Svätá ríša rímska nemeckého národa
Nemecko vzniklo z Východofranskej ríše. Svätá ríša rímska nemeckého národa je len zhluk, zväzok štátov alebo kniežatstiev alebo
slobodných miest. Takto bola nazvaná ríša Ota I.(založil dynastiu Otovcov), ktorý eliminoval moc vojvodov a zároveň odrazil
útoky Maďarov. Roku 955 v bitke na rieke Lech ich porazil takmer na hlavu. Pápež ho zato korunoval roku 962 za cisára. Tak sa obnovilo
cisárstvo na území Nemecka a Talianska. Kráľ Nemecka bol zároveň rímskonemeckým cisárom – protipól pápeža. Rímsky (nemecký) kráľ
bol korunovaný najskôr v Aachene, až potom ho korunovali v Ríme za rímskeho (nemeckého) cisára. V 15.st. sa cisár stal formálnou
figurkou.
Cisára volili kurfirsti – 4 svetskí feudáli, 3 cirkevní hodnostári. Rímskonemecký cisár mal len takú moc, ako vo vlastnom
štáte.
Cisári sa snažili presadiť svoje nároky na dosadzovanie biskupov alebo opátov do ich úradov. Narazili na odpor pápeža.
Tento spor sa nazýval boj o investitúru – dosadzovanie kléru do úradu. Najostrejšou roztržkou boli rozbroje medzi pápežom
Gregorom VII. a rímskonemeckým cisárom Henrichom IV. na prelome 11. a 12.st. Dlhoročný boj bol ukončený kompromisným Wormským
konkordátom 1122. V podstate to bolo víťazstvo pápežskej moci.
Kurfirsti – ríšske kniežatá, ktoré mali
právo voliť rímskonemeckého cisára. Od 13.st. sa právo voľby prenieslo na kolégium 7 kurfirstov – jednomyseľné stanovisko, od roku 1338
väčšinový princíp. .
Feudálna rozdrobenosť je výsledkom sebestačnosti feudálnych štátov.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta