Architektúra - Rímska republika

Architektúra - Rímska republika

Architektúra ako jeden z druhov umenia je istou formou komunikácie, do ktorej clovek vkladá hlavne otázky existencie a zmyslové zážitky. Bez neho by sa clovek duševne nevyvíjal tak ako dnes. A ani kultúra dnešnej Európy by nebola tam kde je bez umenia, ktorého velké centrum bolo aj v Ríme. A preto nazývame Rím kolískou umenia a kultúry . Rímska architektúra velmi ovplyvnila Európu v mnohých smeroch. Rozvíjala sa od 8. storocia pred naším letopoctom, ked' vznikol Rím. Pozostáva z Gréckej architektúry a technickej vyspelosti Etruskov.

Vdaka novým stavebným postupom, mohli Rimania spojit stlpový systém s oblúkovým. Ako prví na svete dokázali stavat budovy s velkým vnútorným priestorom vdaka klenbám s velkými rozpormi. Rimania vytvorili mnohé nové druhy stavieb, napr. baziliku, amfiteáter, cirkus, kúpele a vítazný oblúk. Vynašli systém kanalizácie a vodovodov. Okrem toho budovali aj chrámy, paláce a obytné domy. Ako stavebný materiál používali kamen a tehly,  ktoré spájali maltou. Pre oblúkové stavby ale boli kamene príliš tažké a preto používali betón,  ktorý vznikol zo sopecných hornín a hrubého štrku, co im umožnilo budovat o vela väcšie stavby. Rimania boli aj výbornými stavitelmi ciest a mostov. Rímske cesty sledovali co najkratšiu a najrovnejšiu trasu. Pri ich budovaní vykopali asi jeden meter hlbokú priekopu, ktorú naplnili pieskom, štrkom a cementom. Navrch položili ploché kamene. Cesty stavali mierne vyklenuté a na obidvoch stranách vyhlbili jarky, ktorými odtekala daždová voda.

Bazilika

alebo bazilikálny pôdorys sa skladá z jednej hlavnej lode ktorá je väcšia a vyššia ako vedlajšie lode, ktoré sú od nej oddelené stlporadím. V bazilike bol vhodne vyriešený priestor, svetlo, rozhlad ,miesto pre velký pocet ludí, atd. Bola to typická budova pre život v Ríme. Slúžila na verejné zhromaždenia a ako tržnica, kde zasadal aj súd, ktorý riešil napríklad spor medzi obchodníkmi. Najznámjšiou bazilikou z obdobia Rímskej Republiky bola bazilika Aemilia. Bola rozdelená stlpmi z afrického mramoru a jej dlážku tvoril rôznofarebné mramorové dosky. Na každom jej konci bolo schodisko ktoré viedlo na druhé poschodie. Do dnešnej doby sa zachovalo mnoho základov oblúkov aj ked architekti zo staroveku z nich použili kamene na stavbu nových rímskych domov. Neskôr už v Stredoveku bol pôdorys baziliky používaný pre kostoly, obycajne tie v ktorých sídlil biskup alebo pápež. 

Panteón 

bol pôvodne chrám všetkých bohov v Ríme, dnes krestanský chrám a národné mauzóleum. Chrám je asi najzachovanejšou antickou stavebnou pamiatkou v Ríme. Postavil ho Marcus Agrippa v roku 27 pred Kr. V roku 80 n.l. zhorel a bol zrekonštruovaný. Po požiari v roku 123 ho Hadrian  dal úplne prestavat do dnešnej podoby. V roku 609 bol vysvätený ako krestanský kostol "Santa Maria and Martyres" (Panna Mária a mucedníci).Centrom chrámu je ohromná aula s rovnakým priemerom a výškou 44,3 m zakrytá kupolou (polgulovitou klenbou), v ktorej strede je otvor s priemerom 9 m. Cez ktorý kvôli podtlaku takmer vôbec neprší. Kopula Panteónu bola ešte do roku 1960 najväcšou na svete. Až do 19. Storocia bola vzorom pre stavbu mnohých iných kopúl. 

Amfiteáter

(vznik)- Pôvodné miesto pre gladiátorské zápasy bolo predovšetkým fórum - tak sa nazývalo námestie obklopené chrámami a verejnými budovami v centre rímskych miest. Popritom sa hry konali aj na trhoviskách a tam, kde nebol dostatocný priestor vnútri mesta, aj za hradbami. Ako priestor na usporiadanie gladiátorských zápasov mali všetky námestia jednu velkú nevýhodu. Diváci stojaci vzadu nevideli takmer nic. Ked postupom casu silnel záujem o hry, usporiadatelia prišli na myšlienku stavat na okrajoch bojiska drevené tribúny, ktoré sa po skoncení dali lahko rozobrat. Skúsenost však ukázala, že drevené konštrukcie nie sú velmi bezpecné.

Dochádzalo k menším, ci väcším neštastiam, až sa v roku 27 po Kr. vo Fidenae, severovýchodne od Ríma, stala katastrofa. Všetko sa udialo v okamihu. Preplnená tribúna sa zrútila dozadu. V hlbke prepadliska zostalo pochovaných velmi vela ludí. Vtedy vraj prišlo o život alebo bolo zranených 50 000 osôb. Odvtedy vláda povolovala stavbu tribún už len na pevnom základe.

Usporiadatel, ktorý sa nechcel vzdat tribún, musel dokázat, že v prípade dalšieho neštastia má na odškodnenie sumu najmenej vo výške 400 000 sesterciov (asi 8 miliónov Sk). Napriek tomu aj neskoršie 
prichádzalo k smrtelným neštastiam. Na zvládnutie coraz väcšieho náporu divákov pri hrách vyvinuli rímski architekti zaciatkom 1. storocia pr.Kr. nové miesto na usporiadanie zápasov: amfiteáter. Amfiteáter je stavba ktorá s vtácej perspektívy vyzerá ako obrovská misa s plochým dnom. Najstarší známy amfiteáter bol v Pompejach. Vznikol po roku 80 pr. Kr. Mal dlžku 136 metrov, šírku 104 metrov a napoly bol vsadený do zeme.

Diváci vstupovali zhora, po kruhovej rampe, ku ktorej zvonka viedli štyri schodiská. Amfiteáter mal už aj „velum". Rimania tak nazývali strechu z pevnej látky, natiahnutú na drevených podperách. Kým vývoj 
pokrocil, v Ríme až do konca 1. storocia po Kr. boli amfiteátre drevené. Tie však vyhoreli alebo ich coskoro znovu zbúrali. Nahradili ich betónové stavby. Neskôr v kruhovej aréne podobnej amfiteátru predvádzali divákom rôzne triky slony, levy ci iné dive zvieratá. Tak vznikol cirkus. Pravda, vtedy boli casto medzi nedobrovolnými krotitelmi otroci a v mnohých prípadoch svoj súboj so šelmami prehrali. Najznámejší amfiteáter bolo Koloseum. V súcasnosti je to architektonická dominanta Ríma. Koloseum stojí na konci Forum Romanum. Co doslova znamená Rímske fórum ktoré v minulosti slúžilo ako trhovisko, neskôr boli trhy preložené inde a celé Forum bolo vyhradené už len schôdzam ludu a súdov. 

Koloseum

Pôvodne bolo Koloseum nazývané Flaviovský amfiteáter. Ale neskôr ho podla kolosa co je velká socha Nera vo vnútri amfiteátra nazvali Koloseum. Má výšku 57 metrov obvod viac ako pol kilometra. Mal 80 vchodov a zároven aj východov. Postaviliho zo sivoružových travertínových kvádrov spojených železnými skobami a základy zapustili do hlbky 9 metrov. Pod arénou bol systém podzemných chodieb so šachtami a výtahmi pre zvieratá. Pôvodne bolo celé obložené mramorom a na vonkajšej strane malo na druhom a tretom poschodí 80 arkád ozdobených sochami (arkáda je oblúk preklenujúci medzery medzi stlpmi), jeho horný kraj lemovali takisto sochy. Pôvodne malo kapacitu 45 000 až 50 000divákov. Diváci sedeli alebo stáli na štyroch terasách. V predných radoch, boli lóže pre cisársku rodinu. Za sedadlami a pod nimi sa nachádzali schodiská a chodby. 

V 1. storocí n. l. postavili Rimania komplex bazénov na prírodnom prameni v meste Bath v Anglicku. Ludia navštevovali verejné kúpele, lebo iba málo domov malo vlastné kúpelne. Najprv sa ponorili do bazéna, a potom si natreli telo olejom. Sluha im olej rozotrel kostou. Profesionálni tréneri, ktorý boli väcšinou bývalými gladiátormi, pomáhali návštevníkom cvicit špeciálne cviky. Kúpele sa stavali v týchto casoch väcšinou na pramenoch, voda prechádzala trúbkami až kým Rimania vynašli akvadukty. Co bol velmi podstatný objav. 
Názov akvadukt pochádza z latinciny v ktorej aqua znamená voda a ducere viest. Je to vlastne umelý vodný kanál ktorý pripomína most. V staroveku sa akvadtukty stavali drevené a kamenné v novoveku so železnou konštrukciou. Pôvodne boli používané na zavlažovanie neskôr coraz viac slúžili na zásobovanie miest vodou. V súcasnosti sa používajú len ako plavebné a zavodnovacie kanály. Najstarším Rímskym akvaduktom bol Aqua Appia bol dlhý 16,445 km. Zacínal v nadmorskej výške 30 metrov a koncil vo výške 20 metrov nad morom. V roku 312 p.n.l. ho nechal postavit rímsky cenzor Appius Claudius. V roku 300 pred n.l. mali 12 vodovodov, najdlhší Aqua Martia meral až 80 km, denne nimi prúdilo asi 150 miliónov litrov sladkej vody. Cast vody tiekla priamo do bytov bohatých Rimanov, ktorí žili vo vilách a prízemných bytoch. Ludia z vyšších poschodí si museli chodit po vodu .

do studní a nádrží na prízemí. Nosením vody sa živili tzv. aquáriovia. 
Podobný systém zaviedli asi v 40 mestách rímskeho impéria. Rimania vodu nijako neupravovali, kvalitu vody v zdroji však vedeli starostlivo vyhodnotit. Vedeli, že kvalitná voda nenecháva po uschnutí 
na lesklej bronzovej váze škvrny.
 
Vítazné oblúky a stlpy – Boli Stavané na oslavu cisárov. Boli zdobené reliéfmi a oslavnými nápismi. Z vítazných oblúkov sú najznámejšie Constantinov,  Septima Severa a Titov. Zo stlpov sú to Traianov a Marcusa Aurelia . Priamo oproti Koloseu, stojí najväcší a najzachovalejší vítazný oblúk – oblúk cisára Konštantína s tromi oblúkmi, ktorého dnešná podoba sa len málo odlišuje od pôvodnej. Všetky nápisy, figúry na reliéfoch a medailónoch sú zretelné takmer rovnako ako v roku 312, kedy ho postavili. Niektoré jeho reliéfy a stlpy  sú ešte o storocie staršie lebo boli premiestnené z pamätníkov predchodcov Velkého Konštantína. Vítazný oblúk Septima Severa má dva oblúky. Titov oblúk tvorí vstupnú bránu do centra starého Ríma spomínaného Forum Romanum a pozostáva z jediného oblúku. Na Piazza Colonna dodnes stojí vítazný stlp Marcusa Aurélia. Jeho reliéfy ako na filmovom páse rozprávajú o bitke medzi Rímanmi a Kvádmi ktorá sa udiala v pohronskej oblasti. Marcus Aurelius vítazstvo pripisoval bohu daždov Jupiterovi. Na reliéfe stojí Jupiter s roztvorenými rukami. Pri pravej ruke sú od dažda silnejúci Rimania, pri lavej ruke bleskom udieraní Kvádi. Trajánov stlp v Ríme bol postavený na pamiatku vítazstva cisára Trajána nad Dákmi v rokoch 101-106 n.l. Jeho výška je 42 metrov. Reliéfy tvoria 200 metrov dlhý pás a je na nich zobrazených 2500 postáv. Sám cisár je v rôznych scénach zobrazený 70-krát.