Zóny pre každého študenta

Druhá svetová vojna

DRUHÁ SVETOVÁ VOJNA
Po okupácii Československa sa útočnosť Nemecka stupňovala.Hitler donútil Litvu odstúpiť Nemecku oblasť Klajpedy.Na jar 1939 Nemecko predložilo územné požiadavky Poľsku. Hitler, ktorý sa chcel vyhnúť konfliktu so Sovietskym zväzom, navrhol Stalinovi pakt o neútočení. Sov.vláda podpísala s Nemeckom najskôr hospodársku zmluvu a 23. augusta 1939 aj zmluvu o neútočení. Zmluva bola uzavretá na desať rokov. Obsahovala záväzok zachovávať neutralitu v prípade útoku zo strany tretej krajiny a riešiť sporné otázky pokojným spôsobom. V tajnom dodatku Zmluvy si obe veľmoci rozdelili sféry vplyvu v Poľsku a v Pobaltí. Pakt podpísali ministri zahraničia J. Ribbentrop a V. M. Molotov.

Hitler stupňoval svoje provokácie proti Poľsku.1.septembra 1939 vtrhli nemecké vojská do Poľska. Začala sa druhá svetová vojna. Nemecko nasadilo do vojny 50 divízií. Anglicko a Francúzko, ktoré sa zaviazali poskytnúť Poľsku pomoc, 3. septembra 1939 vypovedali vojnu Nemecku. Západní spojenci neposkytli Poľsku prakticky žiadnu pomoc. Na západnom fronte sa až do jari 1940 takmer nebojovalo. Takáto vojna sa nazývala "podivná vojna". 17. septembra 1939 vtrhla do Poľska Červená armáda a obsadila jeho východnú časť. Napriek statočnému odporu poľská armáda rýchle podľahla presile. 29. septembra 1939 kapitulovali obrancovia Varšavy. Poľsko sa rozdelilo na dve časti. Západnú časť pripojili priamo k Nemecku. Stredné Poľsko, územie tzv. Generálneho gouvernementu (guvermánu), sa stalo nemeckou kolóniou.

Politika ZSSR
Sovietsky zväz na základe zmluvy s Nemeckom donútil vlády pobaltských krajín - Estónska, Lotyšska a Litvy uzavrieť zmluvy o vzájom- nej pomoci (október 1939). Fínsko takúto zmluvu odmietlo, rovnako jako požiadavku ZSSR o zmene hraníc. 30.novembra 1939 napaddol Sovietsky zväz Fínsko. Za tento prejav agresie bol ZSSR vylúčený zo Spoločnosti národov. 12.marca 1940 muselo Fínsko podpísať mierovú zmluvu a prijať podmienky nadiktované Stalinom. V auguste 1940 obsadil ZSSR územie Besarábie a pobaltské krajiny - Estónsko, Lotyšsko a Litvu. Pasivita na západnom fronte umožnila Nemecku ďalšie výboje. V aprríli 1940 napadlo Dánsko a Nórsko, v máji Belgicko, Holandsko a Luxembursko. Po ich rýchlej porážke vstúpilo do Francúzska. Nemecký útok proti Francúzsku sa začal 10.mája 1940. Francúzska armáda utrpela veľké straty a nebola schopná klásť sústredený odpor. Francúzsku vypovedalo vojnu aj Taliansko. 22.júna 1940 francúzska vláda kapitulovala. Nemecko obsadilo asi dve tretiny francúzskeho územia. Na neokupovanom území Francúzska vládla zradcovská vláda na čele s maršalom Pétainom. Vo Francúzsku vzniklo odbojové hnutie. Na čelo francúzskeho odboja v zahraničí sa postavil generál de Gaulle.

Porážkou Francúzska ovládlo Nemecko väčšiu časť Európy. Rýchlym postupom Nemecka sa cítilo byť ohrozené i Anglicko. Ministerským predsedom sa stal Winston Churchil (namiesto Chamberlaina), ktorý bol za rozhodnejšie vedenie vojny proti Nemecku. V júli 1940 Anglicko odmietlo nemeckú ponuku na uzavretie mieru. Hitler začal leteckú vojnu o Anglicko. Cieľom bolo získať prevahu vo vzduchu, zničiť hospodársku základňu Anglicka a pripraviť vylodenie fašistických armád. Po boku anglických obrancov bojovali aj českí a slovenskí letci. Letecký útok úspešný nebol a Hitler musel inváziu do Anglicka odložiť. Bol to prvý vážny neúspech Nemecka v druhej svetovej vojne. Koncom septembra podpísali Nemecko, Taliansko a Japonsko v Berlíne Pakt troch veľmocí, v ktorom sa zaviazali k vzájomnej spolupráci vo vojne a rozdelení sféry vplyvu. Koncom novembra 1940 pristúpili k paktu Rumunsko, Maďarsko a Slovensko, neskôr aj Bulharsko. V roku 1941 nemecké a talianske vojská obsadili Juhosláviu a Grécko. Nemecko v tomto roku ovládlo rozsiahle územie a disponovalo veľkou hospodárskou a vojenskou silou. Mohlo pristúpiť k svojmu hlavnému cieľu - vojne proti Sovietskemu zväzu.
 Prepadnutie Sovietskeho zväzu a vznik protihitlerovskej koalície
 22.júna 1941 nacistické Nemecko porušilo pakt o neútočení a podľa vopred vypracovaného plánu Barbarossa prepadlo Sovietsky zväz. Podľa plánu Sovietsky zväz mal utrpieť porážku najneskôr za šesť týždňov. Po rýchlej porážke ZSSR chcel Hitler donútiť ku kapitulácii Anglicko, chcel sa zmocniť jeho kolónií, a tak si otvoriť cestu k svetovláde.

Nemecko nasadilo do útoku 152 divízií. K agresii sa pripojili i ďalší spojenci Nemecka - Taliansko, Rumunsko, Fínsko, Maďarsko, Slovenská republika. V službách Nemecka pracoval priemysel okupovanej Európy. Nemecko malo prevahu v oblasti bojovej techniky (tanky, delostrelectvo, letectvo). Nacistická armáda dosiahla v prvých mesiacoch bojov úspechy. Prenikla hlboko na územie ZSSR. Postupne obsadila veľké časti Ukrajiny, Bieloruska, pobaltské republiky, prenikla na Krym. Hlavný útok smeroval na Moskvu a na juh, k hlavným surovinovým zdrojom ZSSR. Vojna spočiatku prebiehala podľa Hitlerových plánov.

Nepripravenosť ZSSR na vojnu
ZSSR nebol na vojnu dostatočne pripravený. Na svojich západných hraniciach nemal dobudované opevnenia, v armáde prebiehala reorganizácia a prezbrojovanie. Väčšina skúsených veliteľov sa stala obeťou stalinských procesov a čistiek. Stalin, hoci dostával už od jari informácie o nemeckých prípravách na vojnu, nepripúšťal možnosť útoku zo strany Nemecka.

Vznik protihitlerovskej koalície
Vo svojich plánoch Hitler nepočítal s tým, že Anglicko a USA poskytnú pomoc ZSSR. 14. augusta 1941 uzavreli USA spojenectvo s Veľkou Britániou - Atlantická charta. 24. septembra 1941 pristúpil k Atlantickej charte ZSSR. USA a Anglicko sa zaviazali poskytovať ZSSR materiálnu pomoc a vojenskú výzbroj.
 Začiatkom septembra 1941 nemecká armáda obkľúčila Leningrad. Obkľúčené mesto muselo odolávať nielen nemeckým útokom, ale aj hladu a epidémiám. 19. septembra nemecká armáda dobyla Kyjev. Po týchto úspechoch nariadil Hitler frontálny útok na Moskvu. Dobytím Moskvy sa mala skončiť podľa nemeckých plánov celá vojna.

V polovici októbra sa nemecké vojská priblížili až na 30 km k Moskve. V tejto ťažkej situácii Stalin začal pomýšľať na kapituláciu, ale Hitler na jeho ponuky neodpovedal. Nemecký útok sa však začiatkom decembra spomalil. 6. decembra 1941 začala Červená armáda pod Moskvou úspešný protiútok. Oslobodila časť okupovaného územia a spôsobila nepriateľovi značné straty. Víťazstvo pod Moskvou malo vojenský i morálny význam. Ukázalo sa, že nemecká armáda je poraziteľná. Príčinou úspechu bolo nielen hrdinstvo sovietskych vojakov, ale aj veľké pracovné vypätie civilného obyvateľstva. Došlo k reorganizácii sovietskeho hospodárstva. Z ohrozených oblastí sa premiestnili priemyselné závody. Budovali sa nové priemyselné centrá na Sibíri a v strednej Ázii.

Vstup USA do vojny
Vojna sa preniesla aj do Tichomoria. 7. decembra 1941 podniklo Japonsko bez vypovedania vojny letecký útok na tichomorskú základňu amerického vojnového loďstva - Pearl Harbour a zničilo ju. Japonsko získalo vo vojne strategickú prevahu na mori a postupne dobylo Hongkong, Singapúr, Barmu, Thajsko, časť Filipín a Indonézie. USA vstúpili do vojny proti Japonsku i jeho európskym spojencom (Nemecko a Taliansko). Anglo-americké vojská začali preberať iniciatívu v protijaponských bojoch až v druhej polovici roku 1942.
 
Prelom v priebehu druhej svetovej vojny
Sovietsky zväz, ktorý najviac pociťoval ťarchu bojov s Nemeckom, požiadal svojich spojencov (USA, Anglicko), aby utvorili druhý front v Európe. Druhý front mal viazať časť nemeckých ozbrojených síl. USA prisľúbili utvorenie druhého frontu už v roku 1942. Vylodenie na pobreží Francúzska však bolo obtiažne, pretože pobrežie plne kontrolovalo Nemecko.
 Na jar 1942 obnovilo Nemecko útoky na všetkých úsekoch východného frontu. Hlavným smerom ich útoku bola Volga a Kaukaz. Stalingrad (Volgograd) bol najdôležitejším priemyselným mestom Povolžia a svojou polohou chránil Moskvu pred obchvatom z juhovýchodu . V lete sa priblížila nemecká armáda k Stalingradu. Útok na Stalingrad sa začal v polovici júla 1942. V Stalingrade sa odohrala najstrašnejšia bitka v dejinách ľudstva. Bojovalo sa o každú ulicu a o každý dom. Sovietske jednotky odrazili útoky nepriateľa a v druhej polovici novembra 1942 prešli do mohutnej protiofenzívy. Podarilo sa im obkľúčiť 300 tisícovú armádu na čele s maršalom Friedrichom Paulusom (stalingradský kotol). Na začiatku februára 1943 sa vzdali posledné nemecké jednotky. Víťazstvo pri Stalingrade znamenalo rozhodujúci prelom v druhej svetovej vojne. Sovietske vojská využili priaznivú situáciu a na celom fronte prešli do protiofenzívy. Po porážke pri Stalingrade vyhlásil Hitler totálnu vojnu (mobilizácia ľudských a materiálnych rezerv). Ústup svojich vojsk chcel zastaviť rozhodným protiútokom. Cieľom útoku bol obchvat sovietskych vojsk pri Kursku (5. júl 1943). Po ťažkých bojoch Červená armáda prešla do protiútoku. Od leta 1943 do polovice roku 1944 oslobodila Krym, Ukrajinu, Bielorusko, pobaltské republiky a po 900 dňoch prelomila blokádu Leningradu (od r.1941).

V tomto období utrpeli nemecké a talianske vojská ťažké porážky v severnej Afrike. V júli 1943 prešli anglické a americké vojská do útoku proti Taliansku. Angloamerické vojská sa vylodili v južnom Taliansku a za pomoci domáceho revolučného hnutia odstránili fašistický režim a zatkli Mussoliniho. Nová vláda vypovedala Nemecku vojnu. Nemecko stratilo silného spojenca.

Teheránska konferencia

Nový vývoj udalostí v roku 1943 vyžadoval, aby sa spojenci dohodli o ďalšom vedení vojny a o povojnovom usporiadaní sveta. V novembri 1943 o tom rokovali najvyšší predstavitelia troch veľmocí - Stalin (predseda Rady ľudových komisárov), Roosevelt (prezident USA) a Churchill (predseda anglickej vlády) na konferencii v Teheráne. Riešila sa tu otázka Nemecka. Najdôležitejším výsledkom konferencie bol záväzok západných spojencov, že najneskôr do mája 1944 utvoria druhý front vo Francúzsku.

Postup Červenej armády donútil západné mocnosti, aby realizovali dlho sľubované otvorenie druhého frontu v Európe. Vylodenie spojencov v Normandii 6. júna 1944 sa uskutočnilo pod krycím názvom Overlord. Námorná časť operácie mala krycí názov Neptún. Operáciu uskutočnili anglo-americká a kanadská armáda. V rámci nich sa na invázii zúčastnili aj jednotky francúzske, poľské a československé. Táto vojenská operácia sa uskutočnila v súčinnosti s francúzskym odbojom. 25. augusta 1944 bolo Francúzsko oslobodené. Utvorila sa dočasná vláda na čele s generálom de Gaullom. Po oslobodení Belgicka anglo-americké vojská dosiahli nemecké hranice (september 1944). Sovietska armáda pokračovala v druhej polovici roku 1944 vo svojom víťaznom postupe na západ. Oslobodzovala oblasti juhovýchodnej a strednej Európy. V súvislosti s postupom Červenej armády rozvíjalo sa na okupovaných územiach národnooslobodzovacie hnutie. Najvyššou formou protifašistického hnutia boli ozbrojené povstania v jednotlivých krajinách (ČSR, Juhoslávia, Bulharsko).

V januári 1945 sovietske vojská podnikli ofenzívu na celej šírke frontu. Oslobodili územie Maďarska a Poľska, veľkú časť Československa a Rakúska, dostali sa až k hraniciam Nemecka. Krymská konferencia sa konala v dňoch 4.-11. februára 1945 v Jalte. Zišli sa tu najvyšší predstavitelia protihitlerovskej koalície (Stalin, Roosevelt, Churchill). Potvrdili závery Teheránskej konferencie. Dohodli sa na ukončení vojny a na povojnovom usporiadaní. Otázka Nemecka sa riešila jeho rozdelením na okupačné pásma, určila sa výška a spôsob platenia vojnových reparácií. Bola určená západná hranica Poľska. ZSSR prisľúbil v tajnej dohode, že do troch mesiacov po kapitulácii Nemecka vstúpi do vojny proti Japonsku. Na konferencii sa prerokoval aj návrh na vytvorenie medzinárodnej mierovej organizácie (Organizácia Spojených národov vznikla 25.apríla 1945 v San Francisku).

Porážka Nemecka
V jarných mesiacoch 1945 prebiehali posledné vojenské operácie druhej svetovej vojny v Európe. Anglo-americké a francúzske jednotky postupovali do vnútra Nemecka. Ich postup bol uľahčený aj tým, že zvyšok nemeckých vojsk sa vzdával západným spojencom prevažne bez boja. V polovici apríla 1945 Sovietska armáda uskutočnila poslednú veľkú operáciu - berlínsku operáciu.

V beznádejnej situácii spáchal Hitler 30. apríla samovraždu. Za svojho nástupcu vymenoval Karla Donitza. 2. mája 1945 bol zlomený odpor posledných fašistických jednotiek v Berlíne. V noci z 8. na 9. mája 1945 bola v Berlíne podpísaná bezpodmienečná kapitulácia nacistického Nemecka. Druhá svetová vojna sa v Európe skončila.

Postupimská konferencia prebiehala od 17. júla do 2. augusta 1945 v Postupime a pri Berlíne. Rozhodujúce slovo na nej mali Stalin, nový prezident USA Hary Truman a nový britský predseda vlády Clement Attlee. Zúčastnili sa jej aj ministri zahraničných vecí a náčelníci hlavných štábov. Konferencia ustanovila medzinárodný orgán - Radu ministrov zahraničných vecí ( USA, ZSSR, Anglicko, Francúzsko, Čína). Rada ministrom pripravila návrh mierových zmlúv s porazenými fašistickými štátmi. Konferencia rozhodla o rozdelení Nemecka na okupačné zóny (americká, anglická, francúzska, sovietska), o jeho demilitarizácii a demokratizácii. Konkretizovala sa výška vojnových reparácií pre Nemecko. Boli určené západné hranice Poľska na Odre a Nise. Účastníci sa dohodli na odsune nemeckého obyvateľstva z Poľska, Československa a Maďarska. Na konferencii sa už začali prejavovať rozpory medzi USA a Anglickom na jednej strane a ZSSR na strane druhej.

Porážka Japonska

Z postupimskej konferencie zaslali spojenci Japonsku výzvu na kapituláciu. Japonsko odmietlo kapituláciu a ďalej pokračovalo vo vojne. 6. a 9. augusta 1945 americké lietadlá zhodili na japonské mestá Hirošimu a Nagasaki atómové bomby. O život prišlo viac ako 100 tisíc civilných obyvateľov. 8. augusta 1945 na základe svojho záväzku z Jaltskej konferencie vstúpil do vojny proti Japonsku Sovietsky zväz. Japonsko pod vplyvom týchto udalostí 2. septembra 1945 podpísalo kapituláciu. Druhá svetová vojna sa definitívne skončila.

Druhá svetová vojna bola najväčším konfliktom v dejinách ľudstva. Vo vojne zahynulo viac ako 50 miliónov ľudí. Materiálne škody sú nevyčísliteľné. Typickým povojnovým znakom je vyhrocovanie rozporov medzi víťaznými mocnosťami.
Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/dejepis/4967-druha-svetova-vojna/