Revolúcie v rokoch 1848 – 1849
Cesta zhora – revolúcie
Cesta zdola – parlamentné rokovania
Revolučné hnutia naplno
zasiahli Európu v r. 1848 – 1849. V jednotlivých európskych krajinách mali špecifický charakter :
- vo
Francúzsku : – boj za obnovu republikánskeho zriadenia
- v Taliansku : –
národnooslobodzovací (časť totiž patrila Habsburgovcom)
– národnozjednocovací (charakter boja za zjednotenie)
- v Nemecku : – národnozjednocovací (charakter boja za zjednotenie)
- v Habsburskej
monarchii : – národnooslobodzovací (spod tlaku Maďarov, za zrušenie poddanstva, presadenie požiadaviek národov monarchie)
Francúzsko
Vo februári 1848 napätie prepuklo do revolúcie (najmä v Paríži). Povstalci si vymohli odstránenie
kráľovského režimu a ustanovenie republikánskej vlády. Buržoázia najprv urobila vôči ľudovým vrstvám ústupky, ale keď upevnila svoju
moc, prestala byť ochotná riešiť sociálne otázky.
Ďalšie povstanie ľudu v júni 1848 bolo potlačené a buržoázia sa radšej
vzdala republikánskej formy vlády. Napoleonov synovec Ľudovít bol zvolený za prezidenta a v r. 1852 sa v obnovenej monarchii vyhlásil za
cisára Napoleona III.
Taliansko
V januári 1848 povstali v Taliansku ľud proti nadvláde Bourbonovcov
a Habsburgovcov. Bojovníkov viedli Guisseppe Mazini a Guisseppe Garibaldi. Hnutie bolo porazené, Taliansko zostalo nezjednotené a značná
časť jeho územia zostala pod nadvládou Rakúska.
Nemecko
Prusko sa snažilo o zjednotenie Nemecka. Kráľ
bol donútený zvolať celoríšsky snem vo Frankfurtu nad Mohanom, ale v tom čase už bola revolúcia v Európe potlačená, a teda aj Nemecko
zostalo nezjednotené.
Habsburská monarchia
V marci 1848 vypukla revolúcia vo Viedni. Habsburská ríša
sa stala konštitučnou monarchiou.
Uhorský snem na svojom marcovom zasadaní (1848) prijal sériu zákonov – marcové
zákony :
- otvorili cestu k občianskej spoločnosti
- zrušili robotu, poddanstvo urbárskych poddaných za náhradu,
cirkevný desiatok
- zaručovali základné ľudské slobody a občianske práva
- deklarovali rovnosť ľudí pred zákonom
- neriešili národnostnú otázku v Uhorsku
Marcové zákony vyhlásili odtrhnutie Uhorska od Habsburskej monarchie a zrušenie
poddanstva.
Slováci v revolúcii 1848 – 1849
Slovenská politická reprezentácia so Štúrom
privítala zmenu politického režimu. Nastalo zrušenie poddanstva a úsilie o premenu Uhorska na maďarský národný štát. Janko Kráľ
s Jánom Rotaridesom agitoval poddaných v Hontianskej stolici za zrušenie poddanstva a získanie jazykových práv, za čo boli väznení.
Žiadosti slovenského národa
Dňa 11. mája 1848 v Liptovskom Mikuláši skupina asi 30
štúrovcov vyhlásila politický program Slovákov Žiadosti slovenského národa, ktoré obsahovali 14 bodov :
1)
Proklamácia samostatného národu
2) Národnostné požiadavky :
· požiadavka celouhorského snemu, kde sú
zástupcovia národov v Uhorsku
· požiadavka malých národných snemov
· vydané zákony by mali byť zrozumiteľné tým,
ktorí ich čítajú
· prebudovanie Uhorska na federatívny štát, s autonómnym postavením Slovenska
· autonómiu
mala zdôrazňovať vlastná zástava a farby, národný snem a národné gardy (červeno – biela zástava za Slovensko)
· zriadenie
reči a literatúry na Slovensku maďarskej a v Maďarsku slovenskej
3) Sociálne požiadavky :
· zavedenie
všeobecného volebného práva pre mužov
· slobodu tlače, slova
· slobodu zhromažďovania a spolčovania
·
zrušenie poddanských robôt neurbariálnych roľníkov a pridelenie pôdy, ktorú im šľachta zabrala
· prepustenie Janka Kráľa
a Jána Rotaridesa z väzenia
Uhorská vláda ale vyhlásila stanné právo v slovenských stoliciach a vydala zatykač na
Štúra, Hurbana a Hodžu, ktorí však ušli do Prahy.
Slovanský zjazd
Dňa
2.–12. júna 1848 sa v Prahe konal Slovanský zjazd, na ktorom sa zúčastnilo 340 delegátov pod predsedníctvom
Františka Palackého. Bol zvolený preto, aby zástupcovia štátov prerokovali ciele. Ukázala sa názorová nejednotnosť.
Na
zjazde prevládol austroslavizmus požadujúci federalizáciu monarchie a zaručenie rovnoprávnosti národov.
Slovenská
delegácia predostrela Žiadosti Slovákov, ktoré prečítal J. M. Hurban. Žiadosti neobsahovali sociálne a demokratizačné požiadavky.
V národnostných požiadavkách vychádzali z mikulášských žiadostí a načrtávali realistickejší obraz samosprávneho postavenia
Slovenska.
Zjazd neprijal žiadny dokument, lebo ukončil činnosť po tom, ako v Prahe vypuklo povstanie. Vydal len Manifest
k európskym národom. Windischgrätz povstanie násilne potlačil. Vstup jeho vojsk do Prahy vyvolal revolúciu. Hurban a Štúr museli odísť
z Čiech, a tak odišli k južným Slovanom. Hlásali, že je treba ozbrojiť Slovákov.
austroslavizmus –
premeny monarchie na federáciu slobodných národných štátov na čele
s Habsburgovcami
Dobrovoľnícke
výpravy a ich význam
Dňa 16. septembra 1848 vo Viedni Slováci založili Slovenskú národnú radu ako
hlavný politický a vojenský orgán slovenského národného hnutia. Jej politickými členmi boli Štúr, Hurban a Hodža.
Prvá ozbrojená výprava (septembrové povstanie) bola neúspešná, ale má najväčší význam, lebo Slováci 1.krát vystúpili
so zbraňou v ruke za svoje požiadavky. Podľa nej vyhlásila SNR samostatnosť Slovenska (autonómiu) v rámci Uhorska.
Druhá ozbrojená výprava (zimná) v decembri 1848 bola za obnovenie celistvosti Habsburskej monarchie. Slovenskí politici
spolupracovali s Viedňou (s cisárom), ktorá im sľúbila riešenie „slovenskej otázky“. Do marca 1849 bolo Slovensko obsadené cisárskou
armádou a slovenskými dobrovoľníkmi.
Počas zimnej výpravy predložili Slováci cisárovi Františkovi Jozefovi I. a viedenskej
vláde marcový prosbopis (1849) :
· odčlenenie Slovenska od Uhorska a vytvorenie autonómneho útvaru
– slovenského kniežatstva pod správu rakúskej vlády
· Slovensko malo mať vlastný snem, štátnu správu, výkonný
úrad, verejnú správu a úradnú reč slovenčinu
V tretej výprave v apríli 1849 Slováci tiež
spolupracovali s cisárskym dvorom v boji proti Uhorsku (Maďarom), aby sa vrátilo do Habsburskej monarchie. Slováci sa podielali na porážke
Maďarov, na porážke revolúcie. Územie obývané Slovákmi zostalo súčasťou Uhorska. (Nastupuje Bachovský absolutizmus – „obdobie
temna“.....)
Výsledky revolučných bojov
V revolučných rokoch 1848 – 1849 sa Slováci usilovali
o autonómiu v rámci Uhorska, od jesene 1848 o odčlenenie Slovenska od Uhorska. Vytvorili si prvý
celonárodný politický orgán a prvý raz so zbraňou v ruke bojovali za splnenie svojich národných a sociálnych práv. V monarchii
zvíťazili konzervatívci a vrátili sa od konštitučnej k centralistickej a absolutistickej forme vlády.
Najvýznamnejším výsledkom bolo zrušenie poddanstva pre urbariálnych poddaných, pretože kapitalizmus potrebuje osobne
slobodného človeka.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta