Slovensko po revolúcii a v období dualizmu
Slovensko za Bachovho absolutizmu
Po potlačení revolúcie sa Viedeň zúčtovala so svojimi odporcami. V r. 1851
panovník silvestrovským patentom zrušil oktrojovanú ústavu. Bol nastolený tvrdý absolutizmus. Jeho reprezentantom bol minister vnútra
Alexander Bach. Pred revolúciou bol odporcom metternichovských tendencií, v revolučnej dobe sa prejavoval liberálne, potom jeho
aktivity pripomínali Metternicha.
Bachov absolutizmus je pojem, ktorý označuje obdobie v dejinách Habsburskej
monarchie v r. 1849 – 1859. Je charakteristický prísnym policajným dozorom nad obyvateľmi štátu a byrokratickým systémom,
v krajine postupovala germanizácia. Návrat k porevolučným pomerom.
(Akonáhle je vydaná oktrojovaná ústava, nemôžeme hovoriť
o absolutizme, ale potom sa k nemu vrátil.)
Hlavné príčiny pádu bachovho absolutizmu :
– absolutizmus
potláčal národné a demokratické hnutia
– jeho cieľom bolo zachovať jednotu mnohonárodnostného štátu a posilniť postavenie
panovníckeho rodu i vládnuceho národa – rakúskych Nemcov
– rovnaké postavenie chceli získať diktátorskými praktikami,
sledovaním, vytváraním
strachu a neistoty, policajným terorom a obmedzovaním slobody, prejavu tlače
i zhromažďovania
(medzinárodná a vnútorná politika štátu) :
– stratili spojenca v Rusku
– nikto sa neangažoval v politickom
živote
– Habsburgovci prišli o územie severného Talianska
To prinútilo Františka Jozefa I., aby odvolal Bacha z funkcie.
Pád absolutizmu a národná aktivita Slovákov
František Jozef I. v auguste 1859 odvolal Alexandra
Bacha (aby stabilizoval krajinu). V r. 1860 cisár vydal Októbrový diplom :
- vzdal sa tak
absolutistickej formy vlády
- obnovil ústavné pomery a práva krajín Habsburskej monarchie
Nová ústava v r.
1861 – Februárový patent smerovala k federatívnemu usporiadaniu štátu, odstraňovala policajný systém
a byrokratické pomery. Liberalizovali sa pomery v monarchii. Slováci sa začali aktivizovať.
Dňa 7. 3. 1849 panovník rozpustil
ríšsky snem a vyhlásil oktrojovanú ústavu.
Oktrojovaná ústava – nadiktovaná ústava, ktorou si sám panovník
stanovil právomoci, jej
účinosť je značne obmedzená.
Memorandum národa slovenského
Slovácia sa nedostali do uhorského snemu, preto sa rozhodli zvolať do Turčianskeho Sv. Martina Slovenské národné zhromaždenie. To
6. a 7. júna 1861 schválilo dokument Memorandum národa slovenského :
-
cieľom nového slovenského programu bolo zákonné uznanie osobitosti slovenského národa a rozsah samosprávy slovenských žúp. Bol to posun
o štátoprávne postavenie Slovenska v Uhorsku.
- žiadalo občianske a národné slobody aj pre ďalšie národy v Uhorsku
-
obsahovalo požiadavky vymedzenia Hornouhorského slovenského Okolia, ktoré malo byť autonómnym útvarom tvoreným župami. Je to vymedzené na
etnickom príncípe.
- rokovacím jazykom v župách mal byť slovenský jazyk, slovenčina sa mala používať v úradoch, školách a na
súdoch
Memorandum sa od Žiadostí slovenského národa líšilo tým, že nežiadalo samostatný slovenský snem ani sociálne
a demokratizačné požiadavky, ale sformulovalo požiadavku slovenského Okolia – územného celku, na ktorom žil slovenský národ.
Výsledky Memoranda národa slovenského :
- založenie Matice slovenskej (1863)
- založenie 3
slovenských gymnázií, kde bola vyučovacím jazykom slovenčina (Revúca, Turčiansky Sv. Martin, Kláštor pod Znievom)
V r.
1863 sa konali aj oslavy 1000 – výročia príchodu Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu.
Matica slovenská
Prvý krát o nej hovoril P. J. Šafárik. Dňa 4. augusta 1863 sa v Martine zišlo prvé valné zhromaždenie Matice slovenskej.
prostriedky na svoju činnosť získala Matica z celonárodnej zbierky. Panovník jej daroval 1000 zlatých. V prvom matičnom výbore bol predsedom
Štefan Moyses (katolícky biskup) a podpredsedom Karol Kuzmány (evanjelický superintendent).
Matica slovenská podporovala vedeckú, zberateľskú a dokumentárnu činnosť, mládež na štúdiách. Šírila slovenčinu,
vydávala knihy, odborné časopisy, vytvorila archív. hlavnou úlohou bolo šírenie vzdelanosti. Stala sa reprezentantkou slovenského národa,
nadväzovala kontakty s ustanovizňami iných národov.
Rakúsko – maďarské štátoprávne vyrovnanie
František Jozef I. Októbrovým diplomom a februárovou ústavou odstúpil od absolutistickej formy vlády. V r. 1866 prišlo k prusko –
rakúskej vojne, ktorú Rakúsko prehralo. Potom vytvorili Severonemecký spolok (to už je takmer celé zjednotené Nemecko). Viedenskej vláde
zostalo len dohodnúť sa s najväčším vnútorným protivníkom – s Maďarmi.
Fundamentálne články –
plán realizácie myšlienky austroslavizmu (Česi by tým získali).
Na čele uhorskej nezávislej vlády bol Július Andráši.
Cisár sa rozhodol uspokojiť potreby Maďarska tým, že mu umožnil autonómiu, preto dňa 28. júla 1867 podpísal zákon
uhorského snemu o rakúsko – maďarskom vyrovnaní. Rakúsko – maďarské vyrovnanie upravovalo vzťah medzi Uhorskom
a rakúskymi krajinami. Mení sa len charakter štátu (štátoprávne usporiadanie).
Od r. 1867 sa Habsburská
monarchia zmenila na Rakúsko a Uhorsko – dualizmus. Časti krajiny sa neoficiálne nazývali Predlitavsko
a Zalitavsko. (V zapádnej časti čiže v Rakúsku sa liberalizovali pomery.)
Dualistická monarchia – do
jedného ich spájal spoločný panovník, 3 ministerstvá (ministerstvo zahraničia, financií, armády). Každý z nich mal však svoje orgány
zákonodarnej, správnej a výkonnej moci (vládu a parlament) a široké autonómne právomoci.
Maďarské kruhy sa snažili
pretvoriť mnohonárodnostné Uhorsko na jednonárodný centralizovaný štát. Hlavným radiacim orgánom bolo Uhorské kráľovské ministerstvo.
V roku 1868 uhorská vláda prijala národnostný zákon, ktorý potvrdzoval ideu maďarských vládnucich
kruhov. Začína masívna maďarizácia. Maďarčina bola štátnym jazykom. Proti vyrovnaniu a národnostnému zákonu vystúpil napr. Hurban
v stati Čomu nás učia dejiny.
Silný národný útlak maďarskej politiky vyvolával odpor Slovákov. na príkaz vlády
a ministra školstva A. Treforta boli v decembri 1874 – januári 1875 tie 3 slovenské gymnáziá zatvorené (až do 1918
v Uhorsku neexistovala slovenská stredná škola). Dňa 6. apríla 1875 bola ministerom vnútra K. Tisom zastavená činnosť Matice
slovenskej, ktorá sa stala symbolom národa a jej jestvovania. Nahradila ju Slovenská muzeálna spoločnosť (Andrej Kmeť).
Slovenské politické aktivity v období dualizmu
Rakúsko – maďarským vyrovnaním sa slovenský národ dostal
pod dvojitý útlak – Viedne a Budapešti. Slovenskú politiku reprezentovali vzdelanci pochádzajúci z ľudových vrstiev, remeselníci.
spôsoby maďarizácie – od miernejších po drastické
dielo Tatry a more (časť Herodes) – Vajanský (deti boli zo
slovenského prostredia prevážané do maďarského)
Aponyho zákony – maďarizácia, spôsobilo to takmer analfabetizmus
Slovákov.
Stará škola slovenská
(Hurban, francisci, Daxner, Buliny-Tóth)
Svoje názory uverejňovala v novinách Pešťbudínske vedomosti = od 1870 Národné noviny. Táto skupina – Slovenská národná
strana – vychádzala zo Žiadostí slovenského národa. Zdôrazňovali požiadavku slovenského Okolia, federatívne princípy, odmietali
rakúsko-maďarské vyrovnanie a národnostný princíp.
Nová škola slovenská
(Palárik,
Mallý-Dusarov, Nepomuk Bobula, Larzecki)
Mali podobné ciele a zásady. Ich názory prinášal časopis Slovenské noviny.
Orientovali sa na Pešť a Maďarov. Zriekli sa požiadavky slovenského Okolia, navrhovali federatívne prebudovanie Uhorska, všeobecné volebné
právo, presadzovali jazykové a školské požiadavky Slovákov. Rozpadla sa (1870), keď sa začali útoky na Maticu slovenskú.
Zo Starej školy slovenskej vznikla Slovenská národná strana (centrum v Martine). Potom sa z Uhorskej ľudovej strany odštiepila Slovenská
ľudová strana (Hlinka). V roku 1905 (11. – 12. 6.) vznikla v Bratislave Slovenská sociálnodemokratická strana Uhorska ako reakcia
slovenského robotníctva na národnostnú politiku Sociálnodemokratickej strany Uhorska.
Hnutie hlasistov –
študenti slovenského pôvodu študujú v Prahe, združujú sa okolo časopisu
Hlas, zakladajúcim členom bol Dr. Pavol Blaho, ďalším
členom bol
Vavro Šrobár.
Uchyľovali sa k politickej pasivite (1884) : Boli politicky pasívny – zložité
postavenie v spoločnosti bez všeobecného volebného práva.
V r. 1879 bol prijatý zákon o povinnom vyučovaní maďarského
jazyka v základných slovenských školách. Hornouhorský maďarský vzdelávací spolok (FEMKE) v Nitre
presadzoval tvrdé pomaďarčovanie. Maďarizácia bola presadzovaná aj vydávaním časopisov.
Na národnostnom
kongrese 10. augusta 1895 v Budapešti zástupcovia nemaďarských národností – uhorských Rumunov, Srbov a Slovákov
chceli vypracovať program proti národnostnému útlaku a nedemokratickému režimu v Uhorsku. Odmietli predstavu Uhorska ako jednonárodného
maďarského štátu.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta