Architektúra v starovekom Grécku

Architektúra v starovekom Grécku

6.1. Prehľad architektonických slohov:

Dórsky:

Dórsky sloh je jeden z architektonických štýlov starovekého Grécka. Má jednoduchú výzdobu. Je pravdepodobne odvodený z mykénskej drevenej architektúry. Jeho pôvod sa spája s kmeňmi dórskych Grékov. Najstaršie pamiatky dórskeho slohu sú zo 7. storočia p. n. l. Dórsky sloh pôsobí stroho a monumentálne. Medzi najznámejšie stavby z tohto obdobia patria: Partenón, Diov chrám v Olympii

Iónsky:

Vyhranil sa pravdepodobne v maloázijskej architektúre iónskych gréckych osád. Možno ho doložiť už v 6. storočí p. n. l., ale až o storočie neskôr sa dostáva na pevninu európskeho Grécka. Iónsky stĺp je štíhlejší, vyšší ako dórsky. Pre iónsku architektúru je príznačná zjemnelá vznosnosť. Medzi najznámejšie stavby tohto obdobia patrí Erechteion a chrám Niké na Akropole

Korintský:

Objavuje sa okolo roku 400p.n.l. a je charakterizovaný štíhlosťou, výškou stĺpov a dekoratívnosťou hlavíc. Korintská hlavica (podľa povesti vymyslená korintským sochárom Kallimachom), sa vyvíjala od jednoduchého k veľmi zložitému tvaru dekoratívne pretvárajúcemu listy bodliakovitého akantu. Najznámejšia stavba korintského slohu je Lysikratov pomník v Aténach. 

6.2. Aténska Akropola:

Hlavnou častou väčšiny gréckych miest bola akropola tzv. horné mesto. Akropola v mykénskom období plnila funkciu citadely, neskôr v 1. tisícročí p. n. l. sa stala posvätným miestom s chrámami. Najznámejšia je aténska Akropola.

Aténska Akropola je komplex stavieb postavený na návrší kopca Akropolis. Je považovaný za symbol klasického gréckeho umenia a kultúry. Bola strediskom náboženského života. Komplex pozostáva z Propylají, chrámu Erechteion, malého chrámu Atény Niké, svätyne Pandrossos a hlavného chrámu Partenón. Bol postavený v rokoch 447 – 406 p. n. l. Návršie aténskej Akropoly sa dvíha do výšky viac ako 150 metrov. Bolo obývané už v neolite a počas mykénskej doby vďaka jeho vynikajúcej polohe a nedobytnosti. Už v 15. – 14.storočí p. n. l. sa stalo kráľovským sídlom. Návršie obkolesili okolo roku 1270 p. n. l. kyklopskými hradbami, z ktorých sa časti zachovali dodnes. Hradby boli vysoké 10 metrov dlhé 760 metrov a hrúbka sa pohybovala v rozmedzí 4-6 metrov. Za autorov sa považovali Pelasgovia, obyvatelia územia Grécka pred Grékmi. Z ich mena je odvodený aj názov múru – Pelargikon.

Okolo roku 520 p. n. l. vznikla cesta Via Sacra, ktorá viedla od časti Kerameikos k Akropole a boli položené základy Propylají. Po roku 490 p. n. l. vyrovnali južnú časť návršia, kde mal stáť veľkolepý chrám. Ale invázia Peržanov v roku 480 p. n. l. mala za následok úplné zničenie budov na Akropole. Až po tridsiatich rokoch od vyhnania Peržanov začali z výstavbou budov z dôvodu Periklovho názoru, že vzhľad mesta by mal zodpovedať jeho významnosti. Dohľad nad stavbou mal slávny sochár Feidias a práce trvali vyše 40 rokov.

6.2.1. Partenón

Partenón je najväčším chrámom na Akropole. Je zasvätený bohyni Aténe. Partenón znamená v preklade Chrám panny. Postavili ho Iktínius a Kaliikratos. Partenón začali stavať v roku 447 pred n. l. Práca na ňom trvala deväť rokov, pričom za sochárske prevedenie zodpovedal Feidias, priateľ Perikla. Pred samotným chrámom stála Feidiova socha Atény Promachos. Táto plastika odliata z bronzu merala deväť metrov, a v ranom stredoveku bola prevezená do Konštantínopola a tam bola zničená. Partenón je postavený v dórskom slohu.

Priečelie má osem stĺpov a po stranách je 17 stĺpov, čím sa líši od ostatných dórskych chrámov ktoré mali 6 x 13 stĺpov. Všetky stĺpy sú mierne naklonené do vnútra. Podlaha je vydutá stred je vyvýšený od okraja asi o 6 cm a medzery medzi stĺpmi najbližšie k rohom sú menšie. Vnútro Partenónu sa skladalo z dvoch častí. Vo väčšej miestnosti bola umiestnená ďalšia Feidova socha Atény Parthenons, ktorá merala až 12 metrov. Bola vytvorená zo 1.Predsien (pronáos) 2. Hl. sieň (náos) 3.podstavec Athény Parthenos 4. Pokladnice 5. Zadná predsieň  chryselefantiny tzv. zlata a slonoviny. V pravej ruke držala okrídlenú sošku víťazstva, v ľavej štít a kópiu. V menšej miestnosti sa nachádzala pokladnica Aténskeho námorného  spolku.

Vlys:

Feidias bol aj autorom iónskeho vlysu, ktorý sa skladal z 92 reliéfnych dosiek, nazývaných metópy, ktoré nezobrazovali výjav z mytológie, ako bolo zvykom, ale priebeh Panatheanských slávností. V dórskych chrámoch boli veľmi zriedkavé. Na mieste sa zachovalo len 41 metop, niekoľko exponátov sa nachádza v Britskom múzeu, kam ich odviezol lord Elgin, ďalšie exponáty sú v parížskom Louvri.

Štíty: 

Ďalším Feidiovým dielom sú zobrazenia na štítoch Partenónu. Na východnom stĺpe je zobrazené zrodenie Atény z Diovej hlavy, čo má stelesňovať presvedčenie o nadradenosti aténskej demokracie nad ostatným gréckym svetom. Na západnom štíte zobrazil spor medzi Aténou a Poseidónom o vládu nad Atikou. Pôvodne celý štít tvorilo 40 sôch, ale dodnes sa zachovalo menej ako desať, aj to poškodených. Nie je isté, či všetky sochy v štíte zhotovil Feidias, pretože boli osadené až po jeho odchode z Atén. 

Partenón sa počas ďalších období stal kresťanským kostolom, ale aj islamskou mešitou. Slúžil aj ako sklad pušného prachu počas obliehania Benátčanmi, pričom po zásahu dela tento sklad vybuchol. Partenón sa postupne reštauruje od roku 1830.  

6.2.2. Propylaje

Propylaje sú vstupnou bránou na Akropolu. Postavil ju architekt Mnésikles v rokoch 437 - 432  p. n. l. Nachádzajú sa v západnej časti skalnatého návršia. Propylaje sú postavené z bieleho mramoru, tak ako všetky ostatné stavby na Akropole. Stavba sa rozprestiera takmer po celom západnom svahu Akropoly. Strop bol bohato vyzdobený, bol podopretý mramorovými nosníkmi a dvoma radmi iónskych stĺpov. V severnom krídle je Pinakotéka, obrazáreň, kde vystavovali svoje diela umelci z 5.storočia p. n. l. Odpor kňazov z vedľajšieho chrámu Atény Niké znemožnil Mnésiklovi postaviť rovnakú budovu ako je Pinakotéka aj na južnej strane. Svoje plány obmedzil na menšiu otvorenú sálu.

Tak ako centrálna budova, aj vedľajšie používajú dórske stĺporadie a dórske rímsy, aj keď hlavná budova má aj iónske stĺporadie. Je to prvá budova, ktorá použila dórske a iónske stĺpy súčasne. Je tiež prvá monumentálna budova z antického obdobia ktorá sa skladá z viacerých budov. Propylaje boli ozdobené majstrovskými dielami maliarov a sochárov.

Propylaje zdieľali osud Atén a Akropoly. V byzantskej dobe sa stali sídlom arcibiskupa, neskoršie si tu zriadil svoje sídlo Florenťan Nerio Acciaiuolli a pri južnom krídle postavil vysokú štvorhrannú vežu, ktorú dal v r. 1875 strhnúť nemecký archeológ Heinrich Schliemann. Ťažkú ranu utrpeli Propylaje r. 1645 úderom blesku, ktorý spôsobil na Mnésiklovom majstrovskom diele nenapraviteľné škody.

6.2.3. Erechteion

Oslavuje víťazstvo Grécka nad Peržanmi. Postavili ho v rokoch 421 – 407 p. n. l. ako posledný z chrámov na Akropole. Je postavený v iónskom slohu z mramoru. Známy je aj ako chrám Atény Polias, čo bolo atické meno pre Poseidona. Kto bol autorom tohto chrámu nie je jasné, ale predpokladá sa, že Kallikrates alebo Mnésikles. Nepravidelný pôdorys svätyne (každá časť je postavená na inom poschodí) bol výsledkom úsilia architektov zjednotiť rozličné kulty a vyrovnať sa s členitým terénom. Bolo tam až 6 rôznych svätýň a každá zasvätená inému kultu. Mnésikles dokázal navzájom všetky tieto prvky spojiť tak obratne, že vzniklo dielo mimoriadneho súladu a architektonickej krásy.

Na západnej strane Erechteionu stojí posvätný olivovník ktorý darovala mestu bohyňa Aténa. V severnej  strane sú stopy po Poseidónovom trojzubci - podľa legendy po zabodnutí trojzubca odtiaľ vystrekla morská voda. Jediný ozdobný prvok na Erechteione bol vlys z čierneho eleusinkého kameňa, ktorý zobrazoval priebeh atických slávností a Erichthoniove príhody. Strechu nad predsieňou chrániacou hrob mýtického Kekropa, podopierali karyatídy - stĺpy v tvare žien. Ich autorom bol zrejme Alkamenes, Feidiov žiak. Postavili ho na mieste, kde Aténa a Poseidón odovzdali Aténčanom svoje dary. V Erechteione stála kultová socha Atény, vyrezaná z dreva olivovníka, ktorá podľa legendy spadla z neba.

Počas obradu panathénaji bol kultový obraz zakrývaný posvätným závojom. Pred obrazom bohyne horel oheň v pozlátenej lampe, kam sa raz za rok dolieval čerstvý olej. Vznikajúci dym bol odvádzaný bronzovou palmou. Všetko toto bolo Kallimachovým dielom, ktorý bol preslávený svojou snahou po dokonalosti a pozornosti, ktorú venoval všetkým detailom. 

6.2.4. Chrám Atény Niké

Chrám Atény Niké bol postavený v iónskom slohu. Bol v ľavom krídle Propylají. Navrhol ju Kallikartes. Ako aj ostatné budovu bol zničený Peržanmi. Chrám bol postavený z bieleho mramoru. Vo vnútri stála socha Atény Niké, bola vyrobená z dreva, v ľavej ruke držala helmu a v pravej granátové jablko, ktoré bolo symbolom úrodnosti. Severný vlys zobrazoval bitku medzi Grékmi  Južný vlys ukazuje víťazstvo nad Peržanmi v bitke pri Plataea. Východný vlys zobrazuje schôdzku bohov Atény, Poseidóna a Dia. 

6.2.5. Heródium

Odeion Heroda Attica (divadlo) na západnej časti južnej strany Akropoly je najdôležitejšie zo všetkých antických divadiel. Postavené bolo v roku 861 n. l., na pamiatku manželky Tibéria Klaudia Heróda Atického Rigilli. Zmestilo sa doň 5000 osôb a zakryté bolo strechou. Používalo sa na prednášky a hudobné súťaže. Dnes je ideálnym priestorom pre umelecké predstavenia, patriace pod Aténsky festival, ale aj samostatné. Má amfiteatrické usporiadanie a fantastickú akustiku. 

 

6.2.6. Dionýzovo divadlo

Dionýzovo divadlo najstaršie divadlo na svete. Postavené bolo v 5 st. p. n. l.  Konali sa tam premiéry hier dramatikov ako boli Aischylos, Aristofanes, Euripides a Sofokles. Neskôr toto divadlo prestavali. Najprv diváci sedeli len na svahu kopca, neskôr sa sedávalo na drevených laviciach a až v roku 330 pred n. l. boli nahradené kamennými lavicami. Divadlo malo kapacitu 17 000 miest.

Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/dejepis/5660-architektura-v-starovekom-grecku/