Stredovek - Kresťanstvo
Kresťanstvo
milánsky edikt z roku 313 – kresťanstvo sa stalo
povoleným náboženstvom v Rímskej ríši inštitúcia pápežstva: rímsky biskup priamym
nástupcom apoštola sv. Petra, ten dostal poverenie od samotného Ježiša Krista vybudovať základy kresťanskej cirkvi problém bol v
tom, že aj iné patriarcháty (Alexandria, Antiochia), ktoré svoju existenciu tiež odvodzovali
od apoštolov Ježiša Krista, mali v podstate rovnaké postavenie ako Rím, veľkú vážnosť mal
Jeruzalem po rozdelení rímskeho impéria na západnú a východnú časť bol rímsky biskup jediným z
patriarchov, ktorý sídlil na Západe, všetky ostatné patriarcháty sa nachádzali na Východe, tým rástol
význam Ríma významným pápežom ranného stredoveku bol Gregor I. Veľký – vybudoval pápežskú
kanceláriu Longobardi (sídlili v severnom a strednom Taliansku) ohrozovali pápežov, Frankovia ich
porazili a ich územie odovzdali pápežovi → vzniká pápežský štát (odmena Frankom: Karol
Veľký sa stáva cisárom)
Kláštory
v rannom stredoveku boli kláštory
centrom civilizácie vznikali v 6. – 8. storočí všetky kláštory museli prijať regulu sv.
Benedikta → benediktínske kláštory boli prvými nemocnicami a nocľahárňami
Vývoj cirkvi
1054 – nastal definitívny rozchod medzi západnou (tzv.
rímskokatolíckou) a východnou cirkvou, ktorá dostala pomenovanie ortodoxná (jej centrom Konštantínopol) pápež
Gregor VII. – zástanca teórie o nadradenosti pápeža všetkým kresťanom (teda aj kráľom a cisárom)
vypukol tzv. boj o investitúru, ukončený v roku 1122 wormským
konkordátom pápežstvu sa podarilo posilniť závislosť celého duchovenstva od rímskej kúrie, západná cirkev sa tak stala
univerzálnou, pevne stmelenou organizáciou, ktorá sa zriadila podľa špeciálneho kanonického práva (kanonické právo
– právo katolíckej cirkvi) Inocent III. – pápež je hlavou
kresťanstva, a teda aj vodcom západného sveta, ktorý sa síce skladá z mnohých štátov a národov, spája ho však jedna viera;
chcel dosiahnuť, aby všetci panovníci západného kresťanstva uznali pápežskú moc
ako najvyššiu autoritu → cirkev sa tým začala vzďaľovať od svojho duchovného poslania a pretvárala sa na
politickú mocnosť pokusy o reformu: § františkánske hnutie – žobravá
rehoľa (mendikanti); žiadali apoštolskú chudobu cirkvi a kléru; zakladateľom sv. František z Assisi
§
dominikáni – žobravá rehoľa; zakladateľom sv. Dominik
· avignonské zajatie
pápežov (skoro 70 rokov) – pápež Gregor XI. sa v roku 1377 vracia do
Ríma; po jeho smrti bol zvolený Urban VI., ten sa odmietol vrátiť do Avignonu,
preto francúzski kardináli zvolili protipápeža Klementa VII. → v západnej cirkvi nastal
rozkol (schizma)
· avignonského pápeža si pridŕžala väčšina románskych krajín,
Rímu bol verný germánsky a slovanský svet
· na koncile v Pise bol
zvolený (1409) nový pápež Alexander V., čo rozkol ešte prehĺbilo
· Žigmund
Luxemburský, svetská hlava kresťanstva, uhorský a rímskonemecký kráľ, zorganizoval koncil v Kostnici, ten sa
zišiel v roku 1414; boli zosadení všetci traja pápeži a bol zvolený jediný, všetkými
uznávaný pápež Martin V.; na koncile však stroskotala snaha o reformu cirkvi, bol tu upálený český
reformátor Ján Hus
· otázku cirkevnej reformy riešil aj koncil v Bazileji (1431 – 1447)
Pokusy o reformu
· Ján Viklef:
§ rektor Oxfordskej univerzity
§
vystupoval proti svetskému panstvu cirkvi a cirkevným majetkom vo všeobecnosti, dokonca zaútočil na
pápežstvo, ktoré vyhlásil za Antikristovu inštitúciu
§ zavrhol aj katolícke
učenie o transsubstanciácii (transsubstanciácia – premena podstaty chleba a vína pri
bohoslužbách na podstatu tela a krvi Ježiša Krista)
· Ján Hus
Kresťanská
vzdelanosť
nadviazala na tradíciu rímskeho školstva staré rímske školy udržiavali
pri živote kresťanskí biskupi od 6. storočia vznikajú kláštorné školy, zriaďovali
ich hlavne benediktíni základom vzdelania bolo sedem slobodných umení, ktoré sa delili
do dvoch skupín; prvou bolo tzv. trivium: gramatika, rétorika a
dialektika (t.j. logika), druhou skupinou bolo tzv. kvadrivium: aritmetika,
geometria, astronómia a hudba zvládnutie siedmich slobodných umení sa stalo
predpokladom na štúdium teológie, ktorá predstavovala vrchol vzdelanosti obrovský význam mali kláštorné
knižnice: zhromažďovali sa tu nové diela stredovekej literatúry, ako aj opisy antických diel,
ktoré vznikali v zvláštnych dielňach – skriptóriach scholastika (z latinského
slova „schola“ – škola): myšlienkový systém stredoveku schopný vysvetliť a odôvodniť cirkevné dogmy; opierala sa
o bibliu; vznikla v období karolínskej renesancie
Univerzity
prvá
fakulta bola artistická a prednášali sa na nej filozofické základy výkladu
sveta ďalšie fakulty: medicína, právo, teológia –
považovaná za najvyššie štúdium univerzita mala väčšinou štyri fakulty, ale existovali aj univerzity len s jednou
fakultou prvé univerzity vznikajú v Taliansku v 12. storočí: univerzita v Padove,
Salerne a Bologni univerzita v Paríži významné aj obe anglické univerzity – Oxford a
Cambridge
Rytierska kultúra
v 12. a 13. storočí na francúzskych hradoch
chlapci od siedmich rokov – pážatá; učili sa jazdiť, šermovať, plávať a dvorne sa správať
od štrnásteho roku z nich boli panoši; ďalších sedem rokov sa oboznamovali so zbraňami a lovom, ale k
ich vzdelávaniu patril aj tanec, spev a hudba v dvadsiatom prvom roku bol pasovaný na rytiera, musel sa
správať podľa istých pravidiel, dbať na rytiersku česť, chrániť siroty, slabých a vdovy o výchovu dievčat sa starala
hradná pani rytierska výchova bola dostupná len vznešeným rodinám
Stredoveké umenie
celé kresťanské umenie charakterizuje symbolizmus prebratý z antickej tradície jedinými pamiatkami z
tohto počiatočného obdobia sú dva typy kostolov: tzv. bazilika a centrálna
stavba s okrúhlym alebo elipsovitým pôdorysom (rotunda) románsky sloh (10. storočie až prvá
polovica 13. storočia) – vyznačuje sa vážnou monumentalitou a prísnym
hierarchizmom (odstupňovanie priestorov v chráme, rôzna veľkosť postáv podľa ich významu); hrubé múry,
nízke klenby, malé okná a dvere gotický sloh – lomený oblúk,
rebrová krížová klenba, oporný systém; cieľom bolo dosiahnuť ilúziu nadpozemského priestoru; výrazne sa
gotika prejavila aj v svetskej architektúre (radnice, verejné stavby v mestách,
meštianske domy, šľachtické hrady); sochárstvo nadväzovalo na
architektúru (gotické portály s bohatou sochárskou výzdobou, konštrukcia a sochárska výzdoba gotických oltárov);
maliarstvo sa vyvíjalo najprv vo forme maľby na skle ako knižné maliarstvo, neskôr aj
ako nástenné maliarstvo, nakoniec nastal veľký rozmach tabuľového maliarstva; gotika vznikla vo
Francúzsku a najväčší rozkvet dosiahla vo Francúzsku, Nemecku a v
Anglicku; v západnej Európe rozšírený od polovice 12. do konca 14. storočia, v strednej Európe pretrvával až do prelomu 15. a 16.
storočia
exkomunikácia – vyobcovanie, vylúčenie z cirkvi koncil –
poradné zhromaždenie najvyšších hodnostárov katolíckej cirkvi (cirkevný snem) konkláve –
zhromaždenie kardinálov rímskokatolíckej cirkvi, ktoré v uzavretom priestore volí pápeža
konciliarizmus – hnutie na konci 14. a v 15. storočí založené na myšlienke,
že koncil je najvyššou autoritou cirkvi a má právo odvolať pápeža pontifikát –
čas trvania úradu pápeža alebo biskupa dogma – Bohom zjavená pravda
Zones.sk – Zóny pre každého študenta