Spoločenstvo rovných - Rímska republika
republika z res publica – obec (štát), vec verejná, vedenie verejných
záležitostí
· zbor úradníkov (magistrát), na čele – dvaja
konzuli (najvyšší vojenskí velitelia, najvyšší správcovia štátu a sudcovia) – sprevádzalo ich dvanásť
liktorov – sluhovia so symbolmi ich moci (fasces); v súdnych prípadoch ich zastupovali
prétori – rovnaká moc ako konzuli
· kvestori – finančné
záležitosti
· edilovia – bezpečnosť a poriadok v Ríme
·
cenzori – ohodnocovali majetok rímskych občanov a podľa veľkosti
majetku ich zaraďovali do jednotlivých majetkových tried, zostavovali zoznam senátorov
·
diktátor – mal neobmedzené právomoci v čase mimoriadnych udalostí
· 300-členný
senát (úrady čestné, neplatené, ale predvolebná kampaň bola drahá → mohli si
to dovoliť len bohatí)
Zahraničná politika
· príbuzné latinské kmene
→ latinský spolok – neskôr s Rímom spojeneckú zmluvu → Rím nadvláda nad strednou
Itáliou
· po vyhnaní Tarquiniovci sa spojili s etruskými mestami; do začiatku 4. storočia pred n.l. –
Rimania s nimi ťažké boje; v rokoch 406 – 396 pred n.l. ovládli etruské územie
· Rím na
východ do Kampánie – tu žili Samniti; po troch ťažkých vojnách si ich Rím podrobil
· Rím
na juh na grécke osady – prístav Tarent → Tarent požiadal o pomoc kráľa Pyrrha
(západná časť Grécka v Epire), 275 pred n.l. – Rimania ho porazili v bitke pri Benevente, Tarent s Rímom
uzavreli mier
· rímska výbojná politika: Rozdeľuj a panuj!
· vojenské
kolónie
Vnútorná politika
prvé dve storočia rímskej republiky –
boj plebejcov za zrovnoprávnenie s patricijmi plebejci – základ rímskeho vojska, odmietali
slúžiť, na pahorok Aventinus – chceli vlastný štát (tieto odchody –
secesie) roku 494 pred n.l. plebejci vymohli úrad ľudových tribúnov („veto!“
– „zakazujem!“) súd podľa obyčajového práva 451 – 449 pred n.l. – desaťčlenná komisia –
jej úlohou bolo spísať obyčajové právo – zákony dvanástich tabúľ práva: uzatvárať
manželstvá s patricijmi, úrady konzulov, cenzorov, najvyšších kňažských úradov, uznesenie plebejských snemov –
platnosť zákonov nová úradnícka aristokracia – nobilita
Hospodárstvo
hlavné odvetvie – poľnohospodárstvo (olivy, vinič) pôda v súkromnom
vlastníctve
Púnske vojny
Kartágo – mesto na severnom pobreží
Afriky; išlo o nadvládu nad Stredomorím
Prvá púnska vojna
spor medzi
Kartágom (výhoda v námornom boji) a Rímom (výhody na súši) o Sicíliu Rimania zajali jednu loď,
podľa nej vytvorili vlastné loďstvo, na lodiach sklápacie mostíky 241 pred n.l. – Rím pri západnom pobreží Sicílie
porazili kartáginské loďstvo, v mierovej zmluve: Kartáginci opustiť Sicíliu 237 pred n.l. – Rím
ovládol Sardíniu a Korziku – prvé závislé územia (provincie)
Druhá púnska vojna
spor o politickú moc v Hispánii (hranicou vplyvu rieka Ebro)
kartáginský veliteľ v Hispánii – Hannibal (jeho otec Hamilkar Barkas bojoval v I. púnskej vojne)
príčinou vojny bol Hannibalov útok na mesto Saguntum, spojenca Ríma po vyhlásení vojny
prešiel Hannibal pozdĺž pobrežia k Alpám, prekročil Alpské priesmyky a neočakávane sa objavil
v severnej Itálii Rím nepripravený, boli 2x porazení (pri riečke Trebia a pri Trasimenskom jazere)
najvážnejšia porážka Rimanov – bitka pri Kánnach – 216 pred n.l. Rimania –
velenie diktátorovi Quintovi Fabiovi Maximovi (útočil na menšie zásobovacie oddiely, nie priamo proti
Hannibalovi); Hannibal – cesta do strednej a južnej Itálie 212 pred n.l. – Hannibal pred bránami Ríma (žiadny
výraznejší úspech) Rimania – vojsko do Hispánie pod vedením Publia Cornelia Scipiona – postupne
ovládol kartáginské mestá 204 pred n.l. – Scipio sa vylodil na území Afriky, Hannibal sa
musel stiahnuť z Itálie 202 pred n.l. – pri mestečku Zama kartáginské vojsko utrpelo
porážku podmienky mieru: Kartágo stratilo územia v Hispánii, okrem 10
strážnych lodí muselo Rímu odovzdať loďstvo, muselo platiť vysoké vojenské odškodné Rimania
– úplne zničiť hospodárstvo Kartága, žiadali vydanie Hannibala – ušiel na východ do Malej
Ázie, spáchal samovraždu
Tretia púnska vojna
Rimania hľadali zámienku,
ako zničiť Kartágo; ich spojencom numidský kráľ Massinisa – vyprovokoval pohraničné
zrážky s Kartágom; keď sa Kartágo bránilo, Rimania im vypovedali vojnu (149 – 146 pred n.l.) – odrezali ho od
sveta, keď sa Kartáginci odmietli vysťahovať do vnútrozemia, mesto dobyli zo 700 000 obyvateľov Kartága – 50 000 dostalo
do otroctva, ostatní zahynuli Rím zničil svojho najväčšieho súpera a konkurenta v západnom Stredomorí; nové provincie
Na vrchole moci – kríza republiky
· obsadené územia → Rímske provincie
· 146 pred
n.l. – Grécko – provincia Achája
Hnutie bratov Gracchovcov
počas vojny veľa roľníkov prišlo o pôdu, odchádzali do Ríma a tam žili na úkor
štátu Tiberius a Gaius rodu Gracchovcov (tribúni): chceli rozdeliť štátnu pôdu medzi
bezzemkov, narazili na odpor bohatých statkárov; obaja zavraždení
Povstania
otrokov
prvé vzbury otrokov na Sicílii 73 pred n.l. –
Capua: Spartakovo povstanie (Spartakus – gladiátor), ušli na sopku Vezuv: § povstanie
začali gladiátori, utiekli na Vezuv, porazili rímske vojsko, chceli sa dostať na
sever, rímske vojsko im odrezalo cestu, smer juh (Sicília) – tu
porazení → 6000 krížov pozdĺž Appiovej cesty z Ríma do Capuy
Vojenská
reforma
vznik žoldnierskej armády – vojaci dostávali od štátu
žold, výzbroj, výstroj a po skončení vojenskej služby (16 – 20 rokov) dostali aj
pôdu
Občianske vojny
na konci 2. storočia pred n.l. sa v Ríme vytvorili
dve veľké súperiace skupiny: § optimáti (bohatí patricijovia, záujmy
aristokracie) – viedol ich Lucius Cornelius Sulla
§ populári (stúpenci reforiem,
opierali sa o ľudové vrstvy) – viedol ich Gaius Marius
· medzi oboma skupinami sa zvyšovalo
napätie, ktoré napokon prerástlo do občianskej vojny
· Sulla opustil Rím,
odišiel na Východ, aby bojoval proti maloázijskému kráľovi Mithridatovi
·
populári zatiaľ ovládli Rím, Gaius Marius vydáva proskripcie –
zákony, podľa ktorých mohol každý beztrestne zabiť sullovcov a zabrať im majetok
·
Sulla porazil Mithridata, vrátil sa do Itálie, obsadil Rím a začal prenasledovať
populárov; nechal si udeliť titul diktátora; opieral sa o vojsko
· posilnila sa
moc aristokracie a oslabila sa moc tribúnov ľudu a ľudových zhromaždení
Prvý triumvirát
roku 60 pred n.l. uzatvorili tajnú dohodu (triumvirát – dohoda troch mužov o rozdelení politickej
moci): § Gnaeus Pompeius – výborný veliteľ; správa Hispánie
§ Marcus
Crassus – zbohatol na proskripciách, vyznamenal sa pri potlačení Spartakovho povstania; územie na východe (chcel
bojovať proti Partom)
§ Gaius Julius Caesar – zo starej aristokratickej rodiny,
získal si popularitu obnovením kultu Gaia Maria; správa Gálie
· Pompeius a Crassus sa stali
konzulmi
· Crassus zahynul vo vojne na východe, Pompeius sa začal zbližovať so
senátom (chceli spoločne zbaviť Caesara moci a jeho légií – žiadali ho, aby ich rozpustil)
·
Caesar roku 49 pred n.l. prekročil rieku Rubikon a postupoval na Rím,
neskôr sa ho zmocnil
· Pompeius ušiel do Grécka, neskôr do Egypta, kde ho dal
egyptský panovník zabiť
· Caesar dosadil na trón v Egypte Kleopatru,
udelil si titul diktátora a vládol ako neobmedzený vládca; reforma kalendára – juliánsky
kalendár
· 15. marca roku 44 pred n.l. (podľa rímskeho
kalendára marcové ídy) – Caesar zavraždený
Druhý triumvirát
roku 43 pred n.l. druhý triumvirát: § Marcus Aemilius Lepidus – Caesarov veliteľ jazdy;
správca Afriky
§ Marcus Antonius – veliteľ Caesarovej pechoty; územia na
východe
§ Gaius Octavius – Caesarov synovec a dedič; spravoval Rím
· Marcus Antonius počas svojho pobytu v Egypte sa zblížil s Kleopatrou, mal s ňou deti
a správal sa ako orientálny panovník → to využil Octavius, poštval proti nemu obyvateľov
Ríma a roku 31 pred n.l. v námornej bitke pri myse Actium porazil loďstvo Marca Antonia a Kleopatry (Kleopatra
a Marcus Antonius ušli do Egypta a spáchali samovraždu) → Egypt pripojený k Rímu ako provincia
·
roku 27 pred n.l. – Octavius prijal titul Augustus (vznešený, velebený), I. rímsky
cisár
Zones.sk – Zóny pre každého študenta