Neskorý stredovek
NESKORÝ STREDOVEK (16. - PRVÁ POLOVICA 17. storočia)
Poľnohospodárska výroba
V
tomto období došlo k významnej zmene v spôsobe obrábania pôdy. Prestalo sa používať úhorové hospodárstvo. Do úhoru sa začali siať
krmoviny, ako lucerna a ďatelina a tým sa získal dostatok krmiva. Po krmovinách sa do pôdy sadili okopaniny a po nich obilniny. tak sa
trojpoľné hospodárstvo nahradilo striedavým hospodárstvom. Rozširovala sa osevná plocha, začali sa pestovať nové plodiny (kukurica, cukrová
trstina, zemiaky). Vzrastala i živočíšna výroba, podstatne sa zvýšil chov hoväzdieho dobytk a.
Remeselná výroba
Najvýznamnejšia zmena nastala vo výrobe železa. Namiesto nízkych - šachtových pecí začali sa používať vysoké pece, ktoré umožnili
podstatne zvýšiť výrobu železa. aj v textilnej výrobe sa uplatnili zmeny. Bol zostrojený kolovrat, horizontálne tkáčske krosná, zlepšilo
sa farbenie tkanív. Zdokonalila sa stavba lodí, vyvinuli sa ľahké a pohyblivé plachetnice.
Cechová malovýroba nestačila uspokojiť
vzrastajúci dopyt po výrobkoch. Preto bol potrebný prechod k veľkovýrobe. Bohatí mešťania, ktorí mali dostatok finančných prostriedkov,
zakladali veľké dielne. V dielni pracoval väčší počet pracovníkov. Spočiatku každý pracovník zhotovoval celý výrobok, neskôr sa
pracovný postup rozdelil na množstvo pracovných úkonov, ktoré vykonávali jednotliví pracovníci. Vznikali tak manufaktúry (z lat. manus -
ruka, factura - výroba). Spočiatku boli manufaktúry rozptý lené. Remeselníci pracovali pre bohatého podnikateľa vo svojich dielňach. V
sústredených (centralizovaných) manufaktúrach námedzní robotníci pracovali pod jednou strechou. Manufaktúry zvyšovali výrobu, ale aj zisky
ich majiteľov. Zmeny vo výrobe sa prejavili aj v novom usporiadaní spoločnosti.
Zámorské objavy
V 15. st. sa
už v celej Európe uplatňovalo peňažné hospodárstvo. Peňazí bol však nedostatok. Európa obchodovala s Orientom, odkiaľ sa privážalo
korenie a luxusný tovar (hodváb, drahokamy, porcelán, koberce). Panovníci potrebovali peniaze na vydržiavanie žoldnierskych vojsk a na platy pre
feudálov a úradníkov. Mnohé náleziská drahých kovov v Európe sa už tiež vyčerpali. V roku 1453 osmanskí Turci dobyli Carihrad, čím
uzavreli talianskym kupcom obchodné cesty do Perzie a Číny. Všetky tieto okolnosti spôsobili, že v Európe začal vzrastať záujem o krajiny,
kde sa vraj skrývalo nevyčerpateľné bohatstvo. existovali dve možnosti ako sa dostať do Indie a do Číny: buď priamou cestou na západ alebo
oboplávaním Afriky.
Objavné plavby Portugalcov
Portugalci sa pokúšali dostať do Indie pozdĺž západného
pobrežia Afriky. V roku 1415 dobyli arabskú pevnosť. Ceutu na severnom pobreží Afriky. Odtiaľto podnikali výpravy na juh. Z nových území
privážali zlato, slonovinu, korenie a otrokov. v roku 1487 dosiahol Bartolomej Diaz južný cíp Afriky - mys Dobrej nádeje. Portugalci sa dostali
do Indie až v roku 1498. výpravu viedol Vasco de Gama. Portugalci museli bojovať s Arabmi o Kalikat, ktorý bol strediskom obchodu s korením. Po
dlhých bojoch zvíťazili a na pobreží začali zakladať obchodné stanice, ktoré chránili pomocou vojenských pevností. Nemali však dostatok
síl, aby úplne ovládli bohaté ázijské krajiny. Uspokojili sa preto s tým, že ich hospodársky vykorisťovali a usilovali sa natrvalo udržať
výhradné právo na obchod s Indiou. Do Lisabonu privážali zlato, drahokamy a korenie. Portugalci nedokázali využiť výhody obchodu. rozvoz dove
zeného tovaru prenechávali nemeckým a holandským kupcom. Postupne sa znižovali i zisky z kolónií. Portugalské kolónie postupne ovládli
Holanďania a Angličania.
Objavenie Ameriky
Španieli sa pokúsili objaviť cestu do Indie smerom na západ cez
Atlantický oceán. Plán uskutočnil janovský námorník Krištof Kolumbus.
V roku 1492 vyplával Krištof Kolumbus s tromi loďami zo
španielskeho prístavu Palosu. 12. októbra toho istého roku pristál na jednom z ostrovov v Karibskom mori. Na ďalšej plavbe objavil ešte Kubu a
Haiti. V priebehu troch nasledujúcich výprav prenikol na juhoamerickú a stredoamerickú pevninu. Kolumbus objavil nový svetadiel, bol však
presvedčený, že sa dostal do blízkosti Indie. Objavené ostrovy nazval Západnou Indiou a domorodcov Indiánmi. až taliansky cestovateľ a
obchodník Amerigo Vespucci upozornil, že novoobjavené krajiny sú neznámym kontinentom, ktorý dostal po ňom názov Amerika.
Španieli sa stretli na ostrovoch i na pevnine s domorodým obyvateľstvom červenej pleti. V strednej Amerike, na území dnešného Mexika, si
Aztékovia podmanili kmene, ktoré sa živili poľnohospodárstvom a utvorili si rozsiahlu ríšu. Aztékovia prevzali od pôvodného obyvateľstva
vyššiu vzdelanosť a ďalej ju rozvíjali. stavali veľké kamenné stavby. Uctievali boha vojny, ktorému kládli na oltár ako obeť ešte teplé
srdcia, vyrezané zo živých ľudí. Kruté panstvo Aztékov vyvolávalo časté vzbury. Ríšu Azt ékov dobyl v rokoch 1519 - 1521 Fernando Cortéz
s hŕstkou španielskych dobrodruhov.
Na území dnešných juhoamerických republík (Ecuádor, Peru, Bolívia) vytvorili rozsiahlu
ríšu z podmanených kmeňov Inkovia. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a chovom lám. Uctievali boha Slnka. Jeho chrámy ozdobovali množstvom
zlata, ktoré pokladali za slzy Slnka. táto oblasť, kde sa mala údajne nachádzať bájna ríša zlata - "El Dorado", lákala Španielov.
V roku 1531 - 1535 španielski dobrodruhovia Francisco Pizarro a Diego Almagro dobyli ríšu Inkov. Na rozdiel od Portugalcov Španieli dobyté
územia skutočne ovládli a urobili z nich svoje kolónie. Umožnilo im to riedke osídlenie území a ich vojenská prevaha.
Hospodárske dôsledky zámorských objavov
Strediská zámorského obchodu sa premiestili zo Stredomoria na atlantické
pobrežie. Stredomorský obchod slabol a talianske mestá prestali byť hlavnými prekladiskami východného tovaru. zvierat. Prepychový tovar
prestal byť hlavným predmetom zámorského obchodu. Nastala výmena poľnohospodárskych kultúr a hospodárskych zvierat. Nedostatok vzácnych
kovov sa v 16. storočí v Európe postupne odstraňoval. Prílev veľkého množstva drahých kovov zo zámoria vyvolal v Európe tzv. cenovú
revolúciu. Hodnota peňazí poklesla a prudko vzrástli ceny tovaru. Z cenovej revolúcie mali zisky obchodníci, výrobcovia remeselníckych
výrobkov a potravinárskych produktov.
Popri Španieloch a Portugalcoch v priebehu 16. storočia sa pokúšali nájsť nové cesty do
Indie a Číny tiež Angličania, Francúzi a Nizozemci. Na svojich výpravách objavili pobrežie Severnej Ameriky, Grónsko a Špicbergy. V roku
1519 portugalský námorník v španielskych službách Fernao Magalhaes vykonal prvú cestu okolo sveta a podal tak dôkaz o guľatosti Zeme.
Zámorské objavy rozšírili zemepisné poznatky Európanov a vyvrátili stredoveké predstavy o priestore.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta