Zóny pre každého študenta

Zámorské objavy

Zámorské objavy  

Úvod

Pre väčšinu dnešného európskeho obyvateľstva sú káva, zemiaky kukurica, či sladké kakao samozrejmosťou. V našej modernej dobe sú všetky tieto potraviny ľahko dostupné a relatívne lacné a existenciu bez nich si už vieme len ťažko predstaviť. No viete, komu vďačíme za tieto novinky na našom európskom kontinente? A čo fakt, že by Zem mala byť plochá ako doska, tak, ako si to mysleli naši predkovia?

Táto teória v nás dnes vyvoláva úsmev. Čo by sme si však mysleli pred všetkými objavmi moreplavcov, ktorí sa rozhodli prebádať neprebádané a odhaliť neznáme? Obdobie zámorských objavov zahrňuje obdobie významných zámorských ciest či vynálezov. Toto obdobie bolo veľmi dôležitým zlomom pre európsku spoločnosť. A práve preto som si práve túto tému vybrala na svoju prácu.

1 Charakteristika zámorských objavov

Zámorské objavy európskych moreplavcov sa považujú za historicky najdôležitejšiu skupinu zámorských objavov. Nové poznatky z astronómie a geografie umožnili realizovať zámorské plavby. Človek bol vzhľadom na nové vynálezy a objavy zvedavejší. Túžba po bohatstve bájnych krajín a tajomnosť nepoznaných krajov hnali odvážnych kartografov a námorníkov za svojimi cieľmi. Na zámorskej expanzii sa podieľalo niekoľko štátov. V 15. storočí boli najaktívnejší Portugalci a Španieli. V 16.  storočí sa pridali Angličania, Holanďania, Francúzi, Nemci.

2 Príčiny zámorských objavov

Príčiny zámorských plavieb mali hospodársky, kultúrny a politický charakter. Uskutočňovali sa v období  prehlbovania poznatkov z geografie a astronómie a v období, kedy veľkosť územia začínala zohrávať veľkú úlohu.
 
· Nedostatok drahých kovov a  surovín v Európe
 
Nové zdroje zlata a striebra boli potrebné kvôli peňažnému hospodárstvu, ktoré sa stále viac a viac rozširovalo. Európska ekonomika potrebovala viac zdrojov. Významnou príčinou bol takisto dopyt po korení, škorici, klinčekoch. Dovážali sa z Indonézie a na európskom trhu mali častokrát až tridsaťkrát väčšiu hodnotu ako v krajine pôvodu. Žiadaný bol takisto aj hodváb, porcelán, sklo či koberce.
 
· Hľadanie spojenia Európy s Orientom po narušení stredovekých obchodných ciest
Toto prerušenie ciest spôsobujú Turci, svojou expanziou na územie Byzantskej ríše, ktorú úspešne rozvrátili a hlavné mesto Konštantínopol v roku 1450 dobyli. Tovar sa musel prepravovať zdĺhavo a namáhavo čo malo za následok zvýšenie cien tovarov.
 
· Nový svetonázor prinesený renesanciou a humanizmom, ktorý sa vyznačoval
 záujmom o pozemský svet
 
Technický pokrok, nové vedecké poznatky praktického významu svojím spôsobom tiež podnietili námorné cesty do neznáma. Zvýšil sa záujem o veľké krajiny, prírodné bohatstvo.

3 Predpoklady úspechu

Predpokladom k uskutočneniam týmto zemepisných objavov sú aj prvé meracie prístroje, modernizácia techniky. Pre námorné plavby boli nevyhnutné technické novinky ako napríklad kompas. Objavený bol napríklad Behaimov glóbus, sextant, astroláb či plavebné navigačné príručky pre moreplavcov s presnejšie zakreslenými mapami. Pokrok zaznamenali aj plavidlá, napríklad nákladná španielska loď Galeóna, ktorá bola pôvodne bojová, portugalská Karavela či holandská Flauta. Prvé pokusy objaviť novú cestu na Východ patrili španielskym a portugalským moreplavcom. Obe krajiny mali rozsiahle pobrežie a prístavy.

4 Portugalské objavy

Princ Henrich Moreplavec, mladší syn kráľa Jána I., mal veľký záujem o ďaleké krajiny a najmä Afriku a jej zlato. Bol organizátorom prvých portugalských plavieb pozdĺž  Afrického pobrežia, no on sám sa žiadnej plavby nezúčastnil. Podporoval stavbu lodí, výučbu navigácie a kartografie, založil kartograficko – navigačnú školu v mestečku Zagres v Španielsku.

Za počiatok prvých zámorských portugalských plavieb a objavov sa považuje dobytie arabského opevneného mesta  Ceuta  na severnom pobreží Afriky v roku 1415,  čím si otvorili cestu k obchodu v Stredomorí. Postupne prebádali celé západné pobrežie, odkiaľ dovážali slonovinu, zlato, drevo a koreniny.

4.1 Objav Mysu Dobrej nádeje

Tento objav má na svedomí portugalský moreplavec Bartolomeo Diaz. Portugalský kráľ Ján II. ho poveril vedením výpravy, ktorej úlohou bolo preskúmať možnosť, či sa dá oboplávať Afrika a preniknúť do Indického oceánu. Diaz sa v r. 1487 dostal až po Algou Bay (dnešné Port Elizabeth), kde sa africké pobrežie začína otáčať na sever. Neskôr sa dostal pri západoafrickom pobreží do veľkej búrky, ktorá jeho lode odniesla ďaleko na otvorený oceán.

Po jej skončení znovu dosiahol africké pobrežie a na spiatočnej ceste objavil veľký mys a nazval ho Mys Búrok. Kráľ sa obával, že by tento názov mohol odrádzať potencionálnych objaviteľov, preto dal názov zmeniť na Mys dobrej nádeje. Oboplávanie tohto mysu otvorilo námorné cesty doIndie.

4.2 Námorná cesta do Indie

Slávny portugalský moreplavec a cestovateľ bol prvým Európanom, ktorému sa podarilo oboplávať celú Afriku a doraziť do Indie. Vasco da Gama dosiahol to, o čo sa Portugalci pokúšali celých 80 rokov a teda dostať sa po mori až do Indie. Oboplával Mys Dobrej nádeje, oprel sa o základne fungujúce v západnej a južnej Afrike a dorazil až k pobrežiu Mozambiku.

Vasco da Gama si získal sympatie miestneho panovníka, najal si schopného lodivoda Ahmada ibn Magida a namieril priamo k Indii. Svoj cieľ dosiahol 20. mája 1498, keď zakotvil v Kalikate. Napriek tomu, že na hindského vládcu Kalikatu neurobili jeho ponuky veľký dojem, vrátil do Portugalska s nákladom korenia. Vzhľadom na nepriateľstvo arabských obchodníkov tam však nebolo možné otvoriť obchodnú pobočku.

4.3 Objav Brazílie

V roku 1500 sa na žiadosť panovníka Manuela I. Pedro Alvarez Cabral stáva hlavným kapitánom už II. organizovanej výpravy do Indie. S trinástimi loďami opúšťa Lisabon, avšak doplával na opačnú stranu a 22.4.1500 objavuje Brazíliu.  Neskôr skutočne pokračoval vo svojej ceste do Indie. Po stopách Vasca de Gamu doplával do Indie a otvoril tu obchodnú faktóriu.

Aj keď počas plavby došlo k menšej vojne v Kalikate a stroskotali 4 lode, Cabralova zvyšná flotila doviezla do Portugalska santalové drevo, čierne korenie, zázvor, škoricu a iné vzácne koreniny, a tak bola výprava chápaná ako úspešná. Počas plavby mal problémy s častým bezvetrím a jeho posádka trpela chorobou skorbut následkom nedostatku vitamínu C.
 
Brazília pripadla Portugalsku na základe zmluvy, ktorá bola napísaná v roku 1494 v  španielskom meste Tor de Sillas.  V tejto zmluve sa Portugalsko a Španielsko dohodlo na rozdelení sfér vplyvu - všetky objavené krajiny sa delili medzi nich a to podľa hranice, ktorá sa nachádzala  370  námorných míľ od Kapverdských ostrovov. Územie na východ od tejto hranice malo patriť Portugalsku a na západ Španielsku. V 16. storočí Portugalci dosiahli Čínu a Japonsko.

5  Španielske objavy

5.1  Znovuobjavenie Ameriky

Krištof Kolumbus bol janovský moreplavec v španielskych službách. Kolumbus vôbec netušil, že medzi Európou a Áziou leží na druhom brehu Atlantiku ešte Severná a Južná Amerika, ale vychádzal z toho, že Zem je guľatá. Portugalskému kráľovi neúspešne predložil plán vydať sa na západ, preto sa obrátil na španielsky pár Izabelu Kastílsku a Ferdinanda Aragónskeho, ktorí mu nakoniec vyšli v ústrety. Na svoju prvú plavbu sa vydal v roku 1492. Dostal sa na Bahamské ostrovy a prvý objavený ostrov pomenoval San Salvador.

Pri ďalších plavbách objavil Kubu a Haiti.  Netušil, že objavil nový kontinent a bol presvedčený, že sa dostal do blízkosti Indie. Tieto objavené ostrovy nazval západnou Indiou a domorodcov Indiánmi. Nebol však prvý európsky moreplavec na amerických brehoch. Okolo roku 1000 sa to podarilo vikingskému moreplavcovi Leifovi Eriksonovi, ktorý narazil na východné pobrežie Kanady. Amerika bola však pomenovaná po inom moreplavcovi. Talian Amerigo Vespucci, ktorý ako prvý prebádal  Severnú a Južnú Ameriku dokázal, že je to nový kontinent.

5.2 Plavba okolo sveta

Guľatosť Zeme, z ktorej pri svojich výpočtoch vychádzal Krištof Kolumbus, potvrdil  portugalský moreplavec Fernão (de) Magalhães , slúžiaci španielskej korune. Magalhães podnikol výpravu, ktorá ako prvá oboplávala svet, osobne ju však nedokončil .  V roku 1519 vyplával zo Sevilly a jeho prvou zastávkou bol ostrov Tenerife na Kanárskych ostrovoch. Plavba pokračovala cez rovník do zátoky dnešného Ria de Janeira. V nasledujúcich mesiacoch sa výprava uberala pozdĺž juhoamerických brehov, minula La Platu a nakoniec prenikla až do patagónskych vôd. V marci 1520 sa Magalhães rozhodol, že po márnych bojoch so zimnými búrkami strávia zimu v zálive Puerto San Julián.

Počas plavby mal kapitán  viackrát problémy s nedisciplinovanou posádkou. 21. októbra objavil Magalhães medzi Ohňovou zemou a dnešnou Čile prieliv, ktorý nesie jeho meno – Magalhãesov prieliv. Týmto prielivom preplával do oceánu, ktorý nazval Tichým oceánom pre jeho pokojný a priaznivý vietor. Výprava skoro štyri mesiace nenarazila na kúsok zeme, posádku trápil hlad, smäd a väčšina mužstva ochorela na skorbut. Nakoniec posádka narazila na Mariánske ostrovy kde doplnili zásoby a výprava pokračovala na Borneo a potom na Molucké ostrovy, kde nabrali korenie pre španielskeho kráľa.

Len s jednou loďou Victoriou a so 17 mužmi na palube preplával kapitán Juan Sebastiano del Cano okolo Mysu Dobrej nádeje a 6. septembra 1522 sa vracia do Španielska bez Magalhãesa.  Bol zavraždený na Filipínach, kde sa zaplietol do vojny tamojších kmeňov. Najväčším prínosom tejto plavby bol dôkaz pravdivosti tézy, ktorá tvrdila, že Zem je guľatá.

6  Iní objavitelia

6.1 James Cook

Britský moreplavec bol poverený úlohou preskúmať Tichomorie.  James Cook podnikol celkovo tri plavby okolo sveta. Jeho úspechom bol aj  úspešne zvládnutý boj proti skorbutu a iným ochoreniam, dodržiavaním hygieny a dobrej životosprávy.

V roku 1770 dosiahol pobrežie Austrálie. Prebádal Nový Zéland. V tejto oblasti sa nachádza aj Cookov prieliv – nová cesta, ktorú našiel v Tichom oceáne. Ďalším objavom bol ostrov Tahiti, odkiaľ pozoroval špeciálne postavenie Venuše, ktorá zatienila Slnko. V roku 1776 na svojej tretej plavbe objavil Havai, ktorý pôvodne nazval Sandwichské ostrovy.

6.2 Abel Janszoon Tasman

Holanďan Abel Janszoon Tasman v auguste 1642 vyplával na dvoch lodiach z Batávie na ostrove Jáva na výskumnú plavbu do južných morí. Kvôli búrke zmenil smer a vďaka tejto náhode objavil ostrov Tasmániu. O niekoľko dní narazil na Nový Zéland a neskôr objavil aj súostrovia Tonga a Fidži.  Okrem nových objavených zemí, našiel Tasman aj novú cestu z Indického do Tichého oceánu v pásme priaznivých západných vetrov.

7 Dobyvatelia

Prvé koloniálne výpravy boli krvavé a rýchle. Vojny, zlé zaobchádzanie, tvrdá práca a Európanmi dovezené choroby, proti ktorým nemali domorodci šancu si vyžiadali svoje obete. Rozmohlo sa drancovanie, vyvražďovanie a násilná rekatolizácia domorodých obyvateľov. Týmto dobyvateľom sa hovorilo Conquistadori. Bol to výraz používaný pri procese španielskej kolonizácie Nového sveta.

Jedným z nich bol aj Francisco Pizzaro, ktorý začal organizovať výpravy do tohto sveta. Podarilo sa mu rozvrátiť ríšu Inkov,  ktorá bola v tom čase zmietaná vnútornými rozpormi a  bez vládcu bola ochromená.  (1531 - 1533). Inšpiráciou mu mohol byť príklad conquistadora Hernána Cortésa, ktorý rozvrátil prekvitajúcu ríšu Aztékov a zabral územie dnešného Mexika pre Španielsko  (1519 - 1521).

8 Dôsledky zámorských objavov

· Prílev drahých kovov, nárast inflácie
· Presunutie hlavného obchodné centra z pobrežia stredozemného mora
·  Rozmach otroctva (lacná pracovná sila Indiánov a neskôr otrokov ktorí boli dovážaní z Afriky)
· Vznik kolónií
·  Vyhubenie pôvodného obyvateľstva (Aztékov, Inkov, Severoamerických Indiánov)

9 Vlastná práca

9.1 Dotazník

Na tému zámorské objavy som sa rozhodla vytvoriť dotazník s pár jednoduchými otázkami za účelom zistiť, aké vedomosti a informácie majú študenti  o tejto tematike. Dotazník je anonymný. Postup pri vyplňovaní dotazníka je jednoduchý. Zakrúžkujte vždy jednu odpoveď. Tam, kde sú otázky otvorené, Vás prosím o stručnú a jasnú odpoveď. Za Vašu ochotu pri vyplňovaní dotazníka Vám vopred ďakujem.

9.2 Vyhodnotenie

Dotazník sa skladá zo siedmich jednoduchých otázok, na ktoré odpovedalo 10 respondentov. 5 z nich bolo mužského a 5 ženského pohlavia. Pri otázkach z možnosťou výberu správnej odpovede odpovedali prekvapujúco všetci s výnimkou dvoch chlapcov správne a to pri otázkach č. 2 a č. 7. Pri otvorených otázkach sa nadpolovičná väčšina vyjadrila a odpovedala správne. Jeden respondent sa nevedel k otázke č. 5 vyjadriť vôbec. Dotazník môžem vyhodnotiť v konečnom dôsledku ako úspešný, keďže som zistila, že odpovedajúci mali základné znalosti ohľadom zámorských objavov.

Záver

Aj keď výpravy slávnych moreplavcov do nového nepoznaného sveta majú aj nevýhody a nepríjemné dôsledky, samozrejme si myslím, že za ne môžeme byť vďační. Počas písania práce som si musela túto problematiku naozaj hĺbkovo naštudovať a aj keď sme sa už o zámorských objavoch učili na hodine dejepisu, dozvedela som sa mnohé nové zaujímavé fakty. Dúfam že táto téma zaujala aj vás a tému zámorských objavov som vám o niečo priblížila.
Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/dejepis/7535-zamorske-objavy/