Reformácia
REFORMÁCIA
V období neskorého stredoveku politická roztrieštenosť Nemecka sa ešte zväčšovala. Nemecko bolo
voľným zväzkom samostatných kniežatstiev a slobodných miest. Hoci si Habsburgovci od roku 1438 udržali cisársku hodnosť, nepodarilo sa im
posilniť ústrednú moc. Nejestvovalo ani vlastné ríšske vojsko na obranu ríše. Mnohé práva, ktoré mali predtým cisári, si prisvojili
ríšske kniežatá.
Vyostrovanie rozporov v Nemecku
Postavenie jednotlivých spoločenských vrstiev v Nemecku
bolo rozdielne. Na jednej strane narastá moc ríšskych kniežat, na druhe strane upadá moc schudobnenej šľachty. Drobní rytieri trpeli
nedostatkom pôdy a zavedením strelných zbraní vytlačila pechota obrnenú rytiersku jazdu. Východisko z ťažkej siruácie hľadali rytieri v
tom, že vstupovali do služieb zámožných kniežat a ríšskych miest ako vojenskí velitelia a úradníci. V mestách, ktoré ovládli
patricijovia a bohatí cechoví majstri, sa tiež vyostrili spoločenské rozdiely. Proti útlaku a vysokým daniam vystupovali chudobnejší
mešťania a mestská chudoba. Vznikali mnohé vzbury, počas ktorých často došlo k zvrhnutiu mestskej rady.
Na vidieku šľachta
zvyšovala pracovné povinnosti, peňažné dávky a privlastňovala si pasienky a obecné lesy. Nemecké roľníci, rovnako ako mestská chudoba, sa
bránili proti narastajúcemu útlaku miestnymi vzburami.
Politika cirkvi vyvolávala odpor všetkých vrstiev obyvateľstva. Katolíckej cirkvi
patrila v Nemecku viac ako tretina pôdy. Značné finančné prostriedky získavala od veriacich za rôzne cirkevné úkony (predávanie odpustkov),
od roľníkov vyberaním cirkevných desiatkov a pod. Ríške kniežatá, chudobní rytieri i bohatí mešťania odsudzovali chamtivosť a
záhalčivosť vysokého duchovenstva, zároveň však túžili po cirkevnej pôde a majetku.
Záujmy týchto spoločenských vrstiev
reprezentoval augustiánsky mních a profesor na univerzite vo Wittenbergu - Martin Luther (1483-1546). V r. 1517
otvorene vystúpil proti predávaniu odpustkov. Hlásal, že človek neôže dosiahnuť odpustenie hriechov pomocou cirkevných úkonov, ale na
základe úprimného osobného vzťahu k Bohu. Jeho odlišné názory sa ďalej prejavili v otázke zamietnutia celibátu, v zjednodušení
bohoslužieb, v zavedení nemčiny do liturgických textov a v zavedení prijímania "pod obojakým spôsobom". V októbri 1517 zhrnul svoje
názory do 95 téz, ktoré vraj pribil na dvere kostola vo Wittenbergu. Lutherovo učenie malo veľký ohlas.
Zaujalo nielen šľachtu, ale podnietilo aj mnohých mníchov a mníšky, aby utiekli z kláštora a dokonca sa chopili zbraní.
Mestská a vidiecka chudoba očakávala od reformácie zlepšenie svojho postavenia. Predstaviteľom ľudovej reformácie sa stal
Tomáš Münzer. Ako kazateľ v r. 1521 pôsobil aj v prahe, odkiaľ bol nútený odísť do Durínska. vo svojich spisoch vykreslil
obraz spravodlivej spoločnost, v ktorej mali byť všetci ľudia rovní a mali spoločne používať všetok majetok. tento cieľ chcl dosiahnuť
pomocou ozbrojeného povstania roľníkov a mestskej chudoby.
Nemecká sedliacka vojna (1524-1526)
Spoločenská kríza vyústila v Nemecku do sedliackej vojny v r. 1524-1526. Postupne sa utvorili tri srediská sedliackej
vojny: juhozápadné Nemecko, stredné Nemecko a alpské krajiny. V lete 1524 vypukla vojna v juhozápadnom Nemecku , povstalci
neboli jednotní a nedokázali vypracovať jednotný program. Vďaka tomu,že povstanie ovládla živelnosť, nejednotnosť
aroztrieštenosť, a aj preto, lebo sa od neho dištancovali predstavitelia meštianstva a šľachty, boli vzbúrenci r. 1526
porazení.
Po porážkesedliackej vojny sa v Nemecku šíri už iba reformácia ríšskych kniežat, ktoré sa obohatili
zaberním cirkevných statkov. Bola to tzv. "zákonná reformácia". Reformácia oslabila aj moc nemeckého cisára Karola
V. Cisár spočiatku nevystúpil proti šíreniu reformácie, pretože bojoval s Francúzskom o Taliansko. R. 1529 na ríšskom sneme v
Speyeri väčšina jeho účastníkov potvrdila správnosť Lutherových záverov a protestovala proti zákazom reformácie
(podľa toho sa zástancovia reformácie zvyknú označovať aj ako protestanti). Dostali sa tak do sporu s cisárom Karolom V.
Protestantské kniežatá a mestá utvorili v r. 1531 tzv. šmalkaldský spolok. Katolícka šľachta a vysoké duchovenstvo
utvorili spolok tzv. Ligu. V r. 1546-1547 prebiehala šmalkaldská vojna. Na jar v r. 1547 cisár pomocou svojho brata, českého
kráľa Ferdinanda I. porazil v bitke pri Hühlbergu šmalkadský spolok. Katolícke aj protestanstké kniežatá sa však obávali preivľkej
mocicisára, preto sa spojili a podporovaní Francúzskom prinútili Karola V. k ústupkom.
V r. 1555 na sneme v
ausburgu katolíci a protestanti uzavreli náboženský mier. Bol to politiký komprmis, ktorý zrovnoprávňoval obe strany a rozširoval
kniežaciu zvrchovanosť aj na náboženskú oblasť. O náboženstve svojich poddaných mal rozhodvať ich pán.
Šírenie
reformácie
Z Nemecka sa reforácia šírila do susedných krajín. V priebehu 16. st. sa protestantizmus rozdelil do dvoch hlavných
smerov. Z nemeckej šľachtickej reformácie vzniklo luterské alebo augsburké vyznanie. Luterstvo sa stalo štátnoucirkvou okrem
Nemecka v Dánsku, Nórsku a vo Švédsku. Šírilo sa tiež v Poľsku, uhorsku a v Čechách. Druhý prúd reprezentovali Ulrich Zwingli a
Ján Kalvín, zakladatelia švajčiarskej meštianskej reformácie. zwingli dôslednejšie rozviedol Lutherove reformné názory. Základom
učenia Kalvína bola viera v predurčenie. Podľa nej Boh vraj určil každého človeka už vopred buď na spasenie alebo zatratenie. Šíril sa v
hospodársky rozvinuých krajinách (Švajčiarsko, Anglicko, Francúzsko).
Nástup protireformácie
Reformácia
oslabila vplyv katolíckej cirkvi v značnej časti Európy. Rímska cirkev sa preto usilovala zamedziť šírenie reformácie. Hlavným bojovníkom
proti reformácii sa stala Spoločnosť Ježišova. Založil ju španielsky šľachtic Ignác z Loyoly. Jej členovia sa nazývali jezuiti. Rád
bolvybudovaný na vojenských princípoch a jeho základnou úlohou bolo propagovanie viery.
Oficiálne mal šírenie reformácie
zakázať Tridentský kncil. Zasadal v 3 etapách v r. 1545-1563. V potredentskm období prišlo za pápeža Gregora
XIII. r. 1582 k reforme kalendára. Juliánsky kalendár bol nahradený gregoriánskym, ktorý platí dodnes.
Reformácia protirefromácia na Slovensku
Reformácia sa šírila najskôr v stredoslovenských mestách
zásluhou študentov, ktorí navštevovali univerzitu vo Wittenbergu. Taktiež nemeckí mešťania žijúci na Slovensku si pozývali z Nemecka
luteránskych kazateľov. Čoskoro sa začali hlásiť k reformácii aj zámožné šľachtické rody (Turzovci, Révaiovici). Reformácia si získala
predstaiteľov zámožnej šľachty najmä preto, lebo hlásala myšlienku psvetštenia cirkevných majetkov. Na Slovensku sa rozširovala prevažne
refomrácia luteránskeho smeru. Iba v niektorých oblastich juhových. Slovenska (obyvatelia maďarskej národnosti) sa šírilo reformačné hnutie
Jána Kalvína.
V druhej pol. 16. st. sa aj u nás prijala zásada "čie panstvo, toho náboženstvo". Väčšina obyvateľstva
Slovenska sa hlásila k reformácii. Osamostatnenie evanjelickej cirkvi sa uskutočnilo v r. 1610 na synode v Žiline a v r. 1614 sa
dotvorila evenjelická cirkevná organizácia na synode v Spišskom Podhradí.
Kultúrny prínos reformácie bol veľký. V mestách sa
začali rozvíjať protestantské školy (Bardejov, Levoča, Košice). Slovenskí evanjelici používali ako bohoslužobnú reč češtinu s mnohými
slovenskými jazykovými prvkami. Táto čeština sa nazýva aj bibličtina. Úradným jazykom na Slovensku však zostala latinčina.
Protireformácia
V boji proti reformácii sa na Slovensku začína stále viac aktivizovať katolícka cirkev. V r. 1560
ostrihomský arcibisku Mikuláš Oláh založil v Trnave kňazský seminár, ktorý mal zabezpečiť výchovu katolíckych kňazov. Uhorský snem,
ktorý sa konal v r. 1608-1609 , prijal zákon o náboženskej slobode. Ani tento zákon však nedokázal zabrániť katolíckej cirkvi v jej
rekatolizačnej činnosti. (93)
V r. 1613 sa v Trnave natrvalo usadili jezuiti. Na šírení protireformácie a rekatolizácie sa
veľkou mierou podieľal ostrihomský arcibisku Peter Pázmaň. V r. 1635 Pázmaň založil v Trnave univerzitu.
Viedli ju jezuiti. Bola tu filozofická a teologická fakulta, neskôr aj právnická. Trnava sa stala strediskom protireformácie. Za vlády Leopolda
I. rekatolillzálcia vyvrcholila. Pázmaň sa snažil získať protestantskú ššľachtu na Slovensku do katolíckej cirkvi. Jeho rekatolizačné
snahy boli úspešní, a tak v druhej pol. 17. st. medzi šľachtou bolo už len málo protestantov. Táto šľachta potom vyvíjala tlak na svojich
poddaných, aby aj oni prestúpili na katolícku vieru.
V 60-tych a 70-tych rokoch 17. storočia sa na Slovensku usadilo viaceo rádov
(kapucíni, piaristi, milosrdní bratia). Tietorády sa tiež veľmi intenzívne zapojili do rekatolizácie.
V r. 1681 sa konal snem v
Šoproni, ktorý obnovil náboženskú slobodu v Uhorsku. Napriek tomuto zákonu evanjelická a kalvínska cirkev mali svoje možnosti pôsobenia
veľmi obmdedzené. V iných európskych krajinách v tomto období museli nekatolícke náboženské obce pôsobiť ilegálne, nesmeli mať kostoly a
ani legálne pôsobiacich kňazov.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta