Vývoj vo svete po skončení druhej svetovej vojny
VÝVOJ VO SVETE PO SKONČENÍ DRUHEJ SVETOVEJ VOJNY
Druhá svetová vojna síce skončila definitívne 2. septembra 1945
kedy Japonsko podpísalo kapituláciu, no mnohé štáty, zapojené do vojny, mali značné hospodárske straty. V týchto štátoch bolo potrebné
odstraňovať škody zapríčinené vojnou, niektoré štáty boli opäť obnovené (Československo, Juhoslávia, Poľsko).
Štáty
oslobodené Červenou armádou sa dostávali pod vplyv ZSSR. Európa sa radikalizovala - nastal posun smerom doľava - komunistické strany sa dostali
do vlád viacerých európskych krajín aj v západnej Európe. V krajinách východnej a strednej Európy však komunisti za podpory ZSSR nastolili
postupne monopol svojej moci a zlikvidovali demokraciu.
Z vojny hospodársky najviac získali Spojené štáty americké, rozmiestnili
svoje vojenské sily na všetky strategicky dôležité miesta zemegule. Ich vláda chcela eliminovať narastajúci vplyv komunistov v Európe,
ponúkali európskym krajinám hospodársku pomoc. Bola to UNRRA Marshallov plán - táto pomoc bola ponúknutá všetkým krajinám, ktorých
hospodárstvo bolo oslabené vojnou, no krajinám strategicky dôležitým pre ZSSR (Československu a Poľsku) Moskva zakázala túto hospodársku
pomoc prijať. Západná Európa sa dostala pod vplyv USA a krajiny strednej a východnej Európy pod vplyv Sovietskeho zväzu. Európa sa rozdelila
na dva nepriateľské bloky.
Rozdelenie Nemecka
Po skončení vojny na sklonku roka 1945 v Norimbergu boli
postavení pred súd najvyšší predstavitelia porazeného Nemecka za všetky zločiny spáchané počas 2. svetovej vojny. Približne v tomto
období začínajú medzi bývalými spojencami rozdielne názory na povojnové usporiadanie Nemecka.
Spojené štáty americké a Veľká
Británia presadzovali názor, aby bolo nemecké hospodárstvo najskôr obnovené a až potom malo Nemecko zaplatiť škody, ktoré vojnou
spôsobilo. No ZSSR chcel, aby Nemecko hneď nahradilo vojnové škody a na území obsadenom svojimi vojskami začal z tovární odvážať
funkčné stroje a zariadenia. Na tomto území Stalin podporoval ľudí oddaných Moskve. Západní politici na túto situáciu reagovali tak, že
podporovali časť Nemecka obsadenú svojimi vojskami. Nakoniec vznikli dva nemecké štáty, a to v máji 1949 vznikla Spolková republika Nemecko
a v októbri 1949 Nemecká demokratická republika, ktorá sa stala súčasťou východného bloku.
Americká hospodárska pomoc
západoeurópskym štátom pomohla v roku 1948 spojiť 18 štátov. Vytvorili Európsku organizáciu pre hospodársku spoluprácu. Severoatlantický
pakt známy ako NATO vznikol v roku 1949. Takto začalo vojenské a politické spojenectvo Spojených štátov amerických a západoeurópskych
štátov. Hneď po vzniku NATOO jeho veliteľom sa stal Dwight Eisenhower, predtým veliteľ spojeneckých vojsk v západnej Európe za vojny
a neskôr prezident USA.
Vznik Rady vzájomnej hospodárskej pomoci
Po ukončení vojny vo východoeurópskych
krajinách sa snažil Stalin presadiť vládu komunistov. Tí potom poslúchali príkazy Moskvy. V štátoch strednej a východnej Európy,
oslobodených Červenou armádou, sa začala uskutočňovať sovietizácia. Výnimkou bola len Juhoslávia, pretože prezident Josip Broz Tito
odmietol tlak Moskvy. So svojou partizánskou armádou porazil nemecké vojská bez pomoci Sovietskeho zväzu na území Juhoslávie, no po vojne jeho
vláda takisto bola len diktatúrou komunistov.
V štátoch, kde získali moc komunisti, bola zlá hospodárska situácia, chýbala pomoc
vyplývajúca z Marshallovho plánu. Komunisti sa zmocnili kontroly nad spravodajskými médiami, školstvom, kultúrou, obsadili v štátnom
aparáte najvýznamnejšie miesta. Najrýchlejšie sa tieto udalosti odohrali v Albánsku, Rumunsku, Bulharsku.
Postupne sa začali
procesy s politickými odporcami a vyvlastňovanie majetkov. Hospodárstvo bolo prispôsobené na sovietsky model centrálneho plánovaného
hospodárstva, opierajúce sa o štátne riadenie a kontrolu. Po skončení komunistických prevratov Sovietsky zväz sa rozhodol založiť v roku
1949 Radu vzájomnej hospodárskej pomoci. Členskými štátmi sa stali ZSSR, Poľsko Československo, NDR, Maďarsko, Bulharsko, Rumunsko,
Albánsko, Kuba a Vietnam (Albánsko neskôr vystúpilo). Cieľom RVHP bolo hospodárske zjednotenie pod patronátom Moskvy. Takto centrálne
riadené hospodárstvo nenapomáhalo hospodárskemu rozvoju, obyvatelia v sovietskom bloku zaostávali v životnej úrovni za západoeurópskymi
krajinami, a tak komunistické vlády bránili svojim občanom cestovať do demokratických krajín.
Krajiny východného bloku si
v roku 1955 založili vojensko-politickú organizáciu Varšavskú zmluvu. Prvým veliteľom sa stal maršal I.S. Konev, ktorý stál na čele
sovietskych vojsk, keď roku 1945 dobyli Berlín.
Dekolonizácia po roku 1945
Po skončení druhej svetovej vojny
koloniálne mocnosti Francúzsko a Veľká Británia boli natoľko oslabené , že národy a krajiny závislé od nich sa začali vymaňovať
z koloniálneho útlaku.
Veľká Británia uzatvorila so svojimi bývalými kolóniami obojstranne prijateľné zmluvy. Jej
najvýznamnejšia kolónia India získala nezávislosť v roku 1947. V Indii sa začali náboženské aj národnostné rozpory, čo narušilo jej
jednotu, vznikli potom dva štáty a to India a Pakistan. V roku 1971 sa z východného Pakistanu oddelil Bangladéš. India sa začlenila medzi
neutrálne štáty.
Francúzsko postupovalo tak, že sa pokúsilo obnoviť svoje koloniálne panstvo vo Vietname, Laose, Kambodži, nakoľko
Japonci, ktorí túto krajinu obsadili v období 2. svetovej vojny, boli porazení., Kambodža a Laos získali úplnú nezávislosť, Vietnam bol
rozdelený na dve časti: Vietnamskú demokratickú republiku, kde vládol Ho Či Min a Južný Vietnam s vládou oddanou USA. Komunistickí
partizáni operovali v Južnom Vietname, Na jeho strane nastúpili do vojny Spojené štáty americké. Vietnamská vojna 1965-1973 sa skončila
odchodom Američanov z Vietnamu a spojením dvoch štátov pod komunistickou vládou.
V tomto období v Ázii sa vytvára nová
veľmoc a to Čína, zaradila sa do bloku vedeného Sovietskym zväzom a podporovala komunistov v národnooslobodzovacom boji v Indočíne.
Kórea po 2. svetovej vojne bola rozdelená. Severná Kórea patrila do sovietskeho a Južná Kórea do amerického bloku . V lete 1950
severokórejské vojská vtrhli do Južnej Kórey, no tejto prišli na pomoc vojská USA OSN. Kórejská vojny trvala tri roky a po jej skončení
boli určené nové hranice na 38. rovnobežke.
Tento proces dekolonizácie prebiehal aj v Afrike , ale pokojnejšou a menej agresívnou
formou ako v Ázii a okrem Konga, Angoly a Alžírska bývalé kolónie tu získali úplnú samostatnosť postupne, bez výraznejších krvavých
udalostí. Nespokojnosť s totalitným systémom v krajinách Varšavskej zmluvy
Štáty východného a západného bloku sa jeden druhého
obávali a vzájomne sa podozrievali z možnosti nečakaného útoku.
V rokoch 1950-1953 v Spojených štátoch amerických vyvrcholila
protikomunistická kampaň, keď bol zriadený osobitný výbor na vyšetrovanie neamerickej činnosti vedený senátorom Mc Carthym. Výbor bol
zrušený až vtedy, keď boli obvinení aj niektorí vysokí armádni velitelia. Vo východnom bloku prebiehali procesy s ľuďmi, ktorí boli
významnými činiteľmi komunistických strán - boli obviňovaní ako agenti imperializmu.
Masový teror sa zmiernil po smrti Stalina
(1953). Vedúci predstaviteľ komunistov v ZSSR Nikita Chruščov predniesol vo februári 1956 na XX. zjazde KSSZ tajnú správu o Stalinových
praktikách, o jeho zločinoch, no nepovedal všetko, lebo nechcel meniť systém, len urobiť niektoré korektúry.
Akonáhle sa vo východnom
bloku zmiernilo prenasledovanie odporcov režimu, v niektorých krajinách sa prejavovala nespokojnosť so životnou úrovňou a antidemokratickým
systémom. Protikomunistické povstanie vypuklo v roku 1956 v Maďarsku, V Československu došlo k pokusu o reformu komunizmu v roku 1968.
Tieto snahy o zmeny boli potlačené vojskami Varšavskej zmluvy. V Poľsku na masy obyvateľov mala veľký vplyv katolícka cirkev. V roku 1978 bol
za pápeža Jána Pavla II. zvolený poľský arcibiskup Karol Vojtyla. V roku 1980 robotníci v Gdansku začali okupačný štrajk proti
zdražovaniu. Vznikol nezávislý odborový zväz Solidarita pod vedením Lecha Walesu. V roku 1979 sa uskutočnil úspešný vpád sovietskej armády
do Afganistanu.
Uvoľnovanie medzinárodného napätia
Napriek protestom a povstaniam proti komunistickému
režimu v jednotlivých krajinách východného bloku boli opäť obnovené predchádzajúce pomery, no existujúce vlády sa už neopovážili
použiť násilie ako v päťdesiatych rokoch, neodvážili sa ukladať tresty smrti.
Jednotlivci i skupiny v Poľsku, na Slovensku, v
Maďarsku i v Čechách vytvárali zárodky odporu proti režimu. V Sovietskom zväze vedúcimi osobnosťami za občianske práva sa stali spisovateľ
Alexander Solženicyn a vedec Andrej Sacharov. V NDR berlínsky múr rozdeľoval rodiny a zväčšovali sa snahy po zjednotení Nemecka.
Predstavitelia všetkých európskych štátov, USA a Kanady sa zišli v roku 1975 v Helsinkách kvôli dohode o podmienkach mierového spolužitia.
Na tejto schôdzi predstavitelia 35 štátov podpísali záverečný akt skladajúci sa z 3 častí:
1. uznanie nemeniteľnosti a
neporušiteľnosti európskych hraníc a suverenity európskych krajín
2. rozvíjanie spolupráce medzi Východom a Západom vo
všetkých oblastiach (veda, technika, kultúra, hospodárstvo)
3. ochrana ľudských a občianskych práv (rešpektovanie slobody
myslenia, vyznania, názoru)
Avšak komunistickí vládcovia tieto dohody najmä o ľudských právach nebrali vážne, občanom odopierali
základné demokratické práva. Keď v marci 1985 sa stal generálnym tajomníkom sovietskych komunistov Michail Gorbačov, zmenila sa situácia v
tom, že bol prvým sovietskym politikom, ktorý začal v komunistickom systéme presadzovať výraznejšie zmeny a chcel dať občanom určité
demokratické práva.
Jeseň 1989 priniesla vlnu protestov v krajinách sovietskeho bloku. Komunisti sa dobrovoľne vzdali vlády a na jar
1990 sa začali po desaťročiach vlády komunistov v týchto krajinách pripravovať demokratické voľby, v ktorých zvíťazili politici
presadzujúci v praxi demokratické formy vládnutia.
Rozvoj vedy a umenia
Po 2. svetovej vojne sa dynamicky a
perspektívne vyvíja veda a umenie. Vedci dosiahli veľké úspechy vo využívaní jadrovej energie, začínajú sa budovať jadrové elektrárne.
Rok 1957 znamená prienik človeka do kozmického priestoru. V Sovietskom zväze vypustili prvú umelú družicu Zeme, bol v roku 1961 sovietsky
kozmonaut Jurij Gagarin, v roku 1965 sa do kozmu dostala prvá žena Valentína Tereškovová. V roku 1969 dvaja Američania Edwin Aldrin a Neil
Armstrong pristáli na Mesiaci. Prvým spoločným sovietsko-americkým kozmickým letom bol kozmický let Sojuz - Apollo v roku 1975. Všetky tieto
prieniky človeka do vesmíru umožnil veľký rozvoj elektroniky, informatiky. Do súčasnosti bolo vyvinutých päť generácií počítačov a
informatika priniesla značné zmeny do výroby. Zaužívanie výpočtovej techniky. Tento pokrok ľudstva je prepojený s vedeckým výskumom. Od
polovice 2. storočia začína vedecký a technický pokrok - označujeme ho ako vedecko-technická revolúcia.
Po skončení vojny sa
rozvíja aj umenie. Tvoria aj umelci z medzivojnového obdobia, no nastupuje nová generácia, ktorá sa preslávila vo výtvarnom umení. Nastupuje
abstrakcionizmus so svojimi ťažko identifikovateľnými tvarmi. Jeho významným predstaviteľom je Jacksom Pollock.
Z Ameriky sa v 60.
rokoch šíri nový smer - pop-art. Pop od slova populárny. Je to orientácia na bežné predmety, ale i významných ľudí (športovci, herci). Bol
to návrat od abstraktného ku konkrétnemu, no i dôkazom toho, že do umenia môže patriť plagát, fotografia, zákusok a pod. Jedným z
najslávnejších predstaviteľov pop-artu je Andy Warhol. Jeho predkovia pochádzajú zo Slovenska.
Vyvíjala sa aj architektúra, v
Spojených štátoch vznikali netypické umelecké stavby. Mnohé z nich vytvorili európski aichitekti. Najznámejšími boli Nemec Ludwig Mies,
Francúz Le Corbusier a Američan Solomon Wright.
Po druhej svetovej vojne najrozšírenejším umením sa stal Film, dnes je rozšírená
televízia, ktorá prenáša obraz prostredníctvom satelitov aj káblových rozvodov. Filmovou veľmocou v súčasnosti sú USA, veľké množstvo
filmov vzniká aj v Taliansku, Francúzsku, Veľkej Británii, Nemecku.
Paralelne s filmom sa rozvíjala aj populárna hudba. Medzníkom vo
vývoji populárnej hudby boli šesťdesiate roky. Vtedy v Liverpoole vznikla hudobná skupina Beatles, ktorá ovplyvnila vývoj populárnej hudby na
dalšie desaťročie.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta