- Špec. útvar stredovekej Európy, kt. nadväzoval na antickú
tradíciu
- Rozsah: územie dnešného Nemecka, Rakúska, Slovinska, Čiech, Záp. Poľska, Beneluxu,
Vých.
Francúzska, Švajčiarska a väčšiny Sev. Talianska
- Najprv sa vnímala ako ideologický pojem – netvorilo ju iba ohraničené územie,
ale patrili do nej všetci kresťania zjednotení osobou rímskeho cisára
- Ak sa chceli nem. králi stať rímsko-nemeckými cisármi
museli absolvovať tzv. Rímsku korunovačnú jazdu ( do Ríma)
- 1.RN cisár – 962 – Otto I.
-955 – porazil Maďarov pri rieke Lech -> zabránil ďalšiemu prieniku na Z (aj na územie Slovenska)
-Snažil sa
obnoviť rímske impérium
- Otto III. – vnuk Otta I. – chcel naplniť myšlienku cisárstva
-Uhorsko a Poľsko
získali počas jeho vlády nezávislosť, bola do 1806 (obd. Napoleonových výbojov)
Boj o investitúru
- Spor
medzi pápežom a RN cisárom o investitúru( dosadzovanie biskupov)
- Podľa tradície bolo zaužívané, že biskupov dosadzoval RN kráľ
do svojho kráľovstva odovzdaním berly a prsteňa
- Spor vznikol pri obsadzovaní milánskeho arcibiskupa medzi RN cisárom
Henrichom IV. a pápežom Gregorom VII.
- Gregor VII. vydal nariadenie, podľa kt. žiadny duchovný nemohol prijať cirkevný
úrad z rúk Henricha IV. Henrich IV. to odmietol akceptovať a preto ho Gregor VII. exkomunikoval(vylúčil z cirkvi), navyše zbavil všetkých
poddaných prísahy vernosti a zakázal im ho poslúchať
- Henricha IV. začali poddaní aj kniežatá opúšťať, a preto v 1077
Henrich prichádza do Cannosy (pevnosť, kde sídlil pápež) a stojí tu bosý a o hlade 3 dni a pokoril sa pápežovi
- Pápež
mu na základe toho dal rozhrešenie a prijal ho späť do cirkvi
- Frazeologizmus: ísť do Cannosy – pokoriť sa,
ustúpiť
- Boj o investitúru sa končí v 1122 Wormským konkordátom, kt. zaviedol, že voliť biskupov môže pápež
za prítomnosti kráľa
Zlatá bula Karola IV. – 1356
- Hlavný ríšsky zákon SRRNN
- Vydal ju
Karol IV. Luxemburský (rod Luxemburgovcov) – mal funkciu RN cisára a nem. kráľa
- Niektoré ustanovenia platili do
1806
OBSAH (význam):
-Upravovala postavenie českého kráľa vo vzťahu k SRR a českému štátu - dávala
výnimočné postavenie českého kráľa a č. štátu, pretože v prípade, že v Česku vymrie vládnuci rod po meči a praslici, č. snem má
právo sám si zvoliť českého kráľa
-Cisár nemohol udeľovať č. štát ako léno
-Č. kráľ má právo raziť si vlastné zlaté
aj strieborné mince
-Najdôlež. ustan.:o tom, kto volí RN cisára -> volilo ho 7 kurfirstov ( 4
svetský,3 cirkevný)
- Najviac RN cisárov bolo z rodu Habsburgovcov : Rudolf Habsburský, Henrich Habsburský
-
Rod Luxemburgovcov končí Žigmundom Luxemburským a potom sú opäť Habsburgovci, na čele SRR až do 1806
Kláštory
Proces: 1. kláštory zakladali pútnici, kt. trávili čas c modlitbách a vykonávali
misijnú činnosť
V rannom stredoveku sa stali kláštory centrom civilizácie
V 6.-8. storočí – zákl. znakom bolo prijatie
regule( súhrn pravidiel)
1.kláštor založil Benedikt z Nursie ( benediktíni) v Monte Casino
-
regula Ora et labora (Modli sa a pracuj)
- benediktínske kláštory boli 1. nemocnice a nocľahárne
Ďalšie
kláštory vznikali z iniciatívy rozšíriť benediktínsku rehoľu do celej Európy – vzniká významný kláštor
v Cluny (Franc) – dodržiavajú pravidlá chudoby a pokory
Význam: šírili kultúru
a vzdelanosť – vydávali umelecké a vedecké diela – skriptória, knižnice, venovali sa písaniu ( viď. Karolínska renesancia), - priniesli
nové poznatky v oblasti poľnohospodárstva – trojpoľný systém ( jarina, ozimina, úhor)
Ďalší rád:
františkáni – František z Assisi
-Obd. 12.-13. Storočia
-Tzv. rád minoritov – žobravý
rád – kladú dôraz na chudobu – žili z milodarov a ich hl. úlohou bolo šíriť Božie slovo
Ďalší rád :
dominikáni – sv. Dominik – to čo aj františkáni
Scholastika –
myšlienkový systém v stredoveku, kt. úlohou bolo vysvetliť a odôvodniť všetky cirkevné dogmy a pravidlá ; opierala sa o Bibliu