Reformácia a protireformácia v Uhorsku

Katolícka cirkev v Uhorsku bola oslabená – vysokí cirkevní hodnostári padli v bitke pri Moháči. Do Uhorska sa reformačné hnutie dostalo vďaka evanjelickým vzdelancom, uhorským študentom, učiteľom, inteligencii z Nemecka, Čiech a Moravy. Maďarské obyvateľstvo prijalo kalvinizmus, väčšina slovenského obyvateľstva luteránstvo.
V septembri 1549 sa na stranu reformácie postavili všetky východoslovenské kráľovské mestá – Bardejov, Levoča, Sabinov, Košice, Prešov. Uzatvorili spolok ConfessioPentapolitana (náboženstvo piatich miest) a prijali reformovanú cirkevnú jednotu. Odlišovala sa od katolíckej cirkvi a od ostatných protestantských cirkví.

Koncom 16.st. získalo prevahu umiernené luteránstvo.
V 1.pol.16.st. sa prísne katolícky Habsburgovci snažili zastaviť šírenie reformácie presadením protireformácie a rekatolizácie. Na ich strane bol aj pápež. Rast reformácie sa podarilo zastaviť Ferdinandovi I. Roku 1548 prijal uhorský snem v Bratislave zákon proti náboženským novotám. Odpoveďou a obranou na tento zákon bol vznik Confessio Pentapolitana, Confessio Montana – vierovyznania siedmych stredoslovenských banských miest roku 1559 a Confessio Scepusiana – združenia 24 spišských miest – bratstva farárov roku 1569.

Protireformáciu začal ostrihomský arcibiskup Mikuláš Oláh, keď roku 1561 povolal jezuitov do svojho sídelného mesta Trnavy. Tí sa rozhodujúcou mierou podieľali na priebehu uhorskej protireformácie. Odišli však 1567. Uhorský kráľ Rudolf I. ich povolal späť. Ich základňou sa stal Kláštor pod Znievom. Po nástupe jeho brata Mateja II. sa situácia obrátila.

Katolícka obnova, rekatolizácia, opäť prepukla po zvolení jezuitu Petra Pázmaňa do úradu ostrihomského arcibiskupa. Roku 1635 založil v Trnave univerzitu. Získal na stranu katolíkov významných uhorských magnátov. V 17.st. sa zapojili do protireformácie aj kráľovské orgány, ktoré presadzovali násilné metódy odstraňovania reformačných tendencií – zaberali kostoly, vyháňali učiteľov, kňazov. Rekatolizácia dosiahla vrchol v 2.pol.17.st., keď v priebehu 20 rokov odobrali 888 kostolov reformovaným cirkvám.
Roku 1681 zasadal pomerne kompromisný snem v Šoproni, ktorý rozhodol, že o konfesii poddaného rozhoduje zemepán a protestantom určil 2 vyhradené miesta v každej stolici, na ktorých si mohli postaviť svoje kostoly. Protestantskí duchovní boli podriadení katolíckym.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/dejepis/726-reformacia-a-protireformacia-v-uhorsku/