Rím - Neskoré cisárstvo a koniec Západorímskej ríše
Dominát
roku 284 vojsko na východe vyhlásilo za cisára svojho veliteľa
Gaia Valeria Diocletiana → začína sa obdobie rímskych dejín nazývané dominát –
cisár je neobmedzeným vládcom, používa titul Dominus et Deus (Pán a Boh),
neobmedzuje ho senát, cisárova vôľa bola rozkazom
Diocletianove reformy
územie rozdelil na menšie provincie, ktoré vytvárali väčšie celky (diecézy a
prefektúry) – na ich čele úradníci vojenskú správu oddelil od civilnej
správy légie rozdelil na menšie časti zaviedol nové peniaze – zlaté mince
solidy časť vojska umiestnil na hraniciach do stálych táborov, časť
vojska posielal podľa potreby na tie miesta rímskej hranice, ktoré boli ohrozené nepriateľským vpádom vláda
štyroch cisárov – tetrarchia roku 305 sa cisár Diocletianus
vzdal svojho postavenia
Konštantín Veľký
vládol opäť ako jediný
cisár dal vybudovať Konštantínopol roku 313 vydaný Milánsky
edikt – kresťanstvo sa stalo povoleným náboženstvom a kresťania mohli vyznávať svoju vieru ako
ostatní veriaci roku 325 zvolal do mesta Nikaia zhromaždenie biskupov z celej ríše –
prijaté základné články kresťanskej viery vznikajú prvé biskupstvá: Alexandria,
Rím, Konštantínopol, Nikomédia
Rozdelenie ríše
roku
395 cisár Theodosius rozdelil ríšu kvôli náboženstvu na dve časti: §
na Východorímsku ríšu – centrum Konštantínopol (po grécky)
§
na Západorímsku ríšu – centrum Rím (po latinsky)
· obe ríše sa
oddelene vyvíjali
Barbarizácia ríše a sťahovanie národov
medzi 4. – 7. storočím
– veľké sťahovanie národov príčiny: rozpínavosť Číny, Mongoli do pohybu;
zmeny podnebia prví do pohybu Huni, Góti (Ostrogóti – Východní
Góti, žili medzi Donom a Dnestrom; Vizigóti – Západní Góti, žili na západ od Dnepra)
Góti roku 375 napadli Východorímsku ríšu, dohodli sa s východorímskym panovníkom na určitej forme
spolužitia, úradníci ich zneužívali → Góti porazili rímske vojsko; v boji zahynul aj cisár Valens
Rimania odvtedy nedokázali postaviť vlastné vojsko, najímali si germánske kmene roku
410 – Vizigóti vyplienili Rím (za tri dni)
Vizigótska ríša
centrom
Gália Huni útočili na Rímsku ríšu; vodca Hunov –
Atila (nazývaný Bič boží) roku 451 bitka na Katalaunských poliach – Huni
porazení, Atila zomiera, Rimania vyhrali Vandali – roku 455 prenikli cez Sicíliu a južnú Itáliu
do Ríma a dva týždne ho plienili
Zánik Západorímskej ríše
vojaci Západorímskej
ríše boli často germánskeho pôvodu roku 476 germánsky náčelník Odoakar
zosadil posledného rímskeho cisára (Romulus Augustulus) → definitívny zánik
Západorímskej ríše
Rímska kultúra
utvárala sa pod vplyvom Grékov a
Etruskov umenie Rimania chápali ako príjemný doplnok života a ako prostriedok
na oslavu moci Ríma význam rímskej kultúry: zachovávanie a sprostredkovanie klasickej kultúry pre
Európu a ďalšie generácie
Vzdelávanie
Rimania prevzali písmo od Grékov a
prispôsobili ho latinskej reči – vytvorili latinku (stala sa základom písma
väčšiny európskych národov) podľa gréckeho vzoru vznikli tri stupne škôl: § I. stupeň: 7
– 12 rokov → čítať, písať, počítať
§ II. stupeň: 12 –
16 rokov → gramatika, aritmetika, geometria, dejepis, hudba,
literatúra
§ III. stupeň: od 16 rokov → rečníctvo a rímske
právo
vytvorili vlastnú rímsku zostavu číslic centrá vzdelanosti:
Rím, Atény, Alexandria
Literatúra
vyvíjala sa pod
gréckym vplyvom zlatým obdobím rímskej literatúry bolo obdobie vlády Augusta najväčšími
básnikmi boli: Vergílius, Ovídius, Horácius Vergílius napísal
epickú báseň o trójskom hrdinovi – rímskom praotcovi, ktorý prišiel do Itálie: Aeneas (12 spevov)
Ovídius napísal epické básne Metamorfózy, v ktorých spracoval rôzne
báje (250 gréckych a rímskych mýtov so spoločným motívom premeny človeka) najvýznamnejším predstaviteľom
rečníctva bol Cicero obľúbené boli komédie, ktoré písal Plautus
(boli podnetmi pre mnohých dramatikov neskorších období)
Filozofia
väčšina myšlienok prevzatá od
gréckych filozofov známi rímski filozofi: Seneca, Marcus Aurelius
(„Hovory k sebe“)
Dejepisectvo
dôležité udalosti sa v Ríme zapisovali rok po
roku, tak vznikli anály – letopisy Titus Livius napísal rímske
dejiny najväčším historikom cisárskeho obdobia bol Poblius Cornelius Tacitus
Právo
vychádzalo z troch zdrojov: § ustanovenia o rodinnom systéme
§
mestské a obchodné právo (majetkové vzťahy)
§ výsady panovníka (až v období cisárstva)
·
roku 450 pred n.l. – zákony dvanástich tabúľ
Prírodoveda
Gaius
Plinius – encyklopédia: „Prírodoveda“ (37 kníh)
Architektúra
Rimania prevzali
od Etruskov klenbu budovali kanály (najstaršia úžitková stavba – veľká klenutá stoka tzv.
Cloaca Maxima), ktoré odvádzali odpadovú vodu; vodovody, ktorými privádzali pitnú vodu do miest;
mosty a kvalitné cesty (Via Apia) po dobytí Grécka Rimania vytvorili spojením gréckych stĺpov s
klenbami a oblúkmi rímsky sloh stĺp mal v Ríme iba dekoratívnu funkciu, nosnú
funkciu prebrali steny materiál, ktorý používali pri stavbách, bol tehly a kameň
(spájali ich maltou znamenitej kvality) stavali sa najmä praktické stavby ale aj
paláce (obkladané mramorom, veľmi prepychové), verejné kúpele (thermy – slúžili aj ako
kultúrne a spoločenské strediská), mauzóleá (hrobky – Hadriánovo mauzóleum),
baziliky (verejné budovy, ktoré slúžili ako tržnice, súdne siene,...), divadlá (amfiteátre:
Koloseum – gladiátorské zápasy), víťazné stĺpy (stĺp Marca Aurélia,
Traianov stĺp), víťazné oblúky (Konštantínov,
Titov,...), chrámy – Panthenon (v Ríme zasvätený všetkým
bohom) výstavba rímskeho námestia – Forum Romanum
Sochárstvo
rímske sochy neidealizujú človeka, ale ho zobrazujú realisticky snažia sa
zobraziť individuálne črty – tým sa líšia od gréckeho sochárstva, z ktorého vzišli známe sú sochy
cisárov, bohov, hrdinov bájí (jazdecká socha Marca Aurélia) typickým znakom
rímskeho sochárstva sú historické reliéfy na víťazných oblúkoch a stĺpoch
Maliarstvo
bolo späté s architektúrou a malo vyzdobovať steny nástenné maľby Rimania maľovali
freskou a voskovou technikou tvorili prekrásne jemné mozaiky na stenách, podlahách kúpeľov
(námety z mytológie, denného života)
Rímske náboženstvo
malo
dôležitú úlohu v rodinnom a verejnom živote Rimanov Rimania verili, že bohovia sprevádzajú človeka po celý život
od Grékov prevzali olympských bohov aj ich hierarchiu sa dali im latinské mená
(Zeus → Jupiter, Aténa → Minerva) neskôr kult panovníka ako boha → rímske náboženstvo
– povinný štátny kult kresťanstvo: § začalo sa šíriť v Rímskej ríši už v 1.
storočí n.l.
§ najviac stúpencov nachádzalo medzi chudobnými ľuďmi a otrokmi (rovnosť všetkých ľudí)
§ vychádzalo zo židovského monoteizmu
§ rímski cisári kresťanstvo prenasledovali – oslaboval sa
ich kult
§ v roku 313 Milánskym ediktom kresťanstvo povolené
Zones.sk – Zóny pre každého študenta