Najstaršie civilizácie

Najstaršie civilizácie
 
Objavením najstaršej písomnej pamiatky (okolo 3 300 pred Kr.) a vznikom prvých štátov sa začína éra, ktorú nazývame starovek. Jej trvanie historici datujú do zániku Západorímskej ríše roku 476 po Kr. Najstaršia písomná pamiatka bola objavená na Blízkom východe. Túto oblasť nazývame územím úrodného polmesiaca.
 
Mezopotámia (gr. mezo potamoi = medziriečie), kolíska ľudskej civilizácie, vznikla medzi riekami Tigris a Eufrat. Vďaka pravidelným záplavám bola oblasť úrodná, dobre sa tu darilo obiliu, strukovinám, datliam i vínnej réve. Pôdu však bolo treba zavlažovať. Keďže už vtedy ľudia vedeli využívať bronz (zliatinu medzi a cínu), nazývame toto obdobie aj doba bronzová).
V južnej Mezopotámii vznikli dediny, ktorých obyvatelia neskôr postavili proti lúpežným nájazdom susedov hradby. Z nich postupne vznikli mestá, kde sa sústredili remeselníci. Po pripojení okolitých obcí vznikli mestské štáty. Kňaz, zástupca boha na zemi, spravoval štát z chrámu. Sem roľníci prinášali celú úrodu a tu sa aj prerozdeľovala. Takúto ekonomiku, ktorá ešte nepoznala peniaze, nazývame redistribučné hospodárstvo. Neskôr okolo chrámu postavili paláce. Chrámové hospodárstvo sa zmenilo na palácové hospodárstvo. V paláci sídlil vládca - kráľ.
 
Okolo r. 3 000 pred Kr. žili v južnej Mezopotámii v mestách Ur, Uruk a Eridu najstarší známi obyvatelia - Sumeri. Vo vzájomných bojoch sa oslabovali, až ich nakoniec ovládli severní susedia semitskí Akkadi. Pod vedením Sargona vytvorili okolo r 2 300 pred Kr. prvý centralizovaný štát s hlavným mestom Akkadom. Od Sumerov prevzali písmo i vzdelanosť.
 
Po rozpade Akkadskej ríše vznikla pri rieke Eufrat Starobabylonská ríša, ktorej najvýznamnejším panovníkom bol Chammurapi. Po smrti Chammurapiho dobyli Babylon Asýrčania. Asýrska ríša si podmanila aj oblasť Sýrie, Libanonu, Palestíny, časť Malej Ázie a na čas aj Egypt. Hlavným mestom sa stalo Ninive. Podmanené národy sa však búrili, až spôsobili jej rozvrat. Opäť ju obnovili Aramejci pod názvom Novobabylonská ríša. Jej najznámejší panovník Nabukadnezar dobyl Jeruzalem - hlavné mesto Hebrejcov - Židov a roku 5687 pred Kr. odvliekol Židov do zajatia. Novobabylonská ríša zanikla pod náporom Peržanov. Tento indoeurópsky kmeň si pod vedením kráľa Kýrosa podmanil celú Prednú Áziu. Od roku 525 pred Kr. sa Mezopotámia stala trvalou súčasťou Perzskej ríše.

redistribúcia - nové delenie už rozdeleného, centralizovaný - riadený, uskutočňovaný z centra