Občianska vojna v USA
Vojna amerických osád za nezávislosť Občianska vojna v USA
V 17. st. začali prenikať do Severnej Ameriky
Angličania a Francúzi. Ich vzájomné súperenie skončilo víťazstvom Anglicka. angličania na atlantickom pobreží Severnej Ameriky založili do
polovice 18. storočia 13 kolónií.
Prisťahovalci z Anglicka boli zväčša roľníci, ktorí v Anglicku prišli o pôdu a v Amerike
hľadali nový spôsob obživy. Pôvodní obyvatelia Indiáni obývali rozsiahle územia. Kolonisti ich postupne vytláčali na západ a zaberali ich
loviská. Hlavným zamestnaním obyvateľstva bolo poľnohospodárstvo. V južných oblastiach prisťahovalci zakladali tabakové a bavlníkové
plantáže. Na plantážach sa využívala práca černochov privezených z Afriky. Na severe vznikali farmy a v strednej časti sa rozvíjala
manufaktúrna výroba. postupne sa začali vyhrocovať rozpory medzi americkými osadami a Anglickom. Anglicko sa snažilo v osadách obmedziť rozvoj
priemyslu, pretože ich chcelo využiť ako lacný zdroj surovín a odbytištia tovaru pre rozvíjajúcu sa anglickú priemyselnú výrobu. Anglický
kráľ a šľachta si tiež robili nárok na pôdu, na ktorej sa usadili kolonisti. V roku 1763 anglická vláda v snahe obmedziť konflikty s
Indiánmi vydala zákaz osídľovať kraje na západ od Alleghanu (čítaj eligén) . Toto nariadenie veľmi postihlo farmárov a plantážnikov.
Odpor vznikol aj proti zavádzaniu nových daní a ciel. Anglický parlament bol nútený dane odvolať, ponechal iba clo na čaj. V roku 1773
osadníci v Bostone vyhádzali debny s čajom lodí Východoindickej spoločnosti do mora . Anglická vláda uzavrela bostonský prístav.
Predstavitelia amerických osád sa zišli vo Philadelphii, kde vyhlásili bojkot anglického tovaru na protest proti novým opatreniam. Osadníci si
utvorili vojsko, ktoré pozostávalo z farmárov, remeselníkov a predstaviteľov buržoázie. Na čele stál plantážnik Juraj Washington.
V
roku 1775 vojenské oddiely osadníkov vytlačili anglické vojská z Bostonu. 4.júla 1776 spoločný kongres osád vo Philadelphii prijal
Vyhlásenie nezávislosti, ktorého autorom bol Thomas Jefferson.Dokument odôvodňoval odtrhnutie od Anglicka, vyhlasoval rovnosť všetkých ľudí
a ich právo rozhodovať o spôsobe vlády.
Americké osady získali vo vojne podporu Francúzska, Španielska a Holandska. Francúzsko,
ktoré sa snažilo získať si späť Kanadu, poskytlo finančnú i vojenskú pomoc. Kolonisti spolu s francúzskym loďstvom v bitke pri Yorktone v
roku 1781 prinútili anglickú armádu kapitulovať. Podpísaním mieru v Paríži v roku 1783 uznalo Anglicko samostatnosť amerických osád. Osady
utvorili spoločnú republiku -Spojené štáty americké (USA).
Vojna osady finančne i hospodársky vyčerpala. Farmárske usadlosti
upadali, zvyšovali sa dane, čo najviac postihlo farmárov. V roku 1786 vypuklo povstanie farmárov a mestskej chudoby pod vedením Daniela Shaysa
(čítaj šejza)
Po vojne sa začalo rozhodovať o ďaľšom hospodárskom rozvoji USA.
Jedna skupina pod vedením Thomasa
Jeffersona bola za rozvoj poľnohospodárstva a propagovala zahraničnú orientáciu na Francúzsko. Druhá skupina na čele s Alexandrom Hamiltonom
prebojúvala priemyselnú cestu vývoja. V roku 1787 bola vypracovaná ústava USA. Deklarovala rozsiahlu osobnú slobodu a presne určila
demokratický spôsob vlády. Prvým prezidentom sa stal Juraj Washington.
Občianska vojna v USA
Po víťaznej
vojne amerických osád sa utvorili priaznivé podmienky najmä pre rozvoj poľnohospodárstva. K jeho rozvoju prispelo i rozširovanie územia
Spojených štátov. V prvej polovici 19. st. kúpami a výbojmi sa územie USA strojnásobilo. V nových oblastiach plantážnici z Juhu zakladali
plantáže. Na Západ prichádzali i prisťahovalci z Európy, ktorí si na pôde zakladali vlastné hospodárstva- farmy.
Vývoj USA
nebol rovnomerný.Juh mal poľnohospodársky charakter, priemysel sa tu takmer nerozvíjal. Na bavlníkových plantážach sa využívala práca
otrokov. Na Severe sa rozvíjala priemyselná výroba a budovala sa železničná sieť. Prestavitelia Severu sa postavili proti otroctvu, pretože v
ňom videli jednu z príčin hospodárskeho zaostávania USA. Boj za zrušenie otroctva podporovali aj farmári, ktorí sa chceli zmocniť pôdy na
Západe, ktorá bola vo vlastníctve plantážnikov. Úplné zrušenie otroctva žiadali abolicionisti (z angl. abolition -zrušenie) Zakladali tajné
organizácie, ktoré umožňovali černochom utiecť z Juhu do Kanady. V roku 1859 farmár John Brown z Virgínie sa pokúsil vyvolať povstanie
otrokov na Juhu. Povstanie bolo potlačené a Brown popravený.
V roku 1854 priemyselná buržoázia Severu založila republikánsku
stranu. V programe žiadali bezplatné pridelenie pôdy na Západe farmárom a zrušenie otroctva. Do strany vstupovali najmä farmári. Jej
navýznamnejším predstaviteľom bol Abraham Lincoln.Keď Lincoln v roku 1860 vyhral v prezidentských voľbách, otrokári na Juhu odpovedali
otvorenou vzburou. Jedenásť južných štátov sa odtrhlo od Spojených štátov a združilo sa do tzv. konfederácie s vlasnou vládou a
prezidentom. USA sa rozpadli na dva nepriateľské tábory.
V apríli 1861 sa začala vojna medzi Severom a Juhom. Na začiatku vojny mala
armáda Južanov prevahu a hrozilo, že obsadí hlavné mesto severných štátov Washington. Majitelia tevtilných tovární na Severe pašovali
bavlnu z Juhu a za ňu predávali predávali plantážnikom zbrane.V roku 1862 však vojská Severu prešli do protiútoku. Rozhodujúci význam pre
ďaľší vývoj udalostí mali najmä dva zákony, ktoré vydala Lincolnova vláda. Prvý zákon poskytoval pozemok každému, kto chcel samostatne
hospodáriť. Druhý priniesol zrušenie otroctva(1862). Postupne sa čoraz viac presadzovala priemyselná prevaha Severu. V apríli 1865 dobylo
vojsko Severu hlavné mesto konfederácie Richmond a armáda Juhu sa vzdala. Po vojne bol obnovený spolok amerických štátov a zrušené otroctvo
na celom území USA.
Roky 1865-1877 sa nazývajú obdobím rekonštrukcie (obnovy). Cie ľom bolo odstrániť hospodárske a politické
rozdiely medzi Severom a Juhom a utvoriť jednotný národný trh. Napriek odporu plantážnikov podstata programu bola splnená.USA sa za pomerne
krátky čas stali priemyselnou veľmocou.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta