Slovania
Slovania
pravlasť Slovanov: medzi Vislou a Dneprom hlavné
zamestnanie: poľnohospodárstvo (najprv vypaľovanie, neskôr klčovanie a orba) remeslá:
hrnčiarstvo, kováčstvo
Južní Slovania
Bulharský štát
vznikol v 7. storočí spojením slovanského kmeňového zväzu s turkotatárskymi
kočovnými Bulharmi panovníci: § chán Krum (803 – 814):
· porazil
kmene Avarov
§ chán Boris (852 – 889):
· presadzoval kresťanstvo, sám sa
dal pokrstiť a prijal meno Michal
§ Simeon (893 – 927):
· najväčší územný rozmach
Bulharskej ríše (+ Balkán)
· roku 917 sa vyhlásil za „cára Bulharov
Romejov“
· veľký význam malo pôsobenie žiakov sv. Cyrila a Metoda (Kliment,
Naum) – priniesli slovanské písmo hlaholiku, ktorú zdokonalili
(cyrilika), tá sa neskôr (894) stala oficiálnym štátnym jazykom
· roku 1018
byzantský cisár Basileos II. Bulharobijca definitívne porazil Bulharsko a pripojil ho
k Byzantskej ríši
Východní Slovania
Kyjevská Rus
na prastarej obchodnej ceste zo Škandinávie k Čiernemu moru a do Konštantínopola ležali dve významné
obchodné strediská: Kyjev a Novgorod; touto obchodnou cestou prenikali
družiny normanských kupcov a bojovníkov, ktorí hľadali odbyt svojho tovaru alebo vojenskú službu v Konštantínopole,
Byzantíci im hovorili „Varagnoi“, Slovania zmenili toto slovo na „Variagovia“ istú skupinu
Variagov viedol knieža Rurik; roku 830 sa zmocnil Novgorodu časť Rurikovej
družiny sa od neho odtrhla a zmocnila sa Kyjeva (okolo roku 850); v Kyjeve a Novgorode
Variagovia založili osobitné kniežatstvá; okolo roku 882 novgorodský knieža Oleg ovládol aj Kyjev →
Kyjevská Rus knieža Vladimír – roku 988 prijal kresťanstvo z Byzantskej
ríše; ruská cirkev dostala samostatnú organizáciu s vlastnou hlavou (metropolitom) so sídlom v Kyjeve Jaroslav Múdry
(1019 – 1054) – najväčší rozmach ríše nájazdy Mongolov (Tatárov) v roku 1240
zapríčinil rozpad tohto staroruského štátu
Moskovské kniežatstvo
vzniklo spojením menších kniežatstiev pod vedením Moskvy útoky Tatárov (Zlatá horda)
→ Rusi im platili dane Dimitrij Donský roku 1380 v bitke na Kulikovom poli pri
brehoch Donu porazil Mongolov Ivan III. (1462 – 1505): § pripojil k Moskovskému
veľkokniežatstvu územia ďalších kniežatstiev, predovšetkým bohaté Novgorodské a Tverské
kniežatstvo
§ odmietol platiť daň Zlatej horde; následná výprava mongolského chána
proti Moskve skončila neúspešne a znamenala koniec mongolskej nadvlády
§ začal budovať jednotný
ruský štát
· Ivan IV. Hrozný (1533 – 1548):
§ pokračoval vo vytváraní jednotného štátu
§ dal sa korunovať za cára
§ nadväzoval kontakty so západnou Európou, pozýval cudzích
odborníkov
§ v Moskve založil prvú kníhtlačiareň
Západní Slovania
Poľský
štát
na poľskom území žili viaceré kmene, čoskoro nadobudli prevahu
kniežatstvá Vislanov (pri hornej Visle) a Poľanov (v povodí rieky Varty) od
Poľanov získali Poliaci a poľský štát svoje meno Mešek I. (962 – 992) – prvý historicky známy
panovník; položil základy poľského štátu; z rodu Piastovcov Boleslav Chrabrý (992 –
1025): § viedol mimoriadne úspešnú expanzívnu politiku, v prvej štvrtine 11. storočia bolo Poľsko
najväčším štátnym útvarom strednej Európy
§ vytvoril vnútorne stabilný štát
§
„hradská sústava“ – kráľovský hrad spravoval určité územie, na hrade sídlil správca, ktorého menoval
kráľ
§ získal kráľovskú korunu (1024 alebo 1025)
§ sídlom poľských kráľov sa stal
Krakov
Český štát
· územie Čiech bolo osídlené
v povodí riek Labe, Vltava a Ohře
· žili tu viaceré kmene; hlavnú
úlohu zastával kmeň Čechov, ktorý vládol (Přemyslovci – meno odvodzovali
od bájneho Přemysla Oráča, ktorého podľa povesti povolali od pluhu na kniežací stolec)
·
prvý historicky známy knieža Bořivoj spolu s manželkou Ľudmilou prijal kresťanstvo
na Svätoplukovom dvore
· knieža Václav vystupuje už ako jediný vládca v Čechách; aby
uchránil Čechy pred nemeckými výbojmi, platil Nemcom dane; jeho brat Boleslav ho dal zavraždiť;
pápež ho dal vyhlásiť za svätého – svätováclavská tradícia (sv.
Václav – ochranca Čiech)
· roku 973 v Prahe zriadené biskupstvo;
prvý pražský biskup Vojtech zomrel ako mučeník na misijnej ceste k pohanským Prusom
(997)
· Přemysl Otakar I. – získal listinu (Zlatá bula sicílska
z roku 1212), ktorá potvrdzovala dedičnosť českého kráľovského titulu
· Přemysl Otakar II.
(„kráľ železný a zlatý“):
§ viedol výbojnú politiku
§ spory s Rudolfom
Habsburským o cisársky trón (vyhral Rudolf)
§ padol v bitke na Moravskom poli (proti rímskemu kráľovi
Rudolfovi I.) roku 1278
· Václav III. – roku 1306 zavraždený, týmto vymierajú
Přemyslovci a nastupujú Luxemburgovci
· Ján Luxemburg – bol viac
v zahraničí ako doma v Čechách, tu chodil len kvôli peniazom; padol v bitke pri Kreščaku („Toho Boh dá
nebude, aby český král z boje utíkal.“)
· Karol IV. („Otec vlasti“ – „Pater
patrie“):
§ rozkvet českého kráľovstva
§ zveľadil Prahu
§ roku
1348 zakladá Karlovu univerzitu v Prahe
§ dal postaviť most cez Vltavu → Karlov most
§ rozširoval mesto o nové časti vrátane budovania hradieb (Malá Strana, Nové Mesto)
§ začiatok
stavby kostola sv. Víta
§ dal postaviť hrad Karlštejn (drahokamy)
· Václav
IV.:
§ najväčšia kríza v stredoveku v strednej Európe (mor, zlá situácia poddaných, búri sa
šľachta)
§ cirkev najbohatšia, vlastnila tretinu celkovej pôdy
§ zaviedli sa platby za cirkevné
úkony (pohreb, svadba, krst)
§ rozdelenie cirkvi – dvaja pápeži, neskôr traja (v Avignone, v Ríme, v Pise)
§ cirkev mravne upadala
§ začína sa obdobie predávania odpustkov
· Ján
Hus:
§ kazateľ betlehemskej kaplnky v Prahe, kázal po česky (kaplnka bola na to založená)
§
oboznámil sa s učením Jána Viklefa
§ verejne spáli pápežskú bulu, bol proti predávaniu odpustkov
§
kritizoval cirkevných a svetských hodnostárov, že nežijú podľa Božích prikázaní
§ chcel cirkev zbaviť
majetku, obmedziť moc feudálov a kráľa
§ pápež Ján XXII. vyhlásil
nad Husom veľkú kliatbu a interdikt nad všetkými miestami, kde sa bude nachádzať (interdikt –
dočasný zákaz bohoslužobných úkonov ako trest pre jednotlivca)
§ bol pozvaný na koncil v Kostnici →
6. júla 1415 upálený – začiatok revolučného husitského hnutia
· stúpenci Husa (husiti):
§ vyvolávali nepokoje, prepadávali kláštory
a fary
§ ich znakom bol kalich
§ k husitstvu sa prikláňal aj vidiecky ľud, aj
časť šľachty, pretože chcela chudobnú cirkev
§ ich strediskom bolo mesto Tábor
§
programom štyri pražské artikuly:
· prijímanie pod obidvoma spôsobmi
· rozdelenie
cirkevného majetku
· sloboda kázne
· trestanie ťažkých hriechov (nezáleží, či ide
o kráľa, sedliaka alebo o šľachtica)
· pápež vyhlásil proti husitom križiacke výpravy; na
čele križiakov Žigmund Luxemburský; husitov viedol Ján Žižka
·
najprv víťazili husiti (odrazili štyri križiacke výpravy)
· rozpory medzi husitmi
(umiernení a radikáli – tí chceli všetko zmeniť) viedli k porážke husitov
v roku 1434 v bitke pri Lipanoch
· husiti boli najväčšie proticirkevné
hnutie v Európe
· oslabila sa moc cirkvi – prišla o časť pôdy
· oslabila sa moc
kráľa; vtedajším kráľom Žigmund Luxemburský
·
dominikál – panská pôda
· rustikál – poddanská
pôda
· heretik – kacír
Zones.sk – Zóny pre každého študenta