vo vnútri štátnych hraníc , vnútorné vodstvo, prípadne pobrežné
teritoriálne / územiu prislúchajúce vody /. Vzdušný priestor, a priestor pod povrchom Zeme smerom k jadru Zeme. K štátnemu územiu patrí
aj priestor bojových lodí a bojových lietadiel. Územie štátu sa môže rozširovať , zmenšovať ba aj zanikať. Štátne občianstvo
znamená príslušnosť osoby k určitému štátu. Je to trvalý právny zväzok medzi fyzickou osobou a štátom. V podmienkach demokracie
štátni občania sú zdrojom štátnej moci. V zmysle spoločenskej zmluvy si slobodne vytvárajú štát a štátnu moc, ktorej sa
dobrovoľne podrobujú. Na správe štátu sa zúčastňujú priamo prostredníctvom zvolených zástupcov. Medzi štátom a občanom je
štátnoobčiansky vzťah , teda že práva a povinnosti majú obaja : štát aj občania.
Štátne občianstvo možno
nadobudnúť : narodením rodičov, z ktorých je aspoň jeden štátnym občanom , alebo narodením sa na príslušnom štátnom území,
naturalizáciou- uzatvorením manželstva s cudzincom, udelením štátneho občianstva na základe žiadosti. Štátne občianstvo udeľuje
Ministerstvo vnútra SR a nadobúda sa doručením listiny s udeleným štátnym občianstvom. Štátne občianstvo nemožno odňať nikomu proti
jeho vôli. Štátne symboly vznikali a stabilizovali sa na prelome 18.a 19. stor. a majú zväčša národný význam,
pretože vyjadrujú cestu národov k štátnosti a samostatnosti. Spolu s názvom štátu sú to vonkajšie prejavy štátnosti , ktorými sa
štát reprezentuje navonok a zároveň vyjadruje svoju históriu, štátnu formu a národnú identitu. Štátne symboly SR schválila Národná
rada SR zákonom 63 /1993/ a patrí k nim : štátny znak, štátna vlajka, štátna pečať a štátna hymna. Štátny
znak sa používa na významných listinách NR SR a vláda SR na insigniách starostov, primátorov obcí a miest , v zasadacích
a rokovacích miestnostiach štátnych a samosprávnych orgánov ale aj na označovanie prírodných rezervácií , používajú ho ústredné
orgány štátnej správy, štátne organizácie , orgány verejnej správy.
Štátna vlajka sa skladá z pozdĺžnych
pruhov : bieleho , modrého, červeného , na prednej polovici vlajky je štátny znak .Štátna pečať tvorí štátny znak,
okolo ktorého je do okruhu nápis Slovenská republika. Priemer pečate je 45mm a má ju prezident. Štátna hymna je tvorená
prvými dvoma slohami piesne Jána Matušku Nad Tatrou sa blýska na nápev ľudovej piesne, ktorá vznikla v roku 1844 pri odchode študentov
Ľudovíta Štúra z Prešporského lýcea do Levoče na protest proti perzekúciám ich učiteľa . Štátna suverenita sa
vymedzuje ako nezávislosť štátnej moci od akejkoľvek inej moci , či už vo vnútri štátu alebo mimo hraníc daného štátu.
Rozlišujeme suverenitu vonkajšiu a vnútornú. Vnútorná suverenita štátu znamená nezávislosť štátnej moci od iného politického
subjektu, vo vnútri štátu. V demokratických štátoch to znamená moc podrobenú zákonom. Vonkajšia suverenita znamená právo štátu
uzatvárať medzinárodné dohody a zmluvy ,nadväzovať a udržiavať diplomatické styky a pod. Suverenita je v medzinárodných
vzťahoch politický a právny výraz nezávislosti a samostatnosti štátu .Neznamená izoláciu , ale predpokladá nevyhnutnosť spolupracovať
s inými štátmi- príkladom je kolektívna bezpečnosť.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta