Nástup absolutizmu vo Francúzsku

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: Dievča iwwi210
Typ práce: Referát
Dátum: 18.02.2008
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 346 slov
Počet zobrazení: 11 858
Tlačení: 709
Uložení: 742
Nástup absolutizmu vo Francúzsku Spoločnou črtoou vývoja väčšiny európskych krajín od polovice 15. stor. do polovice 16. stor. bolo upevňovanie ústrednej moci a utváranie nového typufeudálnej monarchie – absolutistickej monarchie, ktorá nahradila stavovskú monarchiu 14. – 15. stor. Ľudovít XI. ( 1461 – 1483 ) Zaviedol absolutizmus vo Francúzsku. Postupne upevňoval panovnícku moc a skoncoval s nezávislosťou veľkých kniežat. Po zastavení expanzie mladého burgundského štátu v r. 1477 sa upevnilo aj medzinárodné postavenie Francúzska.

Vytvorila sa silna centralizovaná monarchia. Bol obratným diplomatom, nemal rád vojny a všestranne podporoval rozvoj diplomacie ako účinného nástroja mierového presadzovania štátnych záujmov. Nielenže podstatne rozšíril počet vlastných diplomatických misií, ale zaslúžil sa aj o ich dlhšie zotrvanie v krajinách pôsobenia. V tomto období sa začína rozvíjať aj diplomatické právo. Vznikajú pravidlá o osobnej nedotknuteľnosti a exteritorialite cudzích vyslancov a ich sídiel. V budove vyslanca sa zaručuje právo azylu. Exteritorialita vlastne znamenala, že územie, na ktorom stála budova ,,veľvyslanectva´´ danej krajiny, bolo územím tejto krajiny. Za jeho vlády sa taktiež vytvára jadnotný jazyk, stále žoldnierske vojsko a zavádza aj pravidelné dane na jeho udržiavanie.

František I. ( 1515 – 1547 )
Podporoval umenie a kultúru ( pozval do krajiny Leonarda da Vinciho ). Upevnil si pozície, prestal zvolávať generálne stavy a celá správa krajiny sa sústreďovala v kráľovskej rade. Viedol expanzívnu politiku, najmä do Talianska. Za jeho vlády sa formuje hnutie hugenotov ( z franc. = sprisahaní, boli to francúzski protestanti, hlásili sa ku kalvinizmu )

Takmer celé 16. storočie boli hugenoti vo Francúzsku tvrdo prenasledovaní. Aj napriek tomu, že v roku 1561 bola perzekúcia formálne ukončená Ediktom orleánskym a o rok neskôr Ediktom zo Saint Germaine, v r. 1562 vypukli dlhodobé náboženské vojny. Začali 1.3.1562 masakrom vo Wassy. Tisíce hugenotov bolo zabitých počas Bartolomejskej noci v r. 1572 (bolo to počas vlády Karola IX. ) Vojny trvali až do roku 1598, kedy kráľ Henrich IV. vydal Nantský edikt, ktorý zaručoval hugenotom naboženskú toleranciu. Ľudovít XIV. však tento edikt v r. 1685 zrušil a vyhlásil náboženstvo hugenotov za ilegálne. To spôsobilo vo Francúzsku masovú emigráciu do protestantských krajín Európy, ale aj Ameriky. Prehľad francúzskych panovníkov po Karolovi IX.: Dynastia Valoisovcov: Henrich III. 1574-1589 Kráľ Francúzska (presnejšia dynastia: Orleáns-angoulêmská)

Dynastia Bourbonovcov: Henrich IV. Veľký 1589-1610 Kráľ Francúzska Ľudovít XIII. Spravodlivý 1601-1643 Kráľ Francúzska Ľudovít XIV. Kráľ Slnko 1643-1715 Kráľ Francúzska Ľudovít XV. 1715-1774 Kráľ Francúzska Ľudovít XVI. 1774-1791 Kráľ Francúzska, 1791-1792 Kráľ Francúzov Ľudovít XIII. ( 1601 – 1643 ) Bol francúzsky kráľ v rokoch 1610 – 1643, bol najstarším synom Henricha IV.. Na trón nastúpil ako 9-ročný, vladla za ňho jeho matka. Presadzoval protireformačnú politiku a zblíženie so Španielskom.

V r. 1610 prestal zvolávať ríšske snemy. V r. 1617 sa dostal k moci. Roku 1624 odovzdal riadenie štátu kardinálovi Richelieu, ten vytvoril absolutistickú monarchiu. Dobitím La Rochelle zlomil moc hugenutov, ako správcov krajiny zaviedol kráľovských intendantov. V r. 1635 sa Francúzsko pod vedením kardinála Richelieua dostalo do 30-ročnej vojny, s čím Ľudovít veľmi nesúhlasil. V zahraničnej politike podporoval Richelieu protestantov, čo vyhovovalo záujmom Francúzska. V domácej politike oslabil vplyv hugenutov. Po Richelieuvej smrti nastúpil do funkcie štátneho ministra Giulio Mazzarini.

Ľudovít XIV. – Kráľ Slnko ( 1638 – 1715 )

Na trón sa dostal ako 4-ročný, ale do jeho plnoletosti za ňho vládla jeho matka Anna a Guilio Mazarini. Mazarini pokračoval v upevňovaní centrálnej moci. Rozpustil parížsky parlament. Ľudovít XIV. prevzal trón až po Mazzariniho smrti v r. 1661. už v prvom roku svojej vlády zaviedol všestranné reformy ( zákonodarstvo, financie, hospodárstvo, nové administratívne rozdelenie krajov, vojsko, verejný poriadok, dane, clá, ... ). Chcel sám riadiť a rozhodovať o všetkom, čo sa dialo v krajine ( známy je jeho výrok: ,,Štát, to som ja!´´ ).

Organizoval často slávnosti, plesy a divadelné predstavenia oslavujúce monarchiu i jeho činy ( preto Kráľ Slnko ). Obklopoval sa iba kompetentnými a schopnými ľudmi. Jedným z nich bol Jean-Baptiste Colbert ( dbal o rozvoj obchodu a manufaktúr, významne zväčšil kráľovský poklad ), ale aj Sebastian Vauban ( vybudoval rozsiahly systém pevností a opevnení pozdĺž východných a severovýchodných hraníc ). Kráľ podporoval aj umenie, vedu a kultúru, počas jeho vlády bolo postavených množstvo stavieb v barokovom štýle ( palac vo Versailles ). Ľudovít viedol rôzne vojny. Po vojne so Španielskom ( 1667-1668 ) a po vojne s Nizozemskom ( 1672-1679 ) sa francúzske územie rozšírilo o územie pozdĺž severovýchodných hraníc. V r. 1670 obsadilo Francúzsko Lotrinsko a v r. 1681 Alsasko a Štrasburg. Zapojili sa tiež do vojny o španielske dedičstvo. Všetky vojny všsk Francúzsko finančne vyčerpávali. V r. 1701 sa Francúzsko dostalo do vojny o nástupnictvo na španielsky tréon, lebo šp. Kráľ Karol II. Určil za svojho nástupcuvnuka Ľudovíta XIV. Filipa z Anjou. To by však narušilo rovnováhu síl v Európe, preto sa vytvorila anglicko-nizozemsko-nemecká vojnová koalícia namierená proti Francúzsku a Španielsku. Vojna o španielsky trón bola pre Francúzsko vysiľujúca a najmä drahá, skončila sa mierom v Utrechte ( 1713 ).

Španielsky trón získali síce Francúzi, ale stratili svoje výsadné postavenie v Európe v prospech Anglicka Vojny, ktoré Ľudovít viedol, spôsobili, že sa Francúzsko dostalo do hlbokej hospodárskej krízy, kt. sa prejavila už v posledných rokoch jeho vlády. K poklesu hospodárstva prispela aj neúroda, v spojení so živelnými katastrofami, ktoré postihli poľnohospodárstvo v r. 1709 a aj v nasledujúcich rokoch. To vyvolalo hladomor v celej krajine. Ľudovít po sebe po smrti zanechal veľký, moderný štát so scentralizovanou, absolutistickou kráľovskou vládou. Napriek krachu hospodárstva a financí kráľovstva sa stalo Francúzsko vzorom pre ostatnú Európu. Francúzsky dvor vo Versailles sa stal vzorom módy a etikety. Paríž sa rozrástol o početné architektonické objekty, mosty, parky, bulváry, ... Od tej doby sa stal Paríž hlavným mestom Francúzska a francúzština sa stala jazykom aristokracie a diplomacie v Európe. Ľudovít XIV. bol najdlhšie panujúcim európskym monarchom, panoval 72 rokov ( vrátane regenstva jeho matky ).

Ľudovít XV. ( 1710 – 1774 )
Vo veku 13 rokov bol uznaný za plnoletého a ujal sa vlády. Snažil sa pokračovat v absolutistickom štýle vlády. Dôležitú úlohu v štate zohrávala rodová aristokracia a šľachta. Mali dostatočný luxus ( plesy, baletné vystúpenia, poľovačky, ... ).

V architektúre, umení a m´de prevládalo rokoko. Na kráľovskom dvore sa zdriavalo veľa dám, najväčší vplyv na kráľa mala Madame de Pompadure. Vďaka nej sa na dvor dostalo mnoho, filozofov a osvietenských umelcov. Vďaka nej boli vybudované mnohé reprezentačné sídla ( palác Malý Trianon, Versailles, ... ). Na kráľov účet organizovala mnohé bály, čo sa odrazilo na raste daní a zvyšovaní cien. Parlament, pokúšajúci sa získať podiel na moci v štáte, chcel urobiť určité zmeny a reformy v hospodárstve a financiách štátu, čo sa mu však nepodarilo. Počas jeho vlády viedlo Francúzsko mnoho vojen, najvýznamnejšou z nich bola sedemročná vojna ( 1756-1763 ). Spôsobila ju expanzia Pruska a anglo-francúzske koloniálne rivalstvo. Skončila sa parížskou zmluvou, v ktorej dôsledku Francúzsko stratilo v prospech Anglicka svoje kolónie v Kanade a Indií. O hospodárstvo sa Ľudovít veľmi nezaujímal. Ponechával ho na svojich ministrov, ktorí sa ho snažili rôznymi spôsobmi dostať z krachu ( založili Prvú štátnu banku ).

Po r. 1750 popri mhohych negatívnych javoch nastali aj nejaké pozitívne, vplyv na to mal obchod a vznikajúci priemysel. Predovšetkým vzrástol obchod so zámorím, najmä s vlastnými kolóniami, s takými surovinami, ako boli cukor, káva, čaj, tabak a bavlna. Stavali sa nové cesty a riečné kanály, organizácia trhu. Koncentrácia kapitálu a rôzne technické vynálezy spôsobili, že od sedemdesiatych rokov 18. storočia začalo vo Francúzsku, na základe nových technológií, vznikať mnoho manufaktúr. Ľudovít XV. zomrel v r. 1774 na osýpky, jeho nástupcom sa stal jeho vnuk Ľudovít XVI.

Ľudovít XVI. ( 1754 – 1793 )
Ako panovník bol nerozhodný a nedokázal riešiť finančnú krízu a reformovať zastaralé feudálne usporiadanie Francúzska. 5.5.1789 zvolal generálne stavy za účelom reformy daňového systému. Voľby zástupcov generálnych stavov odštartovali Veľkú francúzsku revolúciu. Po páde Bastily sa kráľ formálne vyslovil pre ústavu, ale v zahraničí zároveň hľadal pomoc proti revolúcii. Roku 1791 sa neúspešne pokusil o útek za hranice. Bol prehlásený za vlastizradcu, zosadený z trónu a dňa 21. januára 1793 verejne sťatý gilotínou na Námestí Revolúcie.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 4.5)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.021