Zóny pre každého študenta

Druhá svetová vojna

Druhá svetová vojna 

Od roku 1933 sa zvyšovalo napätie v Európe. Spoločnosti národov sa nepodarilo znížiť napätie, lebo nebol stanovený agresor.
Agresivita nacistického Nemecka i fašistického Talianska sa stupňovala:
- Začiatkom októbra 1935 prepadlo Taliansko Etiopiu a v marci 1936 povstala v Španielsku fašistická junta proti republikánskej vláde. Za pomoci Nemecka a Talianska sa fašisti v občianskej vojne zmocnili vlády a nastolili v Španielsku diktatúru.Taliansko a Nemecko sa pri podpore fašistov v Španielsku zblížili a v októbri 1936 podpísali protokol o spolupráci a vymedzení sfér vplyvu. Vznikla os Berlín –Rím – Tokio (Japonsko sa pripojilo neskôr). Západné veľmoci sa rozpínavosti fašistických mocností iba prizerali.
12.3.1938 začala nem.armáda vojensky obsadzovať Rakúsko a Hitler vyhlásil pripojenie Rakúska k Nemecku (anšlus) – 1.otvorená agresia. Rakúsko prestalo existovať. Pre Československo to malo vážne následky. Hranica Nemecka s Československom sa posunula až po Bratislavu. Po Rakúsku mala nasledovať likvidácia československa, potom Poľska.
Pripojením Rakúska k Nemecku Hitler skúšal, čo urobia veľmoci. Keď nezasiahli, stupňoval svoje napätie ďalej. Všetko, čo chcel urobiť, napísal v knihe Mein Kapmf. Hitler bol hráč, po Anschlusse Rakúska si overil, že veľmoci proti nemu nič nespravia.
Ďalšou otvorenou agresiou bol Mnichovský diktát
 
Príčiny vojny – Hitler chcel pomstu za Versailské dohody. Chcel vytvoriť Veľkonemeckú ríšu. Ostatné veľmoci sa len prizerali a Hitler stupňoval svoju agresivitu stále viac a viac.  
 
Po rozbití ČSR sústredil Hitler svoju pozornosť na Poľsko. Tento ciel už nemohol dosiahnuť diplomatickou cestou a pripravoval sa na vojnu.
Predtým, než Hitler napadol Poľsko, uzavrel 23.8.1939 pakt o neútočení medzi Nemeckom a ZSSR, ktorý obsahoval tajný dodatkový protokol o rozdelení Poľska a rozdelení sfér vplyvu v Poľsku a Pobaltí, čím šokoval ostatné veľmoci. Hitlerovi nemuselo na tom záležať, mal oveľa vyššie nároky. Chcel sa vyhnúť konfliktu so ZSSR, potreboval si usporiadať vzťahy so ZSSR, nebol pripravený na vojnu proti ZSSR. Tým, že Hitler uzavrel so ZSSR pakt o neútočení sa zmenil postoj veľmocí (boli orientovaný proti ZSSR).  
Tajný dodatkový protokolFínsko, Estónsko, Lotyšsko a Litva Þsféra vplyvu ZSSR
- V Poľsku rozdeluje línia rieky Narvy, Visly a Sanu sféry vplyvu Nemecka a ZSSR (východné Poľsko)
- ZSSR zdôraznil svoj záujem na Besarábiu
- Dokument musel byť zachovaný v prísnej tanosti

EURO – Aktuālie ECB valūtu kursi 

Napadnutie Polska

Nemeckí vojaci sa zahrali na poľských vojakov zinscenovali prepadnutie nemeckej vysielačky v Gliwici Poliakmi a tým mala byť zámienka na vojnu proti Poľsku. Hitler napadol Poľsko 1.9.1939 Þzačala sa 2.svetová vojna.  Hitlera prekvapilo, že VB a Francúzsko vypovedali Nemecku vojnu, ale bolo to formálne, vôbec nebojovali a nezasahovali do bojov.  2.svetová vojna sa v dejinách označuje ako podivná vojna.
Vojna sa začala napadnutím Poľska, ale nielen od Nemecka, ale aj z východu od ZSSR, takže ZSSR bolo tak isto agresorom ako Nemecko pri začiatku vojny. 1.9.1939 vtrhol do Poľska Hitler. VB a Francúzsko 3.9. vypovedali Nemecku vojnu. 17.9. vtrhla do Poľska aj Červaná armáda a obsadila jeho východné oblasti. Poľsko bolo rozdelené na 2 časti: jedna časť-súčasť Veľkonemeckej ríše, druhá časť-nemecká kolónia pod názvom Generálny gouvernement. VB a Francúzsko sa porážke Polska len prizerali – politika apeassmentu. Na západnom fronte sa až do jari 1940 nebojovalo.
Udalosti v Katínskom lese (Poľsko)- ZSSR zastrelil elitu poľskej armády, 4500 poľských vojakov padlo, je tam aj pomník.
Prečo mocnosti zasiahli až pri napadnutí Polska? – Agresivitu orientovali na ZSSR a zrazu si Hitler podpísal pakt o neútočení so ZSSR.
 
ZSSR si na základe zmluvy s Nemeckom nárokoval rozsiahle územia v Pobaltí. Donútil vlády Estónska,  Lotyšska a Litvy uzavrieť v októbri 1939 zmluvy o vzájomnej pomoci. Fínsko takúto zmluvu odmietlo. 30.11.1939 napadol ZSSR Fínsko. Fínsko muselo 12.3.1940 podpísať mierovú zmluvu a prijať podmienky nadiktované Stalinom. V auguste 1940 obsadil ZSSR územie Besarábie a tiež pobalské krajiny – Litvu, Lotyšsko a Estónsko.
Nacistické vojská obsadili Dánsko a Nórsko v júni po bojoch s Britmi.

Vojenské operácie v západnej Európe

Nemecký útok na západe proti Francúzsku sa začal 10.5.1940. prekvapivou operáciou sa Nemcom podarilo preraziť front. 5.6.sa začala 2.časť nemeckého útoku smerom na Paríž. Už 14.6. vstúpili nemecké jednotky do Paríža.
10.6. vstúpil do vojny Mussolini. Francúzska armáda nebola schopná klásť odpor a kapitulovala. Podmienky kapitulácie museli zástupcovia Fran.podpísať v Compiégneskom lese 22.6.1940. Francúzsko bolo rozdelené na 2 časti. Väčšia časť krajiny s Parížom bola okupovaná Nemeckom, J časť Francúzska  pod správou profašistickej kolaborantskej vlády vo Vichy. Francúzsky ľud bol vystavený nemeckému prenasledovaniu a teroru. V krajine sa rozšírilo odbojové hnutie.
 
Porážkou Francúzska ovládli nacisti väčšinu Európy. Hitler bol na vrchole svojej moci. Vojne s VB sa chcel vyhnúť, a preto jej v júli 1940 navrhol uzavrieť mier. Pod vedením Churchilla sa vláda VB rozhodla neuspokojiť sa s nemeckou nadvládou v Európe a pokračovať vo vojne.
Letecká vojna o Anglicko – vymenila sa vláda (nebola pronemecká-Churchill). Vyznamenali sa tu letci, ktorí boli vo vojne proti Nemecku. Po 2 mesiacoch vzdušných útokov (august a september 1940) nedosiahla ani jedna strana výrazný úspech. 1.neúspech Hitlera. Hitler sa rozhodol nechať VB nateraz tak. Stále nie je v Európe spoločné hnutie proti Nemecku.
 
Koncom septembra podpísali Nemecko, Taliansko a Japonsko v Berlíne Pakt Troch o vzájomnej spolupráci a rozdelení sfér plyvu. Koncom novembra 1940 pristúpili k paktu 3 malé satelitné štáty Rumunsko, Madarsko  a Slovensko a v marci 1941 aj Bulharsko.
Vojenský útok 6.4.1941 začali nacisti nielen proti Juhoslávii, ale aj proti Grécku. Obe krajiny v kraátkom čase kapitulovali. 11.4. sa v Chorvátsku ustanovil samostaný štát podriadený Nemecku. Ďaľším vytýčeným cieľom Hitlera bola vojna proti ZSSR. 

Napadnutie ZSSR

Hilter sa chystal na vojnu proti ZSSR. Bol vypracovaný plán Barbarossa – plán útoku proti ZSSR (plán bleskovej vojny).
Do velenia armády ZSSR boli povolaní noví ľudia – výborní komunisti. ZSSR bolo v dezolátnom stave, nebol dostatok schopných veliteľov, ZSSR vôbec nebol pripravený na vojnu proti Nemecku. Stalin dostával už od jari 1941 informácie o nemeckých prípravách na vojnu proti ZSSR. Také správy však nebral do úvahy a tých, ktorí ich prinášali, podozrieval a prenasledoval. Stalin vyhlásil vlasteneckú vojnu – všetky sily využité v prospech vojny.
V lete 1941 sa Európa premenila  na štáty okupované Nemeckom, alebo sa štáty stali jeho satelitmi. Teraz si mohol dovoliť vojnu proti Rusku.
Nemecký útok proti ZSSR sa začal  22.6.1941 na fronte od Severného ľadového oceána až po Čierne more – na celej západnej hranici ZSSR – bez vypovedania vojny.
Vojna sa začla podľa Hitlerových plánov. Hitler však nepočítal s tým, že VB a Francúzsko budú ZSSR pomáhať. USA doteraz vystupovali v úlohe pozorovateľa. ZSSR bol doteraz spojencom Nemecka a od 1941 vystupuje proti nemu. VB zostala izolovaná, Hitlerovi nikto neodporoval, so ZSSR nebol v konflikte. Tu nastáva zlom u ZSSR.

Atlantická charta – 14.8.1941 uzavreli spojenectvo VB a USA (podpísaná na lodi v Atlantickom oceáne – mesiac po napadnutí ZSSR). 24.9. pristúpil k Atlantickej charte ZSSR. USA a VB sa zaviazali poskytovať ZSSR hospodársku a vojenskú pomoc. Vznik charty bol 1.krokom k vytvoreniu protihitlerovskej koalície – Veľkej trojky.

Nemecký útok smeroval na S ®Leningrad (900 dní blokáda)-začiatkom septembra 1941 ho obkľúčili
Stred ®Moskva – Hitler sa dostal 25 km k Moskve
  na J®Kyjev, Charkov, Sebastopol (ťažisko vojnových operácií)-  Kyjev dobytá 19.9.1941
Koncom septembra sa Hitler rozhodol presunúť ťažisko útoku na Moskvu. Mala to byť rozhodujúca bitka. Nemecká armáda sa už v decembri 1941 dostala k Moskve. Postup bol abnormálne rýchly. Sovietski občania boli rozhodnutí brániť Moskvu za každú cenu.  8.12. nemecká armáda prešla do obrany a v zime 1941-1942 prešli sovietske jednotky do protiofenzívy. Do Moskvy sa nemecká armáda nedostala – 1.neúspech na území ZSSR.
1941 – prelom vo vojne – do Moskvy sa Hitler nedostal (1.neúspech na území ZSSR), vstup Japonska a USA do vojny.

Udalosti na frontoch:

7.12.1941 útok na Pearl Harbor – letecký útok Japonska na najväčšiu námornú základňu USA v Tichomorí. USA vypovedali Japonsku vojnu 8.12. a o 3 dni neskôr aj jeho spojencom - Nemecku a Taliansku.
2.svetová vojna mala viacero frontov:
- Východný front – územie ZSSR
- Afrika – hlavne VB a Nemecko, preslávil sa tu maršal Rommel (profesionálny vojak, ktorý nikdy nebol členom fašistickej strany, podielaľ sa na atentátoch proti Hitlerovi. Hitler mu ponúkol, ak spácha sebevraždu, ušetrí jeho rodinu – to sa aj stalo). Významné bitky v Afrike – pri El Alamein, Bengazi, Tobruk, Casablanca

- Západný front – ešte nebol otvorený, ale hovorilo sa o tom v Teheráne. Bol otvorený 6.6.1944 po vylodení spojencov v NormandiiÞrozštiepenie nemeckých síl.

Bitka o Stalingradv lete 1942 sa Nemci priblížili k Volge a Stalingradu. Ich útok na Stalingrad sa začal v polovici júla 1942 a v polovici septembra sa už bojovalo priamo v uliciach mesta. V polovici novembra 1942 začala sovietska armáda uskutočňovať obchvatný manéver, ktorým sa jej podarilo obkľúčiť prekvapené nemecké vojská v Stalingrade. Koncom januára 1943bolo nemecké vojsko nútené zložiť zbrane. Táto bitka znamenala prelom v 2.sv.vojne (1942-43), pre Nemecko to bola katastrofálna porážka, nemecká armáda len ustupovala, nútená vracať sa na svoje územie. ZSSR prešiel na celom fronte do protiofenzívy.

Takmer súčasne s porážkou Nemecka pri Stalingrade nastal zásadný obrat aj v bojoch v Tichomorí, kde prevzali iniciatívu USA. Nemecké a talianské vojská utrpeli ťažké porážky v severnej Afrike.
Po porážke pri Stalingrade Hitler vyhlásil totálnu vojnu (všetci, ktorí dokázali udržať zbraň, boli poslaní do vojny. Využívali lacné pracovné sily z krajín, ktoré okupovali).

V júli 1943, po víťazstvách v severnej Afrike, prešli anglické a americké vojská do útoku proti Taliansku.  Vylodili sa na Sicílii. Fašistický režim sa zrútil a tým stratilo Nemecko svojho európskeho spojenca. Mussolini bol zatknutý a nová vláda vyhlásila vojnu Nemecku.

V roku 1943 postupne začínajú satelity Nemecka prechádzať na 2. Stranu – Hitler stráca spojencov, keď sa mu prestáva dariť.
Krátko po teheránskej konferencii 12.12.1943  podpísal Beneš v Moskve zmluvu o spojenectve a povojnovaj spolupráci so ZSSR. Československo sa tak stalo členom protihitlerovskej koalície. Politika sa od tejto zmluvy začne orientovať na ZSSR.
20. júla 1944 sa časť nemeckých dôstojníkov pokúsila o atentát na Hitlera, ten sa však nevydaril.
30.4.1945 Hilter spáchal samovraždu a moc odovzdal Karlovi Doenitzovi. Nemecko kapitulovalo 9.5.1945.
Japonsko pokračovalo vo vojne aj po kapitulácii Nemecka. 6.8.1945 zvrhlo americké letectvo na Hirošimu atómovú bombu. O 3 dni zničila druhá atomová bomba Nagasaki. 8.8. vstúpil do vojny proti Japonsku ZSSR. To zlomilo odpor Japonska a Japonsko kapitulovalo 2.9.1945.
Ukončenie 2.svetovej vojny:
1.9.1939 – 8.5.1945 – v Európe
1.9.1939 – 2.9.1945 – na Ďalekom východe
Bola to najväčšia vojna v dejinách ľudstva, ale nič sa ňou nezískalo.

Konferencie veľkej trojky:


Teherán november 1943
- Stalin (ZSSR), Roosewelt (USA), Churchill (VB)
- Bol stanovený dátum otvorenia 2.frontu vo Francúzsku
- Otázky budúceho usporiadania sveta
- Pripojenie časti V Pruska s prístavom Koenigsberg k ZSSR
- Otázka rozdelenia Nemecka a posunutie poľských hraníc na úkor Nemecka
- Stredná a východná Európa sa dostáva pod vplyv ZSSR

Jalta 4.-11.2. 1945
- Stalin, Roosewelt, Churchill
- Dohodli sa na kooperácii vojenských akcií
- Rokovali o povojnovom
usporiadaní sveta
- Boli potvrdené závery z Teheránu
- Rozdelenie Nemecka na okupačné pásma
- Určila sa západná hranica Poľska
- Veľmoci si rozdelili sféry vplyvu
ZSSR prisľúbil účasť na vojne proti Japonsku

Postupim 17.7.-august 1945
 
- Stalin, Truman (USA), Attlee (VB)
- Potvrdenie predchádzajúcich záverov
- Rozhodlo sa o demilitarizácii, denacifikácii a demokratizácii Nemecka a jeho rozdelení na okupačné zóny.
- Rozhodlo sa o  vysídlení nemeckého obyvateľstva    z Poľska, Madarska a Československa
      
Francúzsko nepatrilo do veľkej trojky, lebo bolo okupované Nemeckom a na juhu bola kolaborantská vláda.

 

Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/dejepis/731-druha-svetova-vojna/