Civilizačný odkaz egyptskej kultúry

Civilizačný odkaz egyptskej kultúry
 
Egypťania vyvinuli tri druhy písma, z ktorých najstaršie sú hieroglyfy. Rozlúštenie hieroglyfov v minulom storočí bolo obrovským dobrodružstvom najmä francúzskych vedcov. Papyrus rástol na močaristých brehoch Nílu. Jeho steblá sa rozrezali, lisovali a stáčali do zvitkov.

Náboženstvo Egypťanov bolo polyetistické. Svojich bohov často zobrazovali so zvieracou hlavou. Verili v posmrtný život. Podľa Egypťanov duša človeka „Ka“ žije tak dlho, kým sa zachová telo. Preto sa snažili telo človeka uchovať v dobrom stave čo najdlhšie po smrti. Na to slúžila mumifikácia. S vierou v posmrtný život súvisí aj stavba hrobiek. Spočiatku boli lichobežníkového tvaru, potom ukladali niekoľko lichobežníkov n ad sebou, čím vznikli stupňovité pyramídy (najstaršia je v Sakkáre) Neskôr pyramídy nadobudli tvar ihlana. Veľké pyramídy sa stavali len v Starej ríši. V strednej ríši pochovávali panovníkov do utajených skalných hrobov v Údolí kráľov pri Vesete.

Egypťania stavali chrámy obrovských rozmerov, ktoré zdobili stĺpy s hlavcami v tvare lotosového kvetu. Cestu k nim lemovali sfingy - symboly sily a rozumu. Pred vstupom do chrámu stál obelisk - ihlan vytesaný z jedného obrovského kusa kameňa. Najväčšie chrámy boli vo Vesete a v Luxore. Sochy panovníkov zobrazovali v nadživotnej veľkosti a v strnulej podobe. Mali vzbudzovať úctu. Sošky neurodzených ľudí boli prirodzené a realistické. Maľby sa zachovali na stenách skalných hrobov. Egypťania nepoznali perspektívu. Bližšie predmety boli na dolnom okraji maľby, vzdialenejšie vo vyšších rovinách. Najvyššia medzi postavami bola postava panovníka.