Formovanie novodobého slovenského národa
Národ – spoločenstvo, ktoré je úzko zviazané s jeho znakmi - atribúty (spoločná história, jazyk,
kultúra, vedomie spolupatričnosti, zvyky, tradície, mentalita.
Do 18.st. existovali národy rakúskej monarchie v relatívnej symbióze,
vrátane uhorských národov. Problémy sa začali až vykorisťovaním nejakého národa (1790, 1792 – 1.maďarizačné zákony – zavádzali
maďarský jazyk do úradov).
Na konci 18.st. a zač. 19. st. (hlavne v období napoleonských vojen) sa začal proces formovania moderného
slovenského národa – slovenské národné obrodenie. Jeho nositeľkou sa stala slovenská inteligencia.
Pod vplyvom
osvietenstva sa utvárali priaznivé predpoklady na premenu slovenského etnika na moderný novodobý národ.
Formovanie novodobých národov bolo súčasťou premeny feudálnej spoločnosti na občianskú národnú spoločnosť, ktorá združuje všetkých
príslušníkov hovoriacich rovnakým jazykom bez ohľadu na sociálny pôvod.
Národné obrodenie – proces
uvedomovania si, že sa nejaký národ odlišuje od ostatných národov, že je vlastne jeden odlišný národ.
Slovenské národné obrodenie
má 2 smery, ktoré sa odlišujú na potrebe spisovného jazyka:
- katolícky – chceli vlastný spisovný jazyk, lebo sme ho ešte nemali
- evanjelický – spisovná čeština
Obdobie formovania moderného slovenského národa delíme na 3 etapy:
1. etapa – 1780 –
1820 – bernolákovská generácia
2. etapa – 1820 – 1835 – Ján Kollár, Ján Hollý
3. etapa – 1835 – 1848/1849 –
štúrovská generácia
1. etapa – 1780 - 1820
- evanjelici – na čele s
Jurajom Palkovičom – biblická čeština, slováci a Česi sú spoločný národ
- katolíci – Anton Bernolák,
Juro Palkovič, Alexander Rudnay, – poslovenčená čeština, Slováci ako samostatný svojbytný národ
Slováci používali
češtinu, pretože sa s Čechmi cítili byť príbuzní.
Aktivizujú sa predovšetkým starší Bernolákovci. Hlásili sa k myšlienke
jozefínskych reforiem a osvietenstva, zameriavali sa na šírenie osvety medzi ľudom – šírili nové myšlienky v poľnohospodárstve
(Juraj Fándly – Včelár, Zelinkár,...). Venovali sa jazykovým otázkam. Rozvíjali veľkomoravskú a cyrilometodejskú
tradíciu. Zakladali spolky, učené spoločnosti. V roku 1792 Bernolák a Fándly založili Slovenské učené tovarišstvo v Trnave. Cieľom bolo
vydávať osvetové a náboženské knihy v bernolákovskom jazyku.
A.Bernolák kodifikoval prvý spisovný jazyk na základe
západoslovenského nárečia v okolí mesta Trnavy roku 1787 – bernolákovčina. Používali ho vzdelanci, inak nemala odozvu,
fonetický pravopis (píš, ako počuješ). V novom jazyku vydal Slovár slovenskí česko-latinsko-nemecko-uherskí, Gramatiku
slovenskú,
Jozef Ignác Bajza mal tiež jednu verziu spisovnej slovenčiny, v ktorej
napísal prvý slovenský román René mláďenca príhodi a skúsenosťi.
Juraj Palkovič založil roku 1803 pri Evanjelickom lýceu v
Bratislave katedru reči a literatúry českoslovanskej.
Evanjelici a katolíci spolu nespolupracovali. Nedokázali prekonať konfesionálne
rozpory.
2. etapa – 1820 – 1835
- katolíci – Martin Hamuljak, Ján
Hollý
- evanjelici – P. J. Šafárik, Ján Kollár
Tvorí ju mladšia generácia bernolákovcov. Vystupovali
proti nadradenosti Maďarov a obhajovali princíp rovnosti národov. Oporu nachádzali v teórii slovanskej vzájomnosti.
Ján
Hollý bol najvýznamnejším Bernolákovcom, snažil sa dokázať, že do bernolákovčiny sa dajú preložiť klenoty literatúry – Ilias
a Odysea, Svätopluk, Selanky, ...
Pavol Jozef Šafárik bol prvý slovenský vedec medzi obrodencami. Napísal vedecké diela
Dejiny slovenskej reči a literatúry, Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis.
Ján Kollár – považoval všetkých
Slovanov za jeden národ a odlišnosť jeho jazykov pokladal za nárečové odchýlky a dialekty. Národ pozostáva zo 4 kmeňov – Koncepcia
slovanskej vzájomnosti:
1. ruský kmeň – Rusi, Ukrajinci, Bielorusi
2. poľský kmeň – Poliaci, Lužickí Srbi
3.
Ilýrsky kmeň (južnoslovanský) – Srbi, Chorváti, Slovinci, Bulhari, Macedóni
4. Československý kmeň – Česi, Slováci
Kollár uznával 4 spisovné jazyky – ruštinu, poľštinu, srbochorváčtinu a češtinu. Odmietol spisovnú slovenčinu. Kollár sa nestotožnil s
katolíkmi ani evanjelíkmi, išiel svojou cestou. Presadzoval myšlienku veľkého a silného slovanského národa, lebo sa obával pangermanizmu a
maďarizácie. Tvoril v češtine, snažil sa slovakizovať češtinu.
Katolíci a evanjelici začali v priebehu 2.fázy spolupracovať na
báze slovanskej vzájomnosti a rusofilstva. Prejavom spolupráce boli spolky, ktoré riadili katolíci a evanjelici spoločne. Roku 1826 založili
Martin Hamuljak a Kollár v Pešti Slovenský čitateľský spolok, ktorý sa hlásil k spolupráci medzi Slovanmi vydávaním slovanských kníh a
pod. Roku 1834 bol v Budíne založený Spolok milovníkov reči a literatúry slovenskej – predsedom sa stal evanjelik Kollár, podpredsedom
katolík Martin Hamuljak. Spolok vydával almanach Zora.
Roku 1830 Rusko tvrdo potlačilo poľské povstanie Þ Rusi utláčajú aj iné
slovanské národy Þ krach koncepcie slovanskej vzájomnosti.
3. etapa - 1835 – 1848/49
Tvorí ju
generácia štúrovcov (evanjelici). Medzi štúrovcov patrili Samo Chalupka (najstarší), Janko Francisci (pekný
Janko – je za pád Habsburskej monarchie), Janko Kráľ (Divný Janko - najrevolúckejší), Ján Botto
(najmladší), Andrej Sládkovič (najlyrickejší), Gustáv Grossmann, Jozef Miloslav Hurban, Michal Miloslav
Hodža, Daniel Lichard, August Horislav Škultéty. Boli názorovo nejednotní.
Jadrom štúrovského hnutia bolo evanjelické
lýceum v Bratislave a Katedra reči a literatúry československej. Vedúcim katedry bol Juraj Palkovič a jeho zástupcom sa stal Ľudovít Štúr.
Tu sa zrodila generácia na veľmi vysokej úrovni - štúrovci.
Roku 1836 štúrovci vydali vlastný almanach Plody,
súbor svojich literárnych prác. 24.4.1836 usporiadali pamätnú vychádzku na Devín. Tu prijali slovanské mená ako symbol prihlásenia sa k
slávnej minulosti a slovanskej vzájomnosti. Najbližší spolupracovníci Štúra boli Hurban a Hodža.
Roku 1837 uhorský snem zakázal
všetky študentské spolky. Štúrovci si založil tajný radikálny spolok Vzájomnosť - 1837. Na jeho čele bol Vrchovský, Štúr sa členom
nestal.
Štúrovcov začal zaujímať aj širší národ, jeho práca a všedné záležitosti. Venovali sa kultúrno-vychovávacej
činnosti. Zakladali spolky miernosti – boj s alkoholizmom, nedeľné školy – zvýšenie vzdelanosti. Ich snaženie smerovalo k vytvoreniu
moderného slovenského národa, ktorý by bol nezávislý od maďarského. Ich plány však marila zostrená maďarizácia v evanjelickom cirkevnom
živote v 30.a 40. rokoch vedená Ľudovítom Kossuthom a Karolom Zayom.
Štúrovci začali mať aj politické požiadavky. Žiadali
uznať Slovákov za národ. V politických názoroch sa zhodovali Štúr, Hurban a Hodža – stali sa lídrami hnutia.
Slovenskí
evanjelici v roku 1842 odovzdali cisárovi Slovenský prestolný prosbopis. Obsahoval sťažnosti proti národnému
útlaku a požadoval zastavenie maďarizácie. To vyvolalo odpor predstaviteľov maďarizácie. Následkom bolo odvolanie Ľ.Štúra z funkcie
námestníka Spoločnosti československej v decembri 1843. Už v marci 1844 odišlo 22 študentov na protest proti Štúrovmu odvolaniu na
evanjelické lýceum do Levoče. Pri tejto príležitosti napísal Janko Matuška text hymnickej piesne Nad Tatrou sa blýska.
11.-16.júla sa
stretli Štúr, Hurban a Hodža na Hurbanovej fare v Hlbokom a kodifikovali slovenský spisovný jazyk. Za základ vybrali stredoslovenské
nárečie, pretože bolo najrozšírenejšie. Prvou knihou v štúrovčine (bez y) bol druhý ročník almanachu Nitra. Štúr vydal gramatické diela
Nauka reči slovenskej, Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí na zdôvodnenie spisovného jazyka.
Roku 1844 založili
štúrovci spolok Tatrín v Liptovskom Mikuláši. Predsedom sa stal Hodža. Štúrovci sa dlho snažili o vytvorenie celonárodnej ustanovizne.
Tatrín podporoval autorov a vydával ich diela – predchodca Matice slovenskej.
Roku 1845 začal Štúr vydávať prvé slovenské noviny v
štúrovčine pod názvom Slovenkje národnje noviny s prílohou Orol Tatránski. O rok neskôr vydal Hurban 1.číslo novín Slovenkje
pohľadi na vedi, literatúru a umeňja – 1. vedecký slovenský časopis.
Štúrovci dokázali zjednotiť záujmy dvoch konfesií i
generácií. Pridali sa k nim starší aj mladší vzdelanci, napr. Andrej Radlinský, Martin Hattala (v 50.rokoch
spolu s Hodžom zmenili pravpis a zaviedli y).
Porovnanie s českým národným obrodením
České národné obrodenie má iné podmienky ako slovenské národné obrodenie:
- Česi majú už spisovný jazyk, my sme ho
museli presadiť.
- Po roku 1620 (Bitka na Bielej Hore) sa zmenila skladba českej spoločnosti.
- Bolo intenzívnejšie ako slovenské
národné obrodenie, Česi mali viac obrodencov
- Česi mali minulosť, literárne a historické pamiatky. My sme sa mohli obrátiť len na
Veľkomoravskú ríšu a jej tradíciu.
- Česi čelili prenasledovaniu vládnych orgánov
- Česi mali na čom postaviť národné
obrodenie
- Predstavitelia: Dobrovský, Palacký, Jungmann, Karel Havlíček Borovský
Zones.sk – Zóny pre každého študenta