Rím - Neskoré cisárstvo a koniec Západorímskej ríše

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: Chlapec sp-prace (12)
Typ práce: Poznámky
Dátum: 20.02.2008
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 963 slov
Počet zobrazení: 11 220
Tlačení: 686
Uložení: 668
Dominát

roku 284 vojsko na východe vyhlásilo za cisára svojho veliteľa Gaia Valeria Diocletiana → začína sa obdobie rímskych dejín nazývané dominátcisár je neobmedzeným vládcom, používa titul Dominus et Deus (Pán a Boh), neobmedzuje ho senát, cisárova vôľa bola rozkazom

Diocletianove reformy

územie rozdelil na menšie provincie, ktoré vytvárali väčšie celky (diecézy a prefektúry) – na ich čele úradníci vojenskú správu oddelil od civilnej správy légie rozdelil na menšie časti zaviedol nové peniaze – zlaté mince solidy časť vojska umiestnil na hraniciach do stálych táborov, časť vojska posielal podľa potreby na tie miesta rímskej hranice, ktoré boli ohrozené nepriateľským vpádom vláda štyroch cisárovtetrarchia roku 305 sa cisár Diocletianus vzdal svojho postavenia

Konštantín Veľký

vládol opäť ako jediný cisár dal vybudovať Konštantínopol roku 313 vydaný Milánsky ediktkresťanstvo sa stalo povoleným náboženstvom a kresťania mohli vyznávať svoju vieru ako ostatní veriaci roku 325 zvolal do mesta Nikaia zhromaždenie biskupov z celej ríše – prijaté základné články kresťanskej viery vznikajú prvé biskupstvá: Alexandria, Rím, Konštantínopol, Nikomédia
Rozdelenie ríše

roku 395 cisár Theodosius rozdelil ríšu kvôli náboženstvu na dve časti: § na Východorímsku ríšu – centrum Konštantínopol (po grécky)
§ na Západorímsku ríšu – centrum Rím (po latinsky)
· obe ríše sa oddelene vyvíjali

Barbarizácia ríše a sťahovanie národov

medzi 4. – 7. storočímveľké sťahovanie národov príčiny: rozpínavosť Číny, Mongoli do pohybu; zmeny podnebia prví do pohybu Huni, Góti (OstrogótiVýchodní Góti, žili medzi Donom a Dnestrom; VizigótiZápadní Góti, žili na západ od Dnepra) Góti roku 375 napadli Východorímsku ríšu, dohodli sa s východorímskym panovníkom na určitej forme spolužitia, úradníci ich zneužívali → Góti porazili rímske vojsko; v boji zahynul aj cisár Valens Rimania odvtedy nedokázali postaviť vlastné vojsko, najímali si germánske kmene roku 410Vizigóti vyplienili Rím (za tri dni)

Vizigótska ríša

centrom Gália Huni útočili na Rímsku ríšu; vodca HunovAtila (nazývaný Bič boží) roku 451 bitka na Katalaunských poliachHuni porazení, Atila zomiera, Rimania vyhrali Vandali – roku 455 prenikli cez Sicíliu a južnú Itáliu do Ríma a dva týždne ho plienili

Zánik Západorímskej ríše

vojaci Západorímskej ríše boli často germánskeho pôvodu roku 476 germánsky náčelník Odoakar zosadil posledného rímskeho cisára (Romulus Augustulus) → definitívny zánik Západorímskej ríše

Rímska kultúra

utvárala sa pod vplyvom Grékov a Etruskov umenie Rimania chápali ako príjemný doplnok života a ako prostriedok na oslavu moci Ríma význam rímskej kultúry: zachovávanie a sprostredkovanie klasickej kultúry pre Európu a ďalšie generácie

Vzdelávanie

Rimania prevzali písmo od Grékov a prispôsobili ho latinskej reči – vytvorili latinku (stala sa základom písma väčšiny európskych národov) podľa gréckeho vzoru vznikli tri stupne škôl: § I. stupeň: 7 – 12 rokov → čítať, písať, počítať
§ II. stupeň: 12 – 16 rokov → gramatika, aritmetika, geometria, dejepis, hudba, literatúra
§ III. stupeň: od 16 rokov → rečníctvo a rímske právo
vytvorili vlastnú rímsku zostavu číslic centrá vzdelanosti: Rím, Atény, Alexandria

Literatúra

vyvíjala sa pod gréckym vplyvom zlatým obdobím rímskej literatúry bolo obdobie vlády Augusta najväčšími básnikmi boli: Vergílius, Ovídius, Horácius Vergílius napísal epickú báseň o trójskom hrdinovi – rímskom praotcovi, ktorý prišiel do Itálie: Aeneas (12 spevov) Ovídius napísal epické básne Metamorfózy, v ktorých spracoval rôzne báje (250 gréckych a rímskych mýtov so spoločným motívom premeny človeka) najvýznamnejším predstaviteľom rečníctva bol Cicero obľúbené boli komédie, ktoré písal Plautus (boli podnetmi pre mnohých dramatikov neskorších období)
Filozofia

väčšina myšlienok prevzatá od gréckych filozofov známi rímski filozofi: Seneca, Marcus Aurelius („Hovory k sebe“)
Dejepisectvo

dôležité udalosti sa v Ríme zapisovali rok po roku, tak vznikli anályletopisy Titus Livius napísal rímske dejiny najväčším historikom cisárskeho obdobia bol Poblius Cornelius Tacitus
Právo

vychádzalo z troch zdrojov: § ustanovenia o rodinnom systéme
§ mestské a obchodné právo (majetkové vzťahy)
§ výsady panovníka (až v období cisárstva)
· roku 450 pred n.l. – zákony dvanástich tabúľ

Prírodoveda

Gaius Plinius – encyklopédia: „Prírodoveda“ (37 kníh)
Architektúra

Rimania prevzali od Etruskov klenbu budovali kanály (najstaršia úžitková stavba – veľká klenutá stoka tzv. Cloaca Maxima), ktoré odvádzali odpadovú vodu; vodovody, ktorými privádzali pitnú vodu do miest; mosty a kvalitné cesty (Via Apia) po dobytí Grécka Rimania vytvorili spojením gréckych stĺpov s klenbami a oblúkmi rímsky sloh stĺp mal v Ríme iba dekoratívnu funkciu, nosnú funkciu prebrali steny materiál, ktorý používali pri stavbách, bol tehly a kameň (spájali ich maltou znamenitej kvality) stavali sa najmä praktické stavby ale aj paláce (obkladané mramorom, veľmi prepychové), verejné kúpele (thermy – slúžili aj ako kultúrne a spoločenské strediská), mauzóleá (hrobky – Hadriánovo mauzóleum), baziliky (verejné budovy, ktoré slúžili ako tržnice, súdne siene,...), divadlá (amfiteátre: Koloseum – gladiátorské zápasy), víťazné stĺpy (stĺp Marca Aurélia, Traianov stĺp), víťazné oblúky (Konštantínov, Titov,...), chrámyPanthenon (v Ríme zasvätený všetkým bohom) výstavba rímskeho námestiaForum Romanum

Sochárstvo

rímske sochy neidealizujú človeka, ale ho zobrazujú realisticky snažia sa zobraziť individuálne črty – tým sa líšia od gréckeho sochárstva, z ktorého vzišli známe sú sochy cisárov, bohov, hrdinov bájí (jazdecká socha Marca Aurélia) typickým znakom rímskeho sochárstva sú historické reliéfy na víťazných oblúkoch a stĺpoch

Maliarstvo

bolo späté s architektúrou a malo vyzdobovať steny nástenné maľby Rimania maľovali freskou a voskovou technikou tvorili prekrásne jemné mozaiky na stenách, podlahách kúpeľov (námety z mytológie, denného života)

Rímske náboženstvo

malo dôležitú úlohu v rodinnom a verejnom živote Rimanov Rimania verili, že bohovia sprevádzajú človeka po celý život od Grékov prevzali olympských bohov aj ich hierarchiu sa dali im latinské mená (Zeus → Jupiter, Aténa → Minerva) neskôr kult panovníka ako boha → rímske náboženstvo – povinný štátny kult kresťanstvo: § začalo sa šíriť v Rímskej ríši už v 1. storočí n.l.
§ najviac stúpencov nachádzalo medzi chudobnými ľuďmi a otrokmi (rovnosť všetkých ľudí)
§ vychádzalo zo židovského monoteizmu
§ rímski cisári kresťanstvo prenasledovali – oslaboval sa ich kult
§ v roku 313 Milánskym ediktom kresťanstvo povolené
Zdroj: killka
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.017