Zóny pre každého študenta

Revolúcie v rokoch 1848 – 1849

Cesta zhora – revolúcie
Cesta zdola – parlamentné rokovania
 
Revolučné hnutia naplno zasiahli Európu v r. 1848 – 1849. V jednotlivých európskych krajinách mali špecifický charakter :
 
-  vo Francúzsku :  – boj za obnovu republikánskeho zriadenia
 
-  v Taliansku : – národnooslobodzovací  (časť totiž patrila Habsburgovcom)
   – národnozjednocovací (charakter boja za zjednotenie)
 
-  v Nemecku : – národnozjednocovací (charakter boja za zjednotenie)
 
-  v Habsburskej monarchii : – národnooslobodzovací (spod tlaku  Maďarov, za zrušenie poddanstva, presadenie požiadaviek národov monarchie)

Francúzsko

Vo februári 1848 napätie prepuklo do revolúcie (najmä v Paríži). Povstalci si vymohli odstránenie kráľovského režimu a ustanovenie republikánskej vlády. Buržoázia najprv urobila vôči ľudovým vrstvám ústupky, ale keď upevnila svoju moc, prestala byť ochotná riešiť sociálne otázky.
Ďalšie povstanie ľudu v júni 1848 bolo potlačené a buržoázia sa radšej vzdala republikánskej formy vlády. Napoleonov synovec Ľudovít bol zvolený za prezidenta a v r. 1852 sa v obnovenej monarchii vyhlásil za cisára Napoleona III.
 
Taliansko
V januári 1848 povstali v Taliansku ľud proti nadvláde Bourbonovcov a Habsburgovcov. Bojovníkov viedli Guisseppe Mazini a Guisseppe Garibaldi. Hnutie bolo porazené, Taliansko zostalo nezjednotené a značná časť jeho územia zostala pod nadvládou Rakúska.
 
Nemecko
Prusko sa snažilo o zjednotenie Nemecka. Kráľ bol donútený zvolať celoríšsky snem vo Frankfurtu nad Mohanom, ale v tom čase už bola revolúcia v Európe potlačená, a teda aj Nemecko zostalo nezjednotené.
 
Habsburská monarchia 
V marci 1848 vypukla revolúcia vo Viedni. Habsburská ríša sa stala konštitučnou monarchiou.
Uhorský snem na svojom marcovom zasadaní (1848) prijal sériu zákonov – marcové zákony :
-  otvorili cestu k občianskej spoločnosti
-  zrušili robotu, poddanstvo urbárskych poddaných za náhradu, cirkevný desiatok
-  zaručovali základné ľudské slobody a občianske práva
-  deklarovali rovnosť ľudí pred zákonom
-  neriešili národnostnú otázku v Uhorsku
 
Marcové zákony vyhlásili odtrhnutie Uhorska od Habsburskej monarchie a zrušenie poddanstva.

Slováci v revolúcii 1848 – 1849

Slovenská politická reprezentácia so Štúrom privítala zmenu politického režimu. Nastalo zrušenie poddanstva a úsilie o premenu Uhorska na maďarský národný štát. Janko Kráľ s Jánom Rotaridesom agitoval poddaných v Hontianskej stolici za zrušenie poddanstva a získanie jazykových práv, za čo boli väznení.
 
Žiadosti slovenského národa
Dňa 11. mája 1848 v Liptovskom Mikuláši skupina asi 30 štúrovcov vyhlásila politický program Slovákov Žiadosti slovenského národa, ktoré obsahovali 14 bodov :
 
1) Proklamácia samostatného národu
 
2) Národnostné požiadavky :
·  požiadavka celouhorského snemu, kde sú zástupcovia národov v Uhorsku
·  požiadavka malých národných snemov
·  vydané zákony by mali byť zrozumiteľné tým, ktorí ich čítajú
 
·  prebudovanie Uhorska na federatívny štát, s autonómnym postavením Slovenska 
·  autonómiu mala zdôrazňovať vlastná zástava a farby, národný snem a národné gardy  (červeno – biela zástava za Slovensko)
·  zriadenie reči a literatúry na Slovensku maďarskej a v Maďarsku slovenskej
 
3) Sociálne požiadavky :
·  zavedenie všeobecného volebného práva pre mužov 
·  slobodu tlače, slova
·  slobodu zhromažďovania a spolčovania
·  zrušenie poddanských robôt neurbariálnych roľníkov a pridelenie pôdy, ktorú im šľachta zabrala
·  prepustenie Janka Kráľa a Jána Rotaridesa z väzenia
 
Uhorská vláda ale vyhlásila stanné právo v slovenských stoliciach a vydala zatykač na Štúra, Hurbana a Hodžu, ktorí však ušli do Prahy.
 
Slovanský zjazd
Dňa 2.–12. júna 1848 sa v Prahe konal Slovanský zjazd, na ktorom sa zúčastnilo 340 delegátov pod predsedníctvom Františka Palackého. Bol zvolený preto, aby zástupcovia štátov prerokovali ciele. Ukázala sa názorová nejednotnosť.
 
Na zjazde prevládol austroslavizmus požadujúci federalizáciu monarchie a zaručenie rovnoprávnosti národov.
Slovenská delegácia predostrela Žiadosti Slovákov, ktoré prečítal J. M. Hurban. Žiadosti neobsahovali sociálne a demokratizačné požiadavky. V národnostných požiadavkách vychádzali z mikulášských žiadostí a načrtávali realistickejší obraz samosprávneho postavenia Slovenska.
 
Zjazd neprijal žiadny dokument, lebo ukončil činnosť po tom, ako v Prahe vypuklo povstanie. Vydal len Manifest k európskym národom. Windischgrätz povstanie násilne potlačil. Vstup jeho vojsk do Prahy vyvolal revolúciu. Hurban a Štúr museli odísť z Čiech, a tak odišli k južným Slovanom. Hlásali, že je treba ozbrojiť Slovákov.
 
austroslavizmus – premeny monarchie na federáciu slobodných národných štátov na čele
  s Habsburgovcami
 
Dobrovoľnícke výpravy a ich význam  
Dňa 16. septembra 1848 vo Viedni Slováci založili Slovenskú národnú radu ako hlavný politický a vojenský orgán slovenského národného hnutia. Jej politickými členmi boli Štúr, Hurban a Hodža.
 
Prvá ozbrojená výprava (septembrové povstanie) bola neúspešná, ale má najväčší význam, lebo Slováci 1.krát vystúpili so zbraňou v ruke za svoje požiadavky. Podľa nej vyhlásila SNR samostatnosť Slovenska (autonómiu) v rámci Uhorska.
 
Druhá ozbrojená výprava (zimná) v decembri 1848 bola za obnovenie celistvosti Habsburskej monarchie. Slovenskí politici spolupracovali s Viedňou (s cisárom), ktorá im sľúbila riešenie „slovenskej otázky“. Do marca 1849 bolo Slovensko obsadené cisárskou armádou a slovenskými dobrovoľníkmi.
 
Počas zimnej výpravy predložili Slováci cisárovi Františkovi Jozefovi I. a viedenskej vláde marcový prosbopis (1849) :
·  odčlenenie Slovenska od Uhorska a vytvorenie autonómneho útvaru – slovenského  kniežatstva pod správu rakúskej vlády
·  Slovensko malo mať vlastný snem, štátnu správu, výkonný úrad, verejnú správu a úradnú reč slovenčinu
 
tretej výprave v apríli 1849 Slováci tiež spolupracovali s cisárskym dvorom v boji proti Uhorsku (Maďarom), aby sa vrátilo do Habsburskej monarchie. Slováci sa podielali na porážke Maďarov, na porážke revolúcie. Územie obývané Slovákmi zostalo súčasťou Uhorska. (Nastupuje Bachovský absolutizmus – „obdobie temna“.....)
 
Výsledky revolučných bojov
V revolučných rokoch 1848 – 1849 sa Slováci usilovali o autonómiu v rámci Uhorska, od jesene 1848 o odčlenenie Slovenska od Uhorska. Vytvorili si prvý celonárodný politický orgán a prvý raz so zbraňou v ruke bojovali za splnenie svojich národných a sociálnych práv. V monarchii zvíťazili konzervatívci a vrátili sa od konštitučnej k centralistickej a absolutistickej forme vlády.
 
Najvýznamnejším výsledkom bolo zrušenie poddanstva pre urbariálnych poddaných, pretože kapitalizmus potrebuje osobne slobodného človeka.
Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/dejepis/751-revolucie-v-rokoch-1848-1849/