Zóny pre každého študenta

Uhorsko za vlády Jagelovcov

Po smrti Mateja Korvína uhorský snem zvolil za kráľa Poliaka Vladislava II. Jagelovského. Jeho osoba spájala české a uhorské kráľovstvo do personálnej únie. Táto nová poľská dynastia rešpektovala šľachtu. Dostala sa na trón v nešťastnej dobe... (Turci, križiacke výpravy, Juraj Dóža).
Vladislav II. – „kráľ dobře“ – lebo na všetko prikyvoval. Bol dobrácky a slabý kráľ, za jeho vlády vzrástlo svojvoľné konanie šľachty, predovšetkým  voči poddaným. Ako reakcia na ľubovôľu šľachticov vypuklo roku 1514 povstanie Juraja Dóžu. Vzniklo z križiackej výpravy proti Turkom. Chudobní študenti, poddaní, remeselníci, slabo vyzbrojení, sa mali presunúť k južným hraniciam. Skôr, ako k tomu došlo, vypukla vzbura. Povstanie bolo potlačené a Juraj Dóža („sedliacky kráľ“), bol upálený na žeravom tróne. Snem vydal tvrdé odvetné zákony a zaviedol druhé nevoľníctvo (r. 1785 ho zrušil Jozef II.) - upevnenie feudálnych poddanských vzťahov. Vladislav II. zanechal kráľovstvo v dezolátnom stave.

Vladislav II. nečakane zomrel roku 1516 a na uhorský trón nastúpil jeho syn Ľudovít II. („predčasný“). Predčasne sa oženil, predčasne bol korunovaný – 2 roky, predčasne dospel, predčasne mu začala rásť brada, predčasne začal šedivieť, predčasne sa stal kráľom – 10 rokov, predčasne zomrel – 20 rokov. Bol šľachte ľahostajný, padol v bitke pri Moháči(chcel sa zachrániť útekom, ale utopil sa v ramene Dunaja).

Bitka pri Moháči –29.8. 1526 – Turci začali útočiť na južné hranice Uhorska. Odohrala sa bitka pri Moháči, kde turecká armáda Suleymana I.  v obrovskej presile rozprášila uhorské vojsko. Územie Slovenska sa dostalo na 150 rokov do susedstva Turkov. O bitke hovorí Sperfóglova kronika.   Uhorsko v bitke prišlo o kráľa. Nastali spory českej a uhorskej šľachty, kto sa dostane na trón.

Časť uhorskej šľachty (český snem) zvolila za kráľa Ferdinanda Habsburského, 2.časť šľachty (uhorský snem) si zvolila za kráľa Jána Zápoľského (z domáceho šľachtického rodu). Nárok na uhorský trón si robil aj turecký sultán Suleyman I. Tak malo Uhorsko 2 kráľov, ktorí mali medzi sebou konflikty, ktoré riešili vojensky aj diplomaticky niekoľko rokov. Roku 1538 sa stretli vo Veľkom Varadíne, kde sa dohodli na mieri a rozdelení krajiny. Roku 1941 bolo Uhorsko definitívne rozdelené na tri časti: 1.  Budínsky pašalík – takmer celé územie dnešného Maďarska – Turci 2.  Sedmohradsko – Zápoľsky, ale pod dohľadom Turkov 3.  Vlastné Uhorsko – dnešné Slovensko, západná časť Uhorska, časť Chorvátska – Ferdinand I. Bratislava sa stala 1536 - 1848 korunovačným a hlavným mestom Uhorska.    Po smrti Zápoľského sa Ferdinand I. stal jediným uhorským kráľom, jeho korunováciou roku 1526 za českého a uhorského kráľa vznikla habsburská monarchia (1526 – 1918). V roku 1867 nastala zmena názvu na Rakúsko-Uhorsko. Základ habsburskej monarchie tvorili Čechy, Rakúsko, Uhorsko.
Turci podnikali lúpežné výpravy viac na sever, hlavne banské mestá. Ferdinand musel roku 1547 uzavrieť mier, aby zastavil ďalší postup Turkov.          
Za 150 rokov susedstva s Turkami sa hranice Slovenska stále posúvali, jedinými mestami, ktoré Turci nedobili, boli Bratislava a Komárno. Obdobie bolo poznačené neustálymi väčšími čo menšími konfliktmi medzi nepriateľskými stranami. Do konca roka 1685 boli Turci vytlačení z uhorského územia a mier v roku 1699 v Karlovaci uzatváral 150-ročnú prítomnosť Turkov v Uhorsku.
Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/dejepis/727-uhorsko-za-vlady-jagelovcov/