Humanizmus a renesancia

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: Chlapec sp-prace (12)
Typ práce: Referát
Dátum: 05.03.2008
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 906 slov
Počet zobrazení: 23 111
Tlačení: 1 202
Uložení: 946
Renesancia – (renaissance – obnova, znovuzrodenie) myšlienkové umelecké hnutie, ktorého cieľom bolo obnovenie antickej vzdelanosti a kultúry. Vzdelanci nachádzali vzor v antike. Je založená na racionalizme, viac sa zameriava na život na Zemi, zabezpečenie pozemského bytia, vzdelanie, sebarealizáciu. Nespolieha nato, čo bude po smrti. Bola úzko spätá s humanizmom.

Humanizmus – (lat. humanus - ľudský) je nový myšlienkový prúd, ktorý vystriedal upätú stredovekú scholastiku a vnútorne obrodil človeka, orientujúc ľudské myslenie na pozemské a reálne veci. Bol zameraný na človeka, viac ľudský, viac filozofický. Človek je v centre pozornosti. Vedecký.
Vznikli v Taliansku koncom 13.st kvôli rozvoju S-talianských miest. V 12- 15. st. mestá v severnom Taliansku rozkvitali, lebo súčasne s obchodom sa v nich vyvíjali remeslá a bankovníctvo. Vzniká spoločenská vrstva – buržoázia. Kypiaci život slobodných miest, bohatstvo  a spojenie s rôznymi krajinami Východu i Európy umožnili rozširovanie vedomostí a rozvoj kultúry.
Humanizmus a renesancia prispievali k rastu sebavedomia človeka, radosti zo života a slobody. Učenci sa snažili, aby vzdelanie bolo pre všetkých. Humanizmus sa usiloval tento zámer dosiahnuť pomocou latinčiny. Renesancia už požadovala používanie národných jazykov, do ktorých sa začala prekladať Biblia. Napríklad Martin Luther preložil Bibliu do nemčiny a zároveň zreformoval reč.
Z Talianska sa humanizmus a renesancia šírili v 15.st. do Francúzska a potom do celej Európy.

Vznikol nový svetonázor – priniesla ho renesancia a humanizmus. Vyznačoval sa záujmom o pozemský svet, nielen o posmrtný život. Človek bol vzhľadom na nové objavy a vynálezy zvedavejší.
Roku 1443 vynašiel nemecký vzdelanec Johann Gutenberg kníhtlač. Znamenal kultúrny prevrat v dejinách ľudstva. Veľmi rýchlo sa mohli šíriť renesančné a humanistické myšlienky do celého sveta.  
Významní predstavitelia:
Erazmus Rotterdamský (vydal grécke znenie Svätého písma), Martin Luther (Biblia v nemčine).

Literatúra – Dante Alighieri (Božská komédia), Francesco Petrarca
Výtvarné umenie – Da Vinci, Boticeli, Rafaelo, Michelangelo Buonarotti
Astronómia – Mikuláš Kopernik (nový heliocentrický systém)
Divadlo – Lope de Vega, Shakespeare
Z obdobia renesancie pochádzajú najkrajšie sochy (viac na prežívanie). Renesančné stavby sú jednoduchšie, okná nezdobené, arkády, stĺporadia.  
Pamiatky: Dóm vo Florencii (Brunelleschi), Chrám sv. Petra a palác Pavla v Ríme, zámky na rieke Loire vo Francúzsku, letohrádok belvedér na Pražskom hrade.
Obdobie renesancie sa končí tridentským koncilo 1456 – 63, keď začína protireformácia. Renesanciu nahradil barok.
 
Zámorské objavy
Zámorské objavy sa začínajú na prelome 15.a 16.st. Najaktívnejší boli v 15.st. Portugalci a Španieli. V 16.st. sa k nim pridali aj Angličania, Holanďania, Francúzi, Nemci. Súvisí to so záujmom o neobjavené. Pred humanizmom a renesanciou ľudia verili, že Zem je rovná ako doska. Kolumbus zistil, že Zem je guľatá.

Príčiny zámorských objavov:
·  Hľadanie nových drahých kovov – vyrábali sa drahé mince, ktoré tvorili základ peňažníctva.
·  Získať nové zdroje lacných surovín
·  Hľadanie spojenia Európy s Orientom, lebo stredoveké obchodné cesty boli narušené Osmanmi po dobytí Konštantínopolu roku 1453
·  Nový svetonázor – ľudia boli zvedavejší, záujem o pozemský život
·  Zdokonalenie stavby lodí na šírom mori. Vznikol nový typ lode – karavela (lepšie sa dalo manévrovať, plaviť sa proti prúdu rieky)
·  Zdokonalenie navigácie na šírom mori, zaviedla sa magnetická stielka a námorné mapy. Od 14.st. sa začal v Európe používať kompas
·  Zmena spoločenskej situácie, nárast vzdelanosti
Portugalsko Malo najväčší záujem o Afriku (zlato). Roku 1415 dobyli severoafrický prístav Ceuta – Benátky západného Stredomoria. Ochrannú ruku nad portugalskými objavmi držal princ Henrich Moreplavec. Portugalci sa snažili nájsť novú cestu do Indie.
V rokoch 1487 – 1488 dosiahol Bartolomeo Diaz južný cíp afrického kontinentu – Mys dobrej nádeje. O desať rokov neskôr sa Vasco de Gama dostal do mesta Kalikut na západnom pobreží Indie. V 16.st. Portugalci dosiahli Čínu a Japonsko. Portugalci na rozdiel od Španielov územia nedobýjali, ale budovali tam sústavy obchodných staníc s vojenskými posádkami. 

Španielsko
Španielski moreplavci dlho nemohli konkurovať portugalským objaviteľom. Zmenil to až príchod Krištofa Kolumba (vzdelaný a pomerne solventný Španiel). Kolumbus prišiel za španielskym kráľovským párom Izabelou Kastílskou a Ferdinandom Aragónskym (kráľovský pár svojím sobášom zjednotil Španielsko a sústredil sa na vnútropolitickú konsolidáciu a presadzovanie moci Španielska v zahraničnej politike) s odvážnym nápadom. Kolumbus sa chcel dostať do Indie západnou cestou. Kráľovský pár návrh prijal.

V auguste roku 1492 vyrazil s tromi loďami (Santa Maria, Nina a Pinta) na cestu. Z noci 11. na 12. októbra pristál na Locklingovom ostrove (jeden z Bahamských ostrovov), zabral ho v prospech španielskej koruny a pomenoval ho San Salvador. Tu sa prvýkrát stretol s domorodcami, v ktorých v domnienke, že ide o obyvateľov Indie, pomenoval Indiáni. Kolumbus netušil, že práva objavil nový kontinent.
Nebol však prvým európskym moreplavcom, ktorý pristál na amerických brehoch. Okolo roku 1000 sa to podarilo vikingskému moreplavcovi Leifovi Ericsonovi, ktorý prirazil na východné pobrežie Kanady.
Kolumbove cesty na nový kontinent umožnili neskoršie poznávanie a osídľovanie Ameriky. Vďaka nim sa astronomické a zemepisné predstavy o svete prevratne zmenili.
Amerika bol pomenovaná po inom moreplavcovi, Talianovi Amerigovi Vespuccim, ktorý ako prvý oboplával a zmapoval Severnú a Južnú Ameriku a dokázal, že Amerika je nový kontinent.
Guľatosť Zeme potvrdil portugalský moreplavec Fernao Magalhaes. Ktorý v rokoch 1519 – 1522 oboplával celú zemeguľu.
Španielsko posielalo ešte viac výprav do nového sveta. V rokoch 1519 – 1535 sa uskutočnili dve výpravy, ktoré rozvrátili dve vyspelé obrovské ríše na americkom kontinente. V rokoch 1519 – 1521 Hernando Cortés zničil ríšu Aztékov (dnešné Mexiko). V rokoch 1531 – 1535 Francizco Pizarro zlikvidoval ríšu Inkov (dnešné Peru).
Tieto dve dobyvačné ťaženia odštartovali ďalšie výpravy, ktorých cieľom bolo získať čoraz viac bohatstva, čoraz viac ľudí iných rias a kultúr ako otrokov.

Dôsledky zámorských objavov pre Európu:

·  Svet získal množstvo drahých kovov
·  Objavil nové plodiny – kukurica, zemiaky, rajčiny, tabak
·  Nové územia, na americkom kontinente vznikli nové štáty
V roku 1494 v Tordesillas uzavreli Portugalci so Španielmi dohodu o rozdelení koloniálnych sfér. Hranica prebiehala Atlantickým oceánom asi 2000 km západne od Kapverdských ostrovov od severného pólu k južnému. Všetky územia na východ od tejto línie pripadli Portugalsku, na západ Španielsku. 
Zdroj: kissme
Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 5.2)


Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.018