Staroveká spoločnosť
Staroveká spoločnosť
Časové vymedzenie: 3000 pr.n.l. (vznik prvých štátov) do 5. st.n.l. (zánik Západorímskej ríše). V tomto období rozlišujeme dva typy štátov: staroorientálne (Egypt, Mezopotámia, India, Čína) a antické štáty (grécke mestské štáty a staroveký Rím).
Staroorientálne štáty
mali vela spoločných znakov: vznikali v údoliach veľkých riečnych tokov s toplým subtropickým podnebím, základným zdrojom obživy ľudí bolo poľnohospodárstvo, symbolickým vlastníkom pôdy bol panovník (deposta), ktorý sa opieral o úradníkov, kňazov a vojsko. Skutočným držiteľom pôdy boli dedinské občiny (roľníci, remeselníci).
Egypt
Severovýchodný cíp Afriky. Níl prinášal Egyptu vlahu a tiež úrodnú naplaveninu. Celý riečny tok Nílu bolo treba regulovať, abyzáplavy prinášali úžitok a neohrozovali ľudí. Po rozpade pravekej spoločnosti vznikli väčšie územné celky, Horný a Dolný Egypt. Povzájomnom stretnutí obidvoch štátov okolo roku 3000 pr.n.l. vznikol jednotný centralizovaný štát. Zjednotenie uskutočnil vládca Horného Egypta Meni. Najvyšším predstaviteľom štátu bol kráľ - faraón. Staroveký Egypt bol rozdelený na kraje. Na čele kraja stál vysoký štátny úradník, správca kraja (monarchos). Zodpovedal za práce na odvodňovacích a zavodňovacích zariadeniach, mal súdnu právomoc, určoval výšku daní. Pomáhali mu i pisári, účtovníci, správcovia štátnych sýpok. V správe štátu mali veľký význam kňazi. Chrámy boli strediskom vzdelanosti. Úlohou vojska bolo potláčať vzbury, brániť štát, alebo viesť výbojné vojny. Dedinské občiny boli základnou výrobnou a spoločenskou jednotkou. Ich členmi boli roľníci a remeselníci, preto boli hospodársky sebestačné. Dedinské občiny sa v starovekom Egypte nemenili.
Otrokmi sa stávali vojnový
zajatci, ktorí boli zväčša iba sluhami v domoch vysokých štátnych hodnostárov. V období výbojných vojen počet otrokov vzrástol a štát
ich začal využívať na ťažké práce. Meniho vládou sa začalo archaické obdobie (cínevská doba -3200-2700 p.n.l.). obdobie
Starej ríše sa datuje od faraóna Džosera okolo r. 2700p.n.l. Egyptský králi, aby posilnili svoju moc, vydávali sa za synov boha, čím sa
dostávali pod vplyv kňazov. Vládufraónov obmadzovali kňazi i vysoký úradníci. Okolo roku 2190 pr.n.l. sa Stará ríša rozpadla na
polonezávislé štáty. Nový rozmach Egypta nastal až v období tzv. Strednej ríše (prvá pol.2.tis.pr.n.l.). Egypt bol
zjednotený. Vládcovia rozšírili územie na Sinajský polostrov, do Sýrie, Núbie a Somálska. Z dobytých oblastí privážali meď, zlato,
korenie a otrokov. Roku 1700 pr.n.l. dobyli Egypt kočovné kmene Hyksov.
V období tzv. Novej ríše (druhá pol.
2.tis.pr.n.l.) panovníci vyhnali Hyksov. Museli však odolávať nájazdom "morských národov" (okrem názvu nie je o nich nič bližšie
známe). V roku 525 pr.n.l. Egypt dobyli Peržania.
Kultúra
Vznik písma si vynútili potreby
každodenného života (určovať dávky, pracovnú povinnosť, výšku zátop). Z jednoduchých obrázkov sa vyvinulo obrázkové písmo
(hieroglyfy). Písalo sa trstinovým perom na pozliepané prúžky drene z rastliny papyrus. Hieroglyfy rozlúštil francúzsky učenec Jean
Francois Champollion (1822).
Aby sa mohol učiť začiatok záplav, učenci pozorovali hviezdnu oblohu a položili tak základ
astronómie. Zostavili kalendár, ktorý mal 365 dní. Vymeriavanie pozemkov po záplavách prispelo ku vzniku základov
geometrie. V matematike prevláda desiatková číselná sústava.
Lekárstvo: Pri balzamovaní
mŕtvol získali vedomosti o stavbe ľudského tela. Verili, že duša mŕtveho môže žiť, pokiaľ sa uchová telo. Lekári robili zložité
operácie a dospeli až k špecializácii.
Architektúra: Stavali sa najmä stavby z kamenných kvádrov (paláce, chrámy,
pyramídy - najznámejšia Cheopsova).
Sochárstvo: Mohutnosť a strnulosť sôch panovníkov mala zdôrazniť božskú
podstatu.
Literatúra: Písali sa rozprávky, bájky a povesti.
Egyptská kultúra ovplyvnila kultúru starovekých
Grékov.
Mezopotámia
Oblasť v Prednej Ázii pri dolnom toku riek Eufrat a Tigris. Bolo to bezdažďové pásmo, preto bolo
nevyhnutné budovať zavlažovacie a odvodňovacie zariadenie. Hospodárskou a organizačnou základňou spoločnosti boli susedské
občiny. Vzniklo tu chrámové hospodárstvo. Všetka pôda patrila chrámu. Kňaz - správca chrámu - vykunával
náboženské obrady a organizoval tiež hospodársku činnosť. Podobne ako v Egypte aj v Mezopotámii práce na zavodňovacích zariadeniach si
vyžiadali vznik štátu.
Prvé mestské štáty vybudovali v južnej časti krajiny Sumeri (Ur, Uruk, Lagaš, Kiš).
Sumerské mestá boli často ohrozované lúpežnými prepadmi kočovníkov, ktorí sa živili pastierstvom. Ochrana pred týmto nebezpečenstvom si
vyžiadala vznik osobitnej vrstvy vojakov. Neskôr sumerské štáty začali medzi sebou súperiť o hegemóniu. Časté vojny spôsobili, že v
sumerských mestských štátoch sa zvyšoval význam voleného vojenského velitela. Jeho moc narastala, pretože sa opieral o čoraz početnejšie
vojsko. Nakoniec sa vojenský veliteľ stal kráľom, ktorý sústredil v svojich rukách najvyššiu vojenskú, kňaazskú i hospodársku moc.
Stredom mesta sa stal kráľovský palác, ktorého súčasťou bol aj chrám. Chrámové hospodárstvo nahradilo palácové hospodárstvo.
Spôsob riadenia hospodárstva však zostal rovnaký.
Severnú časť južnej Mezopotámie osídlili kmene Akkadov.
Ich vládca Sargon I. aj sumerské mestské štáty a utvoril prvú centralizovanú ríšu na území Mezopotámie - Akkadskú ríšu
(okolo 2300 pr.n.l.).
Po zániku Akkadskej ríše vznikol prvý centralizovaný štát - Starobabylonská ríša (1900-1600
pr.n.l.) s hlavným mestom Babylom. Najvýznamnejším panovníkom bol Chammurapi (vydal zákonník). V 6.st. pr.n.l. územie
obsadili Peržania.
Kultúra: Sumeri vytvorili klinové písmo. Znaky mali klinovú podobu a boli zložité.
Vrývali sa trstinovým rydlom do mäkkých hlinených tabuliek. Tabuľky sa potom sušili a vypaľovali. V Mezopotámii vznikol najstarší epos o
Gilgamešovi. Rozvíjala sa matematika a astronómia. Pre nedostatok kameňa sa stavali chrámy a paláce z tehál, ktoré sa oblievali lesklou
glazúrou.
India
Najstaršia civilizácia sa začala rozvíjať v úrodnej nížine rieky Indu. Poľnohospodárstvo sa do tejto
oblasti rozšírilo z Mezopotámie. V druhej polovici 3. tisícročia pr.n.l. tu vznikli mestá. Archeologické vykopávky ukazujú, že mestá sa
budovali podľa vopred vypracovaného plánu. Vodovod zásoboval mesto pitnou vodou, nečistotu odvádzali z mesta kanály, ulice sa pretínali v
pravom uhle.
1500 pr.n.l. pôvodné obyvateľstvo ovládli cudzí dobyvatelia (indoeurópsky Árijci). Dobyvatelia si osvojili vzdelanosť
pôvodného obyvateľstva a utvorili nový štát jadrom, ktorého bolo povodie rieky Gangy.
Obyvateľstvo v štáte bolo rozdelené na
spoločenské vsrvy - kasty. Najvyššiu vrstvu predstavovali kňazi (brahmani), hlavná opora kráľa. Druhé miesto patrilo vrstve
vojakov. Roníci a remeselníci tvorili ovládanú vrstvu. Úplne bezprávni boli pôvodní obyvatelia (šudrovia).
Oporou štátnej moci
bol brahmaizmus. Zdôvodňoval rozdelenie obyvateľstva na vrstvy (kasty). Základom brahmaizmu bolo učenie o prevteľovaní duší.
Ak nebudeš, tvoja duša sa prevtelí do zvieraťa.
Neskôr vzniklo prvé náboženstvo - budhizmus. Toto učenie bolo
namierené proti učeniu o kastách. Človek sa mal snažiť o to, aby sa jeho duša po smrti rozplynula a prešla do stavu večnej blaženosti (tzv.
nirvány).
Indovia prispeli k rozvoju vzdelanosti celého ľudstva. Utvorili desiatkovú sústavu a desať znakav pre
číslice. Spísali veľký počet indických rozprávok a povestí.
Čína
Prvé štáty vznikali v povodí Žltej rieky. Jednotný
centralizovaný štát vznikol v Číne koncom 3.st. pr.n.l. Štát bol ohrozovaný nájazdami kočovných Hunov. Proti nim bola vystavaná na severe
mohutná hradba - čínsky múr. Kočovné kmene, ktoré prenikli na územie Číny, časom s novým prostredím splynuli.
V
Číne sa rozvíjala filozofia. Učenie Konfucia podporovalo centrálnu - despotickú moc štátu. Taoizmus
kritizoval spoločenské zriadenie. Odsudzoval nátlak, násilie, prepych, bohatstvo. Každý sa mal zmieriť so svojím osudom (tao). Ideálom mal
byť návrat k prirodzenému životu. Čína sa zaslúžila o objav výroby papiera, strelného prachu a kompasu.
Otrokárske štáty bez závlahového poľnohospodárstva
Otrokárske štáty vznikali aj v oblastiach, kde poľnohospodárstvo nebolo
základom obživy. Boli to územia, ktoré sa stali významnými križovatkami obchodných ciest, strediskami remesiel a obchodu.
Ostrov Kréta mal výhodnú polohu. Bol križovatkou námorných ciest. Kréta udržiavala obchodné styky s Egyptom, Sýriou,
Palestínou a Sicíliou. Vyspelá krétska kultúra neskôr ovplyvnila i grécku kultúru.
Fenícia sa rozprestierala na
pobreží Stredozemného mora. Obyvatelia sa zaoberali námorným obchodom. Z rybárskych osád sa postupne vyvíjali obchodné mestá, ktoré medzi
sebou súperili a nikdy sa nespojili do jednotného celku. Feničania zakladali obchodné osady na Sicílii, v Itálii a v severnej Afrike (Kartágo).
Vytvorili hláskové písmo, ktoré neskôr prebrali Gréci.
Chetitská ríša vznikla v Mmalej Ázii. Chetiti prevzali
klinové písmo od Babylončanov. Chetitské písmo rozlúštil v roku 1915 český vedec Bedřich Hrozný.
Palestína
Územie
Palestíny osídlili okolo roku 1000 pr.n.l. izraelské kmene. Tieto kmene zjednotil kráľ Dávid okolo roku 1000 pr.n.l. a vytvoril tak štát s
hlavným mestom Jeruzalemom. Štát musel neustále čeliť útokom zo strany Mezopotámie a Egypta. Dôležitým prameňom pre poznanie dejín Židov
a ich kultúry je biblia. Je to súbor náboženských predpisov, literárnych a historických textov. Biblia bola posvätnou knihou židovského a
neskôr kresťanského náboženstva.
Perzská ríša
Peržania obývali Iránsku vysočinu. Živili sa pastierstvom. Perzské kmene
zjednotil Kýros II. (6.st.pr.n.l.). Vybudoval silnú armádu, základ ktorej tvorila jazda. Pomocou nej dobyl krajiny Blízkeho a
Stredného východu. Obyvateľstvo vlastnej Perzie malo v ríši výsadné postavenie. Podmaneným národom ponechal istú mieru samosprávy.
strany 21-40 prepis Halmešová? Alena
Za vlády Dareia I. vypukla v podmanených krajinách veľká vlna nepokojov. Po
násilnom zjednotení ríše zaviedol nový správny systém. Ríša bola rozdelená na 20 oblastí - satrapií. Správca oblasti - satrapa - bol
neobmedzeným vládcom nad obyvateľstvom, plnil kráľove príkazy a vyberal pre neho predpísanú daň. V ríši boli vybudované dobre
udržiavané cesty, ktoré spájali hlavné mesto so satrapiami. Dareios zdokonalil perzskú armádu. Výbojmi vytvoril z Perzie svetovú ríšu.
Medzi jednotlivými oblasťami ríše boli veľké hospodárske, náboženské a kultúrne rozdiely.
Vnútorné rozpory postupne oslabili
Perzskú ríšu. V druhej polovici 4. Stor. P. n. l. sa jej zmocnila Macedónia.