Dekolonizácia
Dekolonizácia
Je to proces v priebehu ktorého získali bývalé kolónie nezávislosť.
Zánik koloniálneho sveta prebiehal po 2. svetovej vojne. Aj v kolóniách rástol nacionalizmu ako v Európe v 19. storočí. Zároveň
v Európe rástli pochybnosti o zmysle kolonializmu. Británia sa zmierila s nevyhnutnosťou dekolonizácie a vytvorila Spoločenstvo národov
– kam patria Kanada, Nový Zéland, Austrália, JAR atď. Naopak Francúzsko bojovalo za zachovanie svojej moci. V Španielsku a Portugalsku po
vojne vládli diktatúry, až po ich páde si ich kolónie vydobyli nezávislosť(70. roky – Angola, Mozambik). Po vojne sa zbavili koloniálneho
panstva hlavne štáty Blízkeho východu a Ázie. Najväčšia britská kolónia India vznikla v 1947. Ihneď sa krajina rozdelila na hinduistickú
Indiu a moslimský Pakistan. Vodcami Indického národného kongresu boli Néhrú a Gándhí. V roku 1971 sa od Pakistanu oddelil Bangladéš.
Medzi Indiou a Pakistanom prebiehali vojny o sporné územie Kašmír. V Indočíne pred vojnou vládli Francúzi a po vojne sa snažili obnoviť
svoje koloniálne panstvo. V roku 1954 boli Francúzi definitívne porazení pri Dien Bien Phu. Francúzsko malo kolónie aj v severnej Afrike:
Tunisko, Maroko, Alžírsko. Najväčšie boje prebiehali v Alžírsku, až napokon prezident de Gaulle v 1958 začal tajné rokovania
s organizáciou Front národného oslobodenia, po dohodách bola vyhlásená nezávislosť Alžírska.
Okrem A a F kolónie
malo aj Holandsko – Indonézia získala nezávislosť 1949. Africké štáty získali nezávislosť hlavne v 60. rokoch 20. storočia. Rok
1960 sa nazýva rok Afriky. Vznikom nových štátov, bývalých kolónií, vznikol 3. svet. Za 1. a 2. svet sú považované socialistické
a kapitalistické štáty, ktoré tvorili bipolárny svet. Nové krajiny sa trápili s množstvom problémov: nedostatok kapitálu, lacná pracovná
sila, negramotnosť, nezamestnanosť, populačná explózia, hladomor, nedostatok pitnej vody, zdravotníckej starostlivosti... Politická
nestabilita, občianske vojny, kmeňové vojny, diktatúry, genocída... 3. svet sa nechcel miešať do konfliktov medzi ZSSR a USA, a preto
vytvorili hnutie nezúčastnených štátov, teda nie sú súčasťou ani NATO, ani Varšavskej zmluvy. Prvé pokusy o spoluprácu 3. sveta začali
v 1955 na Bandunskej konferencii na Jáve v Indonézii. Vedúce osobnosti hnutia nezúčastnených štátov: Néhrú, Násir – egyptský
prezident, Tito – juhoslovanský prezident. Po rozpade bipolárneho sveta(1989) stratilo hnutie nezúčastnených štátov opodstatnenie.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta