Buržoázne revolúcie

Feudalizmu sa možno zbaviť dvomi cestami:
1.Revolúcia – zásadná rýchla zmena politického režimu, náhla zmena v rôznych oblastiach (v
myslení, priemyselná revolúcia). Hospodársky vyspelé štáty, buržoázia chce aj  politickú moc – Anglicko, Francúzsko, Nizozemsko
2.Evolúcia – proces postupných a zdokonaľujúcich sa zmien. Prijímanie množstva reforiem, ale   zmena v spoločnosti nenastala. Najbohatšia buržoázia chce viesť politiku - Prusko
 
Revolúcia – Nizozemsko, Anglicko, Francúzsko. Sú to hospodársky vyspelé krajiny. Zdrojom ich bohatstva je šikovnosť, podnikavosť.
Evolučné zmeny vo výrobe sa nedotýkajú feudálneho zriadenia.
Predstavitelia : Fridrich II., Katarína II., Mária Terézia.
 
Všeobecné predpoklady revolúcie :
Stav neustáleho zvyšovania napätia v spoločnosti – revolučná situácia, napr. v období vojen. Každej revolúcie sa musia zúčastniť masy ľudí. Ľudia musia vedieť, za čo bojujú, nevyhnutne tam musia byť osobnosti. Každá z revolúcií súvisí aj s medzinárodnou situáciou.
–  Nemožnosť systému riešiť problémy
- Krajina je ohrozená zvonka
- Vzťahy sa pre ďalší vývin stávajú brzdou
- Revolučná situácia – vyhrotenie spoločenskej situácie – neustále zvyšovanie napätia v spoločnosti
- Vnútropolitické predpoklady – rozpor medzi spoločenskými vrstvami
- Medzinárodná situácia 
 
REVOLÚCIA V NIZOZEMSKU (1566 - 1609)  
Nizozemsko – Belgicko, Luxembursko, Holandsko, Francúzsko, Nemecko.
Nizozemsko patrí k hospodársky najvyspelejším krajinám.
K revolúcii prišlo v 16.st., kedy bolo Nizozemsko súčasťou Španielska (patrí k najzaostalejším krajinám), kde vládli španielski Habsburgovci – Filip II. Za jeho vlády vypuklo povstanie v najbohatšej kolónii Španielska -  Nizozemsku. Nizozemsko bolo rozdelené na 17 provincií. Každá mala osobitnú ústavu, vlastný snem a miestodržiteľa (zástupca panovníka). Ani jednej provincii nevyhovoval stav , keď na ich úkor Španielsko bohatlo – Španielsko vykorisťovalo Nizozemsko. Filip chcel obmedziť moc snemov, aby mohol Nizozemsko silnejšie pripútať k Španielsku. Boli tu aj náboženské rozpory – Habsburgovci boli katolíci, Nizozemsko protestanti. Filip II. dal všetkých protestantov prenasledovať.

V Nizozemsku sa začala vytvárať mierna šľachtická opozícia (mierna – oni nič moc nechceli, opozícia – strana, ktorá vystupuje proti názorom väčšiny). Ich odpor narastal. Začali vyjednávať s miestodržiteľkou Margitou Parmskou, ktorej odovzdali petíciu, v ktorej žiadali dodržanie starých práv šľachty a protestovali aj proti inkvizícii a španielskemu útlaku. No španielsky kráľ ich chcel zastaviť hneď.

Roku 1565 vypuklo ozbrojené povstanie, ktoré prerástlo do revolúcie. Na čele opozície stál gróf Villiam Oranžský, grófi Egmont a Hoorn.
Filip poslal do Nizozemska Vojvodu z Alby, aby situáciu riešil. Jeho prvým krokom bolo zatknutie a uväznenie Egmonta a Hoorna, ktorých dal popraviť. Zaviedol v krajine krutovládu, časté boli inkvizičné popravy. Revolúciu ale nedokázal zastaviť.

Začali sa búriť všetky spoločenské vrstvy. Pod vedením Viliama Oranžského bojovali povstalci na mori aj na súši – povstania gézov (žobráci, najnižšie vrstvy).

Revolúcia v Nizozemsku zvíťazila v severných provinciách, ktoré boli vyspelejšie, a vyhlásila odtrhnutie od Nizozemska. Z územia provincií vzniklo Holandsko (republikánske zriadenie) a južné provincie ostali v rukách Habsburgovcov (dnešné Belgicko).
Roku 1579 severné provincie vytvorili v Utrechte úniu. Roku 1581 bol Filip II. zosadený z trónu a doživotným správcom provincie Holland sa stal Viliam Oranžský (1584 bol však zavraždený). Roku 1609 Španielsko uznalo existenciu Hollandskej provincie.
 
ANGLICKÁ REVOLÚCIA (1640 - 1660) 
Monarchie :  Anglicko – konštitučná
Francúzsko – absolutistická
 
Charakteristika obdobia, proces ohradzovania a jeho dôsledky na rozvoj anglického hospodárstva
Roku 1603 vymrela dynastia Tudorovcov smrťou Alžbety I. V období vlády Tudorovcov (Henrich VIII., vládli absolutisticky) Anglicko prosperovalo. Podporovali výrobu, v 13. stor. sa začal proces ohradzovania (vlna).
Proces ohradzovania – zaberá sa feudálna pôda, pôda dedinských občín za účelom budovania pasienkov pre ovce – pestovanie vlny. Bez ľudí by bola feudálna pôda zbytočná. To však vyžaduje iné vzťahy. S tým ide aj ťažba rúd, rozvíja sa textilný aj strojársky priemysel.

Po smrti Alžbety I. na trón nastúpil syn Márie Stuartovej, Jakub I. (v Škótsku ako Jakub IV.) Za jeho vlády sa začali rozpory s parlamentom. Stuartovci sa snažili vládnuť absolutisticky, nepodporovali podnikanie, boli tu aj náboženské rozpory (Jakub bol katolík, ľud anglikánsky) ako aj rozpory sociálneho charakteru. Ján Bezzemok bol donútený šľachtou vydať Veľkú listinu slobôd v roku 1215 (MO 10) – základy parlamentarizmu. Moc kráľa sa tým obmedzila, vznikla Veľká rada, ktorá mala kontrolovať kráľovskú moc. Stuartovci tento dokument neustále porušovali.

Spory vyvrcholili za vlády Karola I. (syn Jakuba I.). Ten pernamentne porušoval zásady Veľkej listiny slobôd (1215) a parlament takmer vôbec nezvolával. Roku 1628 vydal petíciu práv, ktorou označil vyberanie daní bez súhlasu parlamentu a väznenie osôb bez súdneho rozhodnutia za nezákonné.

Jeho zásah proti presbyteriánskej cirkvi v Škótsku r. 1639 narazil na odpor – pokúsil sa o nanútenie anglikánskej cirkvi kalvínskemu Škótsku. Zvolal parlament, lebo potreboval peniaze na vedenie vojny, no vyslanci žiadali potrestať kráľovských radcov za politiku. Kráľ parlament rozpustil (krátky parlament). Neúspech v boji proti Škótom ho prinútil zvolať parlament, ktorý zasadal 10 rokov (dlhý parlament).

Postupne sa vytvorila Strana kráľa (nechceli obmedzenie kráľovskej moci) a Strana parlamentu (obmedzenie moci kráľa).
Konflikt kráľa a parlamentu prerástol roku 1642 do občianskej vojny - revolúcia.

Po bitke pri Naseby r. 1642 independenti na čele s Oliverom Cromwellom povstali proti presbyteriánom. V roku 1646 bol kráľ porazený, ušiel do Škótska. Občianska vojna sa skončila pre presbyteriánov v roku 1649 popravou kráľa v Londýne – 30.1. 1649 ho ako prvého kráľa v dejinách popravili sťatím – dali ho popraviť independenti. Monarchia a Snemovňa lordov bola zrušená a dňa 19. 5. 1649 sa Anglicko stalo republikou, ktorú vyhlásil Cromwell. Presbyteriáni boli nespokojní, levelleri chceli ešte viac.
Oliver Cromwell skonfiškoval kráľovský majetok. V r. 1651 vydal tzv. navigačný akt, zákony o moreplavbe, ktoré povoľovali dovoz tovaru do Anglicka len na anglických lodiach alebo na tých, kde bol tovar vyrobený. Bol namierený proti obchodnému súperovi Holandsku.

Cromwell sa vyhlásil za lorda protektora (Anglicka,Škótska, Írska) s absolutistickou mocou. Rozpustil parlament a armádu a zaviedol prísnu kontrolu mravov, cenzúru tlače, zakázal divadlo, zrušil slobodu prejavu. Vládol ako diktátor až do roku 1658 – zomrel. Jeho vláda priniesla aj pozitívne javy: anglické hospodárstvo postavil na nohy, zahraničný obchod prekvital, dal stavať prístavy.

Po Cromwellovej smrti sa roku 1660 Na trón sa vrátil Karol II. z rodu Stuartovcov. Moc kráľa kontroloval parlament. Bola rozpracovaná deľba moci medzi výkonnou a zákonodarnou mocou. Po ňom nastúpil na trón jeho brat Jakub II., ktorý vládol absolutisticky a stal sa katolíkom. So Stuartovcami nebola možná dohoda, preto ich parlamentná strana definitívne zbavila trónu.
Parlamentná opozícia trón ponúkla potomkovi vodcu nizozemskej revolúcie Viliamovi III. Oranžskému, holandskému ochrancovi protestantov, ktorý sa stal anglickým kráľom. Jakub II. bol nútený utiecť do Francúzska. Tento štátny prevrat nazývame Slávna revolúcia.
Viliam III. vydal v r. 1689 listinu Bill of rights (Zákon o právach) :
priznal parlamentu právo schvaľovať dane zaručil slobodu prejavu mal zabrániť pokusom o obnovu absolutizmu kráľ už nemal právo absolútneho ani suspenzívneho veta Anglicko sa stáva konštitučnou = parlamentnou monarchiou. V r 1688 sa Anglicko stáva konštitučnou monarchiou, parlamentným štátom na čele s kráľom, ktorý bol hlavou štátu, no skutočnú moc mal parlament (panovník a parlament boli rovnocenní predstavitelia vlády). Moc je presne vymedzená. Parlament sa delí na dolnú (snemovňa reprezentantov – volení zástupcovia rozhodujú o dení v štáte, striedajú sa) a hornú (snemovňa lordov) komoru.
Existoval systém 2 politických strán:
toryovia  (konzervatívna, strana starej šľachty) whigovia  (liberálna, strana novej šľachty)  

VEĽKÁ FRANCÚZSKA REVOLÚCIA (1789 - 1799)

Podľa niektorých historikov je to prvá typická buržoázna revolúcia.
Francúzsko sa vyvíjalo ako absolutistická monarchia, ktorá začala za Ľudovíta XI., najväčší rozkvet (len na povrchu) mala za Ľudovíta XIV. a počas vlády Ľudovíta XVI. vypukla revolúcia.
V 18.st.sa absolutistický režim ocitol v kríze. Vo Francúzsku nastala hlboká kríza, nesúlad, finančná kríza . Ďalšou príčinou revolúcie bola katastrofická neúroda v roku 1788, ktorá´najviac postihla vidiecke obyvateľstvo, poddaných roľníkov.

Spoločnosť sa delila na tri stavy:
- 2 privilegované – duchovenstvo a šľachta – neplatia dane
- tretí neprivilegovaný – mešťania, remeselníci, roľníci – platia dane – tvorí ho asi 96 % obyvateľstva
Z dôvodu hlbokej hospodárskej krízy musel kráľ zvolať 5.5.1789 vo Versailles (1.krát od roku 1607 – po 175 rokoch), aby pomohli riešiť situáciu.
Kráľ chcel zachovať absolutistický režim, chcel zdaniť šľachtu a duchovenstvo. Šľachta chcela zachovať svoje privilégia a výsadné práva a chcela zrušiť absolutizmus a podieľať sa s kráľom na moci. 3.stav chcel zrušiť všetky privilégia šľachty a duchovenstva, chcel zrušiť absolutizmus a podieľať sa na moci. Ich heslo bolo sloboda – rovnosť – bratstvo.
3.stav chcel v parlamente rovnocenné postavenie s prvými dvoma, teda rovnocenný hlas pri hlasovaní. Prvé 2 stavy nemienili ich požiadavku prijať, preto 3.stav opustil rokovanie a vyhlásil sa za Národné zhromaždenie a za jediného zástupcu ľudu – zasadal sám.
Kráľ chcel využiť 3.stav a pritlačil na zvyšné 2 stavy.  
14.júla 1789 nespokojní a rabujúci ľudia dobili Bastilu – symbol kráľovskej moci – začiatok revolúcie. Revolúcia má 4 fázy:
1.  1789 – september 1791 – obdobie ústavodarného národného zhromaždenia, ktprého pôsobenie bolo ukončené prijatím ústavy
2.  1791 – 1792 – obdobie zákonodarného národného zhromaždenia, ktoré sa končí vyhlásením republiky
3.  1792 – 1795 – obdobie národného konventu, jakobínskeho teroru 1793 - 1794, termidorské obdobie (27.júla 1794 – 9.termidora – od popravy Maximiliena Robespierra)
4.  1795 – 1799 – obdobie direktória po nástup Napoleona

Ústavodarné národné zhromaždenie –1789 - 1791

Prvá etapa sa začala dobitím Bastily. 9.7.1789 sa národné zhromaždenie pretvorilo na Ústavodarné národné zhromaždenie. Po právnej stránke bol odstránený absolutizmus.
Parlament bol volený na základe majetku, moc mali tí najbohatší. Kráľ mal právo VETA, jeho moc bola obmedzená.
Najspokojnejší sú girondisti, kráľ je nespokojný. Jakobíni chceli, aby sa revolúcia dotkla aj širších vrstiev.    
 V auguste 1789 prijalo ústavodarné národné zhromaždenie Deklaráciu človeka a občana:
- ľudia sa rodia a zomierajú slobodní a rovnoprávni
- sloboda tlače, zhromažďovania, písať a tvoriť čokoľvek
- dane rovnomerne rozdelené, podľa ich možností
- všetci sú pred zákonom rovní
- nikto nie je odsudzovaný za svoje názory ani vo viere
- celá zvrchovanosť tkvie v ľude
- nemala žiadny zákonný charakter, bolo to len vyhlásenie – deklarácia nie je pre nikoho záväzná
Štát naďalej ekonomicky stráda. Tŕňom v oku všetkých ľudí bola Mária Antoineta – viedla nákladný spôsob života.
Lekapilierov zákon – zákaz  zhromažďovania sa.
Neriešila sa hospodárska situácia, štát ďalej stráda, preto revolúcia pokračuje. Ľud chcel zrušenie feudalizmu ako systému ústavou.   
V júni 1791 sa kráľ pokúsil o útek, no nepodarilo sa mu to. Dal tým najavo, že nepodporuje nové zmeny. Bol uväznený aj s rodinou.
13.9.1791 bola prijatá prvá francúzska ústava, znamenala víťazstvo majetných vrstiev. Francúzsko sa stalo konštitučnou monarchiou.
 
Po prijatí ústavy sa Ústavodarné národné zhromaždenie premenovalo na Zákonodarné národné zhromaždenie. Vydalo zákony, ktorými podporilo existenciu budúcej republiky. Zloženie parlamentu:
- pravica – umiernení monarchisti, prívrženci konštitučnej monarchie, veliteľ bol Fayette.
- Ľavica – jakobíni (mali republikánsku predstavu) boli umiernení (girondisti) a radikálni (Montagnardi).
Prusko a Rakúsko chcú pomôcť kráľovi a tak viedli vojnu proti Francúzsku – 1792 – 1797 – ďalší fakt, prečo revolúcia pokračuje.  
 
Po úteku kráľa sa iniciatívy chopili jakobíni. Ich vodcom bol Maximilián Robesspiere. Presadzovali republikánske zriadenie. Chopili sa moci v štáte a vyhlásili sa za Konvent (750 poslancov). Prvým rozhodnutím konventu bolo vyhlásenie Francúzskej republiky 22.9.1792.
Ľudovít XVI. bol zosadený z trónu, súdený a odsúdený na trest smrti. Poprava bola vykonaná v januári 1793.
Roku 1793 sa sformovala protifrancúzska koalícia, ktorá mala zabrániť šíreniu myšlienok Francúzskej revolúcie (aby nepadla monarchia). Členmi koalície boli Rakúsko, Británia, Nizozemsko, Španielsko, nemecké kniežatstvá, Prusko. Spočiatku sa francúzskej armáde nedarilo, no roku 1792 porazili protifrancúzsku koalíciu v bitke pri Valmy.  
   
REVOLÚCIE V RUSKU
Rusko bolo najslabším článkom v 1.svetovej vojne vojne. Práve jeho angažovanosť do vojny odhalila nedostatok Ruska. Bolo najzaostalejšie, na pokraji hladu. 1.svetová vojna mala na Rusko najväčší dopad – hlad, nedostatok a rozvrat. Nespokojnosť všetkých vrstiev obyvateľstva sa obrátila proti absolutistickému režimu. Vlna protestu požadovala zvrhnutie cára. Vo februári 1917 začali nepokoje, ktoré využila buržoázia.  15.3. cár Mikuláš II. odstúpil a moci sa chopila Dočasná vláda. Februárová revolúcia zvíťazila – nástup demokracie a politického pluralizmu.
Dočasná vláda sľúbila separátny mier, ale vo vojne sa Rusku práve zadarilo, tak pokračovalo vo vojne – nesplnila sľuby. Napätie sa zvyšovalo a boľševici sa rozhodli uchopiť moc. V októbri 1917 sa začali ďalšie nepokoje – nová revolúcia nastolila vládu boľševikov. Nemecko podporilo príchod Lenina do Ruska. Lenin sa stáva lídrom boľševikov. Tak bola nastolená diktatúra proletariátu – totálna diktatúra – nástup totalizmu.
Rusko prežilo dve revolúcie. Ponúklo Nemecku a R-U separátny mier. Nemecko to vzalo ako kapituláciu a ponúklo Rusku ťažké mierové podmienky – Rusko stratilo svoj vplyv v Pobaltí. Bol podpísaný separátny mier v Brest-Litovsku 3.3.1918, kde Rusko prijalo ťažké mierové podmienky.
 
Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/dejepis/728-burzoazne-revolucie/