– Fuldské anály
– Fredegarova kronika
– arabskí cestovatelia a ich záznamy
– byzantský cisár Konštantín Porfyrogenetos
– diela Konštantína, Metoda a ich žiakov Klimenta, Gorazda, Nauma a ďaľších
koniec 8. storočia: Karol Veľký porazil Avarov a umožnil tak vznik nadkmeňového útvaru oklo Nitry.
822: Moravania prinášajú dary Ľudovítovi Pobožnému do jeho sidle v Cáchach
828: Pribina na podnet manželky (bavorská princezná) dáva v Nitre vysvätiť kostol (salzburský arcibiskup Adalrám)
833: Mojmír z oblasti Moravy a Dyje vyháňa Pribinu,
ktorý sa usídli v Blatnohrade (leno od Ľ. Nemca)
846: Ľudovít Nemec menuje za kniežaťa
Rastislava
– začína fortifikačnú činnosť (stavanie hradov, obranných objektov a zásobární)
– snaha vymaniť sa spod franskej nadvlády
– 855: poráža Ľudovíta Nemca, ktorý naňho zaútočil
– 861: poráža Pribinu, jeho nástupcom sa stáva jeho syn Koceľ (ten sa vyhýba konfliktu)
– 862: posiela posolstvo pápežovi Mikulášovi so žiadosťou o vlastnú cirkev, ten odmieta
– . posiela posolstvo byzantskému cisárovi Michalovi III., ten posiela vierozvestcov
– 869: bráni sa proti útoku Ľudovíta Nemca, asi na Devíne
– 870: chcel zajať Svätopluka, ktorý uzavrel dohodu s Karolmanom, no padol do jeho pasce
– . vydaný Karolmanovi; súdený, oslepený a umretý vo väzení v Regensburg
– 870: vydáva Rastislava Frankom, sám ale upadá do ich zajatia
– . franská okupácia, ľud na čele s kňazom Slavomírom sa búri
– 871: Svätopluk presvedčil Frankov že porazí Veľkú Moravu a vedie Karolmanovo vojsko
– . prechádza na druhú stranu a so Slavomírom porážajú bavorské vojsko
– . stáva sa kniežaťom Veľkej Moravy
– 874: mier medzi Svätoplukom a Ľudovítom Nemcom (vazalský vzťah, no neutralita)
– 870-90: najväčší územný rozmach: obsadil Vislansko (okolie Krakova), Zátisie (východne od Tisy), . Koceľovo územie, Čechy, územie Lužických Srbov
– 892: Východofrankovia spolu s kočovnými Maďarmi útočia na Veľkú Moravu
– 894: umiera, po jeho smrti sa odtrhli pripojené časti ríše
896: Maďari vpadajú do Podunajskej nížiny
907: Maďari pri Brezalauspurcu/Braslavespurchu (Bratislava)
porážajú Bavorov
Veľká Morava už v tomto čase neexistuje
· Konštantín (Cyril, 827 – 869) bol vedcom, zostavil hlaholiku a napísal Proglas.
· Metod (815 – 885) bol právnikom, prekladal diela.
· chronológia ich pôsobenia:
– 863: príchod na Veľkú Moravu, zakladajú učilište
– 867: cesta do Benátok, odkiaľ sa loďou chceli dostať do Byzancie
– . dozvedajú sa o smrti Michala III. a rozhodnú sa ísť do Ríma
– . konflikt s trojjazyčníkmi v Benátkach
– . nový pápež Hadrián II. schválil slovienske bohoslužobné knihy a vysvätil učencov …………..za kňazov (získali si ho prinesením ostatkov Klimenta)
– 869: Konštantín prijíma rehoľné meno Cyril a umiera v kláštore
– 870: pápež vysvätil Metoda za biskupa a urobil ho arcibiskupom a legátom
– 873: Metod sa dostáva z väzenia, kam ho po návrate na VM dali Bavori
– . ujal sa správy svojej diecézy a pokračoval vo výučbe
– . konflikty s franskými kňazmi na čele s Wichingom, ktorého podporoval
– 880: pápež Ján VIII. vydáva bulu Industriae tuae (vzal ľud pod svoju ochranu a schválil …………..slovenskú liturgiu, no vysvätil Wichinga za biskupa a povolil aj latinskú liturgiu)
– 885: Metod umiera, Wiching u pápeža Štefana V. dosiahol zákaz slovenskej liturgie
– 886: žiaci, nástupcovia a kňazi boli vyhnaný alebo uväznený
– . pokračovali pri bulharskom jazere Ochrid, pri Preslavi vzniká cyrilika
· význam ich pôsobenia:
– založili učilište na výchovu kňazov (teológia, hudba, gramatika, hlaholika, liturgia)
– nový liturgický jazyk
– preklady diel
– písmo
– školenie kňazov
– zakladanie škôl
– civilné zákony (na základe byzantského Corpus Iuris Civilis od Justiniána)
– vládnuca vrstva: knieža, veľmoži s družinami a klérus
– osobne slobodní: roľníci obrábajúci pôdu, odvádzali naturálne dávky
– nevoľníci (rabi): časť z nich bola darom cirkvi ako obeta za spásu duše toho, kto ich daroval (donator), títo sa nazívali dušníci
– Slovieni a Moravania vytvorili silný štátny útvar
– bránila franskej rozpínavosti, podmaneniu a asimilácií našich predkov
– dočasná samostatnosť v cirkevnej oblasti
– šírenie kresťanstva a kultúry v domácom jazyku
– významy uvedené pri Konštantínovi a Metodovi
– zaradenie medzi kultúrne národy Európy
– veľkomoravská tradícia mala významnú úlohu v dobe národného obrodenia i v bojoch za národné práva