Hospodárske pomery v Československu za socializmu

Hospodárske pomery v Československu za socializmu
-  bolo zlikvidované súkromné vlastníctvo, existovalo iba štátne vlastníctvo
-  hospodárstvo bolo riadené podľa plánov, najprv bol dvojročný plán, potom päťročnice
-  hospodárstvo bolo centrálne riadené
-  v roku 1953 sa uskutočnila menová reforma, výmena peňazí prebiehala v pomere 5:1 alebo v pomere 50:1, tým sa znehodnotili úspory obyvateľov, ale zároveň bol zrušený prídelový lístkový systém
-  na Slovensku prebiehala industrializácia, a tak sa z poľnohospodárskej krajiny stala agrárno-priemyselná krajina
-  budoval sa hlavne ťažký a chemický priemysel, najznámejšie závody vybudované za socializmu: ZŤS Martin, hlinikáreň v Žiari nad Hronom, VSŽ v Košiciach, gumárne Púchov, chemko Strážske, Slovnaft v Bratislave
-  v poľnohospodárstve prebiehala kolektivizácia, čiže sa tiež rušilo súkromné vlastníctvo pôdy, vznikali JRD(jednotné roľnícke družstvá)
-  kolektivizácia bola často násilná, lebo roľník sa nechcel vzdať pôdy
-  vznikla RVHP(rada vzájomnej hospodárskej pomoci) – išlo o hospodársku organizáciu socialistických štátov, naším najvýznamnejším obchodným partnerom bol ZSSR
V 60. rokoch došlo k ekonomickej stagnácii, rozpadla sa 3. päťročnica. Niektorí ekonómovia navrhovali reformy: zaviesť regulované trhové vzťahy, posilniť postavenie podnikov atď. Najznámejší reformní ekonómovia: Šik, Kočtúch. Reformy sa nerealizovali.
V 70. rokoch naša ekonomika stagnovala, ale životná úroveň rástla, a to hlavne preto, že nám ZSSR poskytol lacné úvery a dovážali sme lacné suroviny zo ZSSR, hlavne ropu, plyn. Aj poľnohospodárstvo sa v 70. a 80. rokoch rozvíjalo vďaka štátnym dotáciám, preto sa zlepšili životné podmienky na vidieku a dochádzalo k vyrovnávaniu medzi mestom a dedinou

Zmena životného štýlu
Obyvatelia sa masovo sťahovali z vidieka do mesta(aj v Košiciach po výstavbe VSŽ sa postavilo 1. sídlisko Terasa hlavne pre pracovníkov tejto továrne). Aj v ostatných mestách sa začalo s výstavbou panelákov, ktoré dodnes poznačili tvár každého slovenského mesta. Prisťahovalci  nie vždy mali vzťah k minulosti mesta, preto sa niekedy búrali cenné historické pamiatky alebo mnohé centrá miest chátrali(u nás v centre žilo veľa Rómov). V socializme vládol kult práce: ľudia chodili na brigády, povojnová mládež  pracovala na stavbách mládeže, neskôr pomáhali pri zbere zemiakov, hrozna. Často sa konali brigády v sobotu, buď sa čistilo okolie alebo iné aktivity. Ustálil sa model dvojdetnej rodiny. Propagovala sa práca žien, a tak deti chodili do materských škôl, do škôlky. Všetci ľudia museli byť organizovaní: Pionierska organizácia, SZM(socialistický zväz mládeže, ROH(revolučné odborové hnutie), ZČSSP(zväz československo-sovietskeho priateľstva), mnohí boli členmi KSČ. Ceny bežných tovarov boli nízke, lebo ich dotoval štát.  Existovali špeciálne obchody: Tuzex, tam sa nakupovalo za bony(rifle, kozmetika, pochutiny, kvalitný alkohol). Tí, ktorí predávali bony, sa volali veksláci. Zdravotníctvo i školstvo boli bezplatné. 

Pražská jar – socializmus s ľudskou tvárou – 1968
Nespokojnosť so socializmom sa prejavovala v rôznych krajinách, napr. v Maďarsku v roku 1956, v ČSSR v roku 1968, v Poľsku na prelome 70. a 80. rokov 20. storočia.
60. roky 20. storočia sa niesli v uvoľnenejšej atmosfére ako 50. roky. Súviselo to s udalosťami v ZSSR, hlavne s 20. zjazdom KSSZ, ktorý odštartoval kritiku stalinizmu. Došlo aj k zmenám v KS, 1. tajomníkom ÚV KSS(ústredný výbor komunistickej strany Slovenska, v podstate sa tam sústreďovala moc, tam sa o všetkom rozhodovalo) sa stal Alexander Dubček. V 60. rokoch asi najobľúbenejší politik pre svoju ľudskosť, osobný prístup k ľuďom. V tom čase bol prezidentom Antonín Novotný(od 1957 do 1968), ktorý pre svoje protislovenské postoje nebol na Slovensku obľúbený.
V 60. rokoch sa predovšetkým inteligencia  usilovala o demokratizáciu spoločnosti. Vznikli mnohé časopisy, v ktorých sa otvorene písalo o takých témach, ktoré predtým boli tabu(napr. Štefánik, Masaryk).
V januári 1968 sa 1. tajomníkom ÚV KSČ stal Dubček, preto je pražská jar alebo pokus o reformu socializmu spätá s týmto politikom(mal úplne iný štýl vystupovania ako predchádzajúci politici, bol družný, priateľský, slávnou sa stala fotografia z kúpaliska, ako skáče do vody, existovali dubčekovské rožky atď.).

V marci 1968 sa stal prezidentom Ludvík Svoboda(do 1975), ktorého si obyvatelia vážili, lebo počas 2. svetovej vojny bol veliteľom 1. československého armádneho zboru. V apríli 1968 bol vypracovaný Akčný program ÚV KSČ, ktorý zhrnul hlavné ciele obrodného procesu: aj keď sa mala zachovať vedúca úloha KSČ a politická opozícia neprichádzala do úvahy, deklarovala sa požiadavka, aby aj nestraníci mohli rozhodovať o riadení štátu. Mala sa obmedziť moc ŠTB(štátna bezpečnosť).  Akceptovala sa požiadavka Slovákov, aby sa štát federalizoval. Dôraz sa kládol na dodržiavanie ľudských práv, teda na slobodu slova, zhromažďovania, zákaz cenzúry atď.
Pretože udalosti sú spojené hlavne s jarnými mesiacmi, používame termín pražská jar, a pretože išlo hlavne o ľudské práva ujal sa slogan socializmus s ľudskou tvárou.

Okrem Dubčeka k reformným politikom patrili: Smrkovský – predseda parlamentu, Černík – predseda vlády. V KSČ boli aj konzervatívne sily, ktoré nechceli pripustiť žiadne zmeny. Obracali sa hlavne na ZSSR, aby s reformátormi skoncovali. Konzervatívna skupina v KSČ napísala list Brežnevovi, aby ZSSR zasiahol. V noci z 20. na 21. 8. 1968 vstúpili na naše územie vojská Varšavskej zmluvy(vojenská organizácia socialistických krajín, NATO bola vojenská organizácia kapitalistických krajín). Občania ČSSR boli prekvapení, lebo u nás nikto nechcel odstrániť socializmus, iba ho vylepšiť. Pri zrážke obyvateľov a okupantov zomrelo 94 občanov(aj v Košiciach máme obete, ktoré majú pamätnú tabuľu na začiatku Hlavnej).
Rusi zaistili vedenie KSČ a odvliekli ich do ZSSR. 22.8. sa zišiel v Prahe – Vysočanoch mimoriadny zjazd KSČ, ktorí odsúdil okupáciu, teda vojská VZ sú v ČSSR nezákonne. Na pozvanie Brežneva odcestoval do Moskvy prezident Svoboda. Prebiehali tam rokovania aj s tými odvlečenými politikmi. Nakoniec 26.8. podpísali moskovský protokol, v ktorom legitimizovali pobyt sovietskych vojsk u nás. 16. 10. bola prijatá zmluva o dočasnom pobyte sovietskych vojsk v ČSSR(ten dočasný pobyt sa predlžil do roku 1991). Keď obyvateľstvo videlo, že politici sklonili hlavy pred Rusmi, aj odpor obyvateľov proti Rusom slabol.
Proti tomuto prispôsobovaniu, apatii sa postavil študent Jan Palach a na protest sa upálil v januári 1969 v Prahe.

Rokom 1969 sa všetko vracia do starých koľají a začína obdobie, ktoré sa nazýva normalizácia(až do pádu socializmu). V apríli 1969 odchádza Dubček z najvyšších straníckych funkcií a nahradí ho Gustáv Husák(s jeho menom je potom spojená normalizácia). Na všetkých pracoviskách sa konajú previerky a na nich museli pracovníci odpovedať, či súhlasia s pobytom sovietskych vojsk v ČSSR. Kto nesúhlasil, toho vyhodili z práce. Ľudia sklonili hlavy a prispôsobili sa. Utiahli sa do súkromia, aby sa vyhli politike. Iné hovorili na verejnosti, iné v súkromí. Mnohí boli vylúčení zo strany a nastal masový vstup do KSČ, ale vstupovali tam ľudia hlavne zo zištných dôvodov, aby mohli robiť kariéru. Obdobie normalizácie sa nazýva aj vek nehybnosti. ZSSR poskytol ČSSR lacné úvery, zlepšila sa životná úroveň, nastal populačný boom. Ale zlepšenie životnej úrovne bolo za cenu mlčania. 27. 10. 1969 bol prijatý Zákon o federácii. Vytvorila sa slovenská vláda. Federácia nevyriešila spory Slováci – Česi, preto sa štát v 1993 rozpadol. Po smrti Svobodu sa prezidentom stal Gustáv Husák(1975 – 1989), a tak sa spojila štátna funkcia so straníckou.

Pád socializmu – nežná revolúcia
Tých, ktorí  otvorene kritizovali socializmus, bolo málo. Niektorí z nich tajne vydávali letáky, noviny, zakázané knihy – samizdaty. Na Slovensku určitú úlohu zohrávala podzemná cirkev – tajne vysvätení biskupi, ktorí neboli podriadení štátnej moci. Medzi najznámejšieho predstaviteľa patril dnešný kardinál Korec. V Čechách vznikla Charta 77 – združovala ľudí, ktorí nesúhlasili s režimom. K hovorcom Charty patril Václav Havel. Podpísalo ju pomerne málo ľudí, asi okolo 1883. Na Slovensku iba niekoľko desiatok. Disidenti – tak sa volajú tí, čo sú proti režimu. Na Slovensku existoval kresťanský disent: Korec, Krčméry, Mikloško, Čarnogurský. K občianskemu disentu patrili: spisovatelia: Tatarka, Ponická, filozof  Šimečka, politológ Kusý, historik Jablonický. V 80. rokoch sa aktivizovali ochranári, ktorí vydali publikáciu Bratislava nahlas.

Pomery v socialistickom tábore sa uvoľnili v polovici 80. rokoch, keď sa do čela ZSSR dostal Michail Gorbačov a rozhodol sa reformovať sovietsky socializmus. Heslami tohto obdobia boli: perestrojka a glasnosť. Naši komunistickí vodcovia žiadne zmeny nechceli. Všade okolo nás to  vrelo, len u nás vládla nehybnosť. Katolíci zorganizovali 25.3. 1988 pokojnú sviečkovú manifestáciu za práva kresťanov. Polícia ich rozohnala, ale ľudia sa postupne prestali báť.  V Prahe v 1988 sa tiež konali rôzne demonštrácie na výročie vzniku ČSR(1918), na výročie začiatku okupácie(1968). V januári 1989 prebiehal v Prahe Palachov týždeň. V lete vznikol dokument Několik vět, v ktorom zaznela požiadavka demokratizácie spoločnosti a podpísalo ju tisíce ľudí. V lete začal exodus východných Nemcov, ktorí cez ČSSR a Maďarsko utekali do západného Nemecka. 9.11. 1989 padol Berlínsky múr, ktorý bol symbolom rozdelenej Európy(bol postavený v l961, aby zamedzil úniku z východnej časti Berlínu do západnej, kapitalistickej).

Pražskí študenti 17.11. 1989 slávili Deň študentstva, keď prechádzali Národnou triedou chceli ich zastaviť policajti. Došlo k potýčkam medzi neozbrojenými mladými ľuďmi a štátnou bezpečnosťou ozbrojenou obuškami. Táto udalosť sa stala začiatkom konca socializmu. Ľudia vyšli do ulíc, nevídané státisícové až miliónové zhromaždenia na námestiach hlavne Prahy a Bratislavy dotlačili systém k pádu. Za 6 týždňov sa zrútila totalita, o ktorej sme si mysleli, že nikdy nepadne. Od 17.11. po 29.12. 1989, keď Václava Havla zvolili za prezidenta Československa. K zmenám mohlo dôjsť aj vďaka tomu, že ZSSR prestal zasahovať do vnútorných vecí socialistických štátov.
Prechod od totality k demokracii – vznik Slovenskej republiky
V Čechách vzniklo OF – Občianske fórum a na Slovensku VPN – Verejnosť proti násiliu: boli to združenia nespokojných občanov, z ktorých sa neskôr sformovali politické strany. Zrušila sa vedúca úloha komunistickej strany.
Husák v decembri odstúpil a za nového prezidenta bol zvolený Havel.
Československo stálo pred 3 hlavnými problémami:

- namiesto komunistickej diktatúry vybudovať pluralitnú spoločnosť
- prebudovať direktívne riadené hospodárstvo na trhové

3.  vyriešiť vzťahy medzi Slovákmi a Čechmi
V roku 1990 prebehli slobodné voľby: na Slovensku vyhrala VPN a v Čechách OF. Predsedom slovenskej vlády sa stal Vladimír Mečiar a predsedom SNR František Mikloško.
Spory medzi Slovákmi a Čechmi, ktoré sa datujú od roku 1918, pretrvávali. Prebiehali nekonečné rokovania o kompetenciách a takom usporiadaní štátu, aby boli oba národy spokojné. Situácia sa vyostrila, keď vo voľbách v roku 1992 zvíťazilo na Slovensku HZDS na čele s jej predsedom Mečiarom a v Čechách ODS, strana, ktorú vybudoval Václav Klaus.

1.9. 1992 SNR prijala Ústavu SR(štátny sviatok).
1.1. 1993 vznikla Slovenská republika a Česká republika. Konečne sme si začali vládnuť sami a aj medzinárodná situácia bola priaznivá, skončila studená vojna a nik sa neusiloval ovládnuť Slovensko.
SR sa stala 180. členom OSN. V 1. prezidentských voľbách bol zvolený Michal Kováč, ktorý sa však dostal do sporu s Mečiarom. Slovensko sa za Mečiara ocitlo v medzinárodnej izolácii, okolité štáty vstúpili do EÚ, nás vynechali.
Až po voľbách v roku 1998, keď sa predsedom vlády stal Mikuláš Dzurinda, sme vstúpili v roku 2004 do NATO a 1.5. aj do EÚ.
Druhým slovenským prezidentom voleným obyvateľmi sa stal Rudolf Schuster(1999). Tretím prezidentom je od 2004 Ivan Gašparovič.
Ekonomické zmeny:  prebiehala najprv malá privatizácia, potom veľká privatizácia, ktorá prebiehala podľa plánu Klausa kupónovou metódou a neskôr priamym predajom tovární. Negatívnym javom bola korupcia a rozkrádanie.  Za Dzurindu prebiehala privatizácia zahraničným kapitálom. Prišli k nám zahraniční investori: Volkswagen, Siemens a neskôr ďalší. Banky boli sprivatizované, ale najprv boli oddlžené. V reštitúciách boli vrátené majetky bývalým majiteľom.

Vznikli nové javy v spoločnosti: v dôsledku rozpadu trhov, hlavne v Rusku, sme nemali kam vyvážať. Pre  koniec studenej vojny  došlo ku konverzii zbrojárskej výroby. Mnohé závody skrachovali. Rástla nezamestnanosť. Rástli ceny. Narastala kriminalita. Vznikli sociálne rozdiely medzi ľuďmi. Ekonomická transformácia negatívne dopadla na Rómov. Zrútila sa bytová výstavba. 90. roky 20. storočia boli pre obyvateľov veľmi ťažké. Na každú zmenu v dejinách doplatia určité skupiny obyvateľstva, vždy niekto stratí a niekto na zmenách získa. V dejinách niet spravodlivosti. Prechod od jedného systému k druhému je vždy plní obetí. Začiatok 21. storočia znamenal pre Slovensko zlepšenie hlavne v ekonomickej oblasti, do toho však vpadla kríza, problémy v EÚ. Slovensko sa borí od svojho vzniku s vysokou nezamestnanosťou, hlavne mladých ľudí. Má problémy so štruktúrou priemyslu(hlavne automobilky). S vysokou mierou korupcie, klientelizmu, rodinkárstva. Ľudia nedôverujú súdom. Máme slabé vysoké školstvo, ale celé školstvo nevie, kam smeruje. Zdravotníctvo má ešte väčšie problémy. Vládne nedôvera k politike.  Aj tak žijeme v pomerne stabilnom svete, nehrozí vojnový konflikt, máme také vymoženosti, o ktorých sníva veľká časť ľudstva.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/dejepis/6977-hospodarske-pomery-v-ceskoslovensku-za-socializmu/