Čo je to dejepis?

- z gréčtiny (Herodotos - otec dejepisu, opísal históriu Grécka) história – dejepis: a) proces vývoja (ľudskej) spoločnosti
b) veda – zaoberá sa skúmaním minulosti
 
Rozčlenenie dejín
 
a) priestorové členenie:
1.  všeobecné (všeobecné zákonitosti vývoja ľudskej spoločnosti)
2.  regionálne (história miest, obcí; sú súčasťou národných dejín)
b) vecné členenie (dejiny práva, školstva, politiky)
c) chronologické členenie (periodizácia dejín):
§ najstarší spôsob delenia dejín, dochádza k nemu podľa spoločných znakov, ktoré sú charakteristické pre dané obdobie
§ vývoj bol v rôznych krajinách rôzny, preto aj toto členenie neplatí univerzálne pre všetky krajiny
 
Pravek – končí vznikom prvých štátov a vynájdením písma
Starovek – 476 n. l. – zánik Západorímskej ríše →  niektorí to pokladajú za koniec staroveku
Stredovek – jeho vznik a zánik je v rôznych krajinách rôzny
Novovek – 1492 – objavenie Ameriky, Lutherova reformácia → za začiatok novoveku
Najnovšie dejiny – 1918 - koniec 1. svetovej vojny  →  za začiatok
    1945 - koniec 2. svetovej vojny → najnovších dejín

Marxistické členenie dejín:
 
podľa spôsobu výroby a vzťahu ľudí k výrobným prostriedkom: § prvotnopospolná spoločnosť
§ otrokárska spoločnosť
§ feudálna spoločnosť (feudu – pôda; z latinčiny)
§ kapitalistická spoločnosť
§ socialistická spoločnosť → ku komunizmu (od 1917)
 
Historické pramene:
 
písomné pramene: a) úradného charakteru (dekréty, zápisy)
b) súkromného charakteru (listy, denníky)
c) rozprávacie pramene (subjektívny názor; letopisy, legendy)
d) periodická tlač
e) iné (dobová beletria, divadelné hry, texty piesní)
hmotné pramene (sú staršie ako písomné, nemožno z nich skonštruovať historický  dej): a) spôsob života, pochovávanie, bývanie, telesné pozostatky
b) archeológia (zvyšky architektúr; pod zemou aj nad zemou)
obrazové pramene: a) obrazy
b) mapy, fotografie, filmy, zvukové záznamy
c) grafika
ústne dochované pramene: a) piesne, povesti, príslovia a porekadlá – prvky ľudovej slovesnosti
b) spomienky

Pomocné vedy historické:
 
Paleografia – skúma vznik, vývoj a používanie písma
Sfragistika – náuka o pečatiach
Heraldika – náuka o erboch; z heraldiky vznikli poddisciplíny: vexikológia – náuka o zástavách a práporoch, a faleristika – náuka o vyznamenaniach a radoch
Kodikológia – vznikla kombináciou paleografických, diplomatických a ďalších metód; skúma knihy neúradnej povahy (kódexy), sú to ručne napísané liturgické, vedecké i literárne diela pochádzajúce zo stredoveku
Archivistika – skúma pramene v súvislosti s ich zaradením v archívnych fondoch
Genealógia – skúma vývoj rodov a príbuzenské vzťahy
Chronológia – skúma spôsoby merania času
Numizmatika – skúma vznik, vývoj a používanie peňazí vo forme mincí
Metrológia – dĺžkové, plošné a hmotnostné miery, sústavy merania v rôznych dobách
Epigrafika – vznikla z paleografie ako špeciálna veda a skúma písmo na tzv. archeologických látkach, t.j. na kameni, kove, hline, dreve, stenách a pod.
Diplomatika – zaoberá sa štúdiom prameňov z hľadiska ich formy (vonkajších znakov) a obsahovej štruktúry textu (vnútorných znakov), pričom zisťuje pravosť dokumentov; súčasne sleduje aj vývoj kancelárií (inštitúcií), v ktorých tieto dokumenty vznikali