Napoleonova výbojná politika viedenský kongres

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: Chlapec primak (24)
Typ práce: Referát
Dátum: 19.07.2011
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 995 slov
Počet zobrazení: 4 582
Tlačení: 392
Uložení: 418
NAPOLEONOVA VÝBOJNÁ POLITIKA VIEDENSKÝ KONGRES
Roku 1794 padla jakobínska diktatúra. Po skúsenostiach s jakobínskym terorom sa Konvent rozhodol odovzdať výkonnú moc päťčlennému direktóriu, sám si ponechal zákonodarnú moc. Direktórium si však nevedelo poradiť so vzniknutou situáciou: dlhy, veľké výdavky na armádu, podpory pre rodiny vojakov..., preto začalo vydávať stále nové papierové peniaze. Tým vznikla vo Francúzsku inflácia - peniaze mali stále menšiu hodnotu a ceny prudko rástli. Nepokoje boli na dennom poriadku (roku 1796 bolo odhalené Bab eufovo sprisahanie proti vláde, vodcov popravili). Bezradné direktórium preto povolalo do Paríža generála Napoleona. Mal obnoviť pokoj a poriadok.

Napoleon Bonaparte sa narodil na Korzike. Prvý krát upozornil na seba ako 24-ročný kapitán francúzskeho revolučného vojska, keď odrazil útok anglických interventov pri Toulone. Za to ho povýšili na generála. Roku 1795 potlačil povstanie kraľóvých prívržencov v Paríži. Onedlho sa stal najvyšším veliteľom francúzskej armády, ktorá v apríli l796 zažala operovať v severnom Taliansku proti Rakúšanom. Po porážke Rakúska uzavrel s ním mier v roku 1797. Pôvodne oslobodzovacia vojna, ktorú Francúzsko viedlo,  sa menila na dobyvačnú. Napoleon čoraz viac zastával záujmy francúzskej veľkoburžoázie. Najväčším nepriateľom Francúzska sa stalo Anglicko, ktoré sa spájalo s európskymi feudálnymi monarchiami. V roku 1798 podnikol Napoleon výpravu do Egypta, aby sa odtial dal na pochod do Indie - najbohatšej anglickej kolónie. Výprava však úspešná nebola. V tom čase Francúzsko utrpelo porážky v Nemecku i v Taliansku a vo francúzskej vláde prepukli vážne spory. Napoleon sa preto vrátil z Egypta do Francúzska. Pod z ámienkou ochrany republiky pomocou vojska a za podpory veľkoburžoázie uskutočnil štátny prevrat. V roku l799 sa vyhlásil za prvého konzula s neobmedzenou mocou. Nastolil tak vo Francúzsku vojenskú diktatúru.

Novou výpravou do Talianska znova porazil Rakúsko. V roku 1802 uzavrel mier s Anglickom. Napoleon využil mier na upevnenie svojej moci. V roku 1804 sa vyhlásil za cisára. Uzavrel dohodu s pápežom, čím si zabezpečil podporu francúzskeho duchovenstva. Vydal občiansky zákonník - Code civile, ktorým zakotvil rovnosť občanov pred zákonom, občianske slobody, slobodu náboženského vyznania a neodcudziteľnosť súkromného vlastníctva. Zároveň zlepšil finančnú situáciu štátu tým, že podporoval podnikanie, z kto rého plynuli štátu dane. Vláda, aby predišla ľudovým nepokojom, zabezpečila zásobovanie základnými potravinami a určila nízke ceny chleba, ktoré pravidelne kontrolovala. Všetky zdroje krajiny mali slúžiť výbojnej zahraničnej politike.

Onedlho sa rozpútala nová vojna. Napoleon sa pripravoval na vylodenie v Anglicku, ale francúzske ľodstvo porazil v roku 1805 anglický admirál Nelson pri španielskom myse Trafalgar. Napoleon však porazil rakúsko-ruskú armádu v bitke troch cisárov pri Slavkove na Morave (1805). V nasledujúcich rokoch Francúzsko získalo nové územia, a tak okolo roku 1810 Napoleon ovládol takmer celú Európu. Napriek týmto úspechom si Napoleon uvedomoval, že sa mu nepodarí poraziť Anglicko. Preto v Berlíne roku 1806 vyhl ásil tzv. kontinentálny systém, ktorý zakazoval dovoz anglického tovaru do Európy. Tým sa usiloval hospodársky zničiť Anglicko. Kontinentálny systém však stroskotal. Európa potrebovala anglický tovar, preto sa na európsku pevninu pašoval. Francúzsko nemohlo nahradiť anglicku výrobu a obchod. Nemohlo tiež natrvalo prinútiť všetky štáty, aby bojkot anglického tovaru dodržiavali.
Výprava do Ruska

Rusko, ktorému kontinentálna blokáda bránila vo vývoze obilia do Anglicka a v dovoze anglických priemyselných výrobkov, sa zrieklo blokády. Napoleon proti Rusku zorganizoval vojenské ťaženie. V júni l8l2 vyše šesťstotisicová armáda vojakov z Francúzska a podmanených európskych štátov vtrhla do Ruska. V Rusku sa začala proti Napoleonovi vlastenecká vojna, ktorú viedol generál Kutuzov. Na ceste k Moskve došlo k veľkej bitke pri Borodine, ktorá nerozhodla o víťazovi, obidve strany však utrpeli obrovské  straty. Kutuzov ustupoval až k Moskve, ktorú vojsko i obyvatelia opustili. Vyhladovaná francúzska armáda zostala v horiacej Moskve. Napoleon niekoľko ráz ponúkol ruskému cárovi mier, ale nedostal od neho odpoveď. Napoleon sa napokon rozhodol ustúpiť. Kutuzov ho prinútil ustupovať cestou, ktorou prišiel, pričom na ustupujúce jednotky neustále útočil. Z Ruska sa vrátili len zvyšky Napoleonovej armády (asi 40 000 vojakov). Z tejto zdrvujúcej porážky sa Napoleon už nespamätal.

Pád cisárstva

Napoleon sa urýchlene vrátil do Paríža, začal budovať novú armádu. Dosiahol s ňou aj viacero víťazstiev, avšak koalícia, v ktorej sa spojili všetky európske veľmoci, mala jednoznačnú prevahu. V roku 18l3 porazilo ruské, pruské, rakúske a švédske vojsko Napoleonovu armádu v krvavej ,,bitke národov" pri Lipsku. Spojenecké armády vtrhli na francúzske územie a obsadili Paríž (1814). Napoleon sa musel vzdať trónu a bol vypovedaný na ostrov Elba. Podľa rozhodnutia spojencov sa obnovila (reštaurovala) vlád a Bourbonovcov (Ľudovít XVIII.).

Vo Francúzsku obnovenie moci Bourbonovcov vyvolávalo odpor ľudu i buržoázie. To umožnilo Napoleonovi vrátiť sa do Francúzska. Po krátkom návrate na trón v roku 1815 porazili Napoleona anglicko-pruské vojská v bitke pri Waterloo nedaleko Bruselu. Napoleon zomrel vo vyhnanstve na ostrove sv. Heleny v roku 1821.

Viedenský kongres
Po Napoleonovom páde sa v roku l8l4-l8l5 konal vo Viedni kongres panovníkov a štátnikov. Rokovalo sa na ňom o usporiadaní európskych politických pomerov. Rozhodujúce slovo na rokovaniach mali štyri veľmoci (Anglicko, Rusko, Rakúsko a Prusko). Rozhodnutia kongresu sa nerobili v spravodlivom záujme národov, ale sledovali záujmy víťazných mocností.
Francúzsko muselo zaplatiť vojnovú náhradu vo výške 700 miliónov frankov, muselo vydať svoje vojnové loďstvo víťazom a malo obnovené hranice z roku l790. Anglicko získalo niektoré francúzske a holandské osady (Helgoland, Maliu, Kapsko, Cejlón). Rusko získalo Fínsko, Besarábiu a Varšavské veľkovojvodstvo. Z veľkovojvodstva bolo zriadené Poľské kráľovstvo, ktoré bolo spojené s Ruskom personálnou úniou. Rakúsko si privlastnilo Lombardiu a Benátky s okolím. Prusko získalo časť Saska, Poznaň, Vestfálsko a Porýnie. Spojením Belgicka a Nizozemska vzniklo Nizozemské kráľovstvo. Taliansko zostalo rozdrobené: sever okrem Piemontu ovládlo Rakúsko, stred pápež, juh neapolský kráľ z rodu Bourbonovcov. Nemecko bolo rozdelené na niekoľko samostatných štátov. Pre spoločné záležitosti bol zriadený ríšsky snem vo Frankfurte nad Mohanom. Mal však malú právomoc, pretože nemal vlastné vojsko ani financie.

Obdobie po viedenskom kongrese sa nazýva i obdobím reštaurácie, pretože je charakteristické návratom predrevolučných dynastií (Francúzsko, Španielsko, Portugalsko).

Veľmoci sa vo Viedni zmluvne zaviazali, že nové usporiadanie budú chrániť aj mocou. Na návrh ruského cára Alexandra I. kongres schválil v roku l8l5 zmluvu, tzv. Svätú alianciu. Podpísali ju takmer všetci európski panovníci okrem sultána a pápeža.
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 9)

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.027