Zóny pre každého študenta

Kultúrne pamiatky UNESCO – Slovensko

Kultúrne pamiatky UNESCO na Slovensku

ÚVOD

Na svete je nespočetné množstvo pamiatok, ktoré sú tisícky rokov staré, opradené legendami, miliónmi turistov ročne navštevované a hlavne vzácne. Sami rozprávajú príbehy staré storočia alebo až tisícročia a sú dôkazom existencie predchádzajúcich generácii a národov. Preto je potrebné tieto neskutočné skvosty či už prírodného alebo kultúrneho charakteru a dedičstvá po predchádzajúcich kultúrach zachovať aj nasledujúcim generáciám.

Presne na tento účel vznikla 16.novembra 1945 vo Francúzsku v Paríži organizácia, ktorej účelom je katalogizovať, chrániť a zachovať kultúrne a prírodné miesta mimoriadneho významu ako spoločné dedičstvo ľudstva a zapísať ich do Zoznamu svetového prírodného a kultúrneho dedičstva.

1 UNESCO

Alebo celým názvom Organizácia Spojených národov pre výchovu, vedu a kultúru (ang. United Nations Educational, Scientific and Cultural Organization, skratka UNESCO) je medzinárodná organizácia systému OSN, ktorá vznikla 16.novembra 1945 vo Francúzsku v Paríži.

Jej cieľom a účelom je zachovať kultúrne a prírodné miesta mimoriadneho významu ako spoločné dedičstvo ľudstva. Vybrané lokality môžu po splnení určitých podmienok získať prostriedky z Fondu svetového dedičstva. Má mandát na rozvoj kultúrneho potenciálu svetového spoločenstva, kultúry, vedy a vzdelávania.

Pod patronátom UNESCO vznikol rad medzinárodných dohovorov vzťahujúcich sa na autorské práva, ochranu pamiatok a iné. Slovensko získalo členstvo v UNESCO 9. februára 1993.

1.1 Svetové dedičstvo UNESCO

Lokalita Svetové dedičstvo UNESCO je špecifická lokalita, ktorá bola navrhnutá, ako kandidát medzinárodného programu svetového dedičstva pod správou UNESCO.

Program bol založený na základe Dohody o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva prijatej na konferencii UNESCO 16. novembra 1972 , ktorá sa uskutočnila v Paríži. Zoznam obsahuje 911 lokalít, z toho 704 kultúrnych, 180 prírodných a 27 zmiešaných lokalít nachádzajúcich sa v 151 štátoch.

1.1.1  Kultúrne dedičstvo UNESCO

Kultúrne dedičstvo zahŕňa:

· monumenty - architektonické diela, archeologické nálezy, nápisy, jaskynné obydlia a kombinácie prvkov, ktoré sú výnimočnou univerzálnou hodnotou z pohľadu histórie, umenia, alebo vedy

· skupiny budov - skupiny samostatných alebo spojených budov ktoré, kvôli ich architektúre  alebo miestu v krajine majú výnimočnú univerzálnu hodnotu z pohľadu histórie, umenia, alebo vedy

· náleziská - diela človeka, alebo kombinácia prírodných a ľudských diel a miest vrátane archeologických nálezísk, ktoré majú výnimočnú univerzálnu hodnotu z historického, estetického, etnologického alebo antropologického hľadiska 

1.1.2  Prírodné dedičstvo UNESCO

Prírodné dedičstvo zahŕňa:

· prírodné prvky  - pozostávajúce z fyzických a biologických útvarov alebo skupín takých útvarov, ktoré majú výnimočnú univerzálnu hodnotu z estetického alebo vedeckého pohľadu

· geologické a fyziografické útvary a presne vymedzené územia, ktoré vytvárajú biotop ohrozených druhov zvierat a rastlín výnimočnej univerzálnej hodnoty z pohľadu vedy a ochrany

· prírodné náleziská presne vymedzených prírodných území výnimočnej univerzálnej hodnoty z pohľadu vedy, ochrany alebo prírodných krás

1.1.3 Kritéria prijatia do zoznamu UNESCO

Na začiatku boli kritéria rozdelené do 2 skupín podľa toho či išlo o prírodnú alebo kultúrnu pamiatku ale neskôr výbor rozhodol, že kritéria sa zlúčia. Výnimočná hodnota sa lokalite prisudzuje vtedy, ak spĺňa jedno alebo viacero z týchto kritérií:

1)  ak reprezentuje dielo alebo výtvor ľudského tvorivého ducha

2)  ak predstavuje dôležitú vzájomnú výmenu ľudských hodnôt alebo pokrývajúcu kultúrnu oblasť sveta vo vývoji architektúry alebo technológie, pamiatkového umenia, plánovania miest alebo vzhľadu krajiny

3)  prináša výnimočnosť alebo aspoň výnimočné svedectvo o kultúrnej tradícií alebo civilizácií, ktorá je živá alebo už zanikla

4)  je výnimočným príkladom typu budovy alebo krajiny, ktorá predstavuje významnú etapu ľudskej histórie

5)  je výnimočným príkladom tradičného ľudského osídlenia, využitia pôdy alebo mora, ktorý reprezentuje danú kultúru najmä ak sa lokalita stala zraniteľnou v dôsledku vplyvu nezvratných zmien

6)  je priamo alebo sprostredkovane spojená s udalosťami alebo životnými tradíciami

7)  obsahuje mimoriadne prírodné úkazy alebo oblasti výnimočnej prírodnej krásy

8)  je výnimočným príkladom reprezentujúcim dôležité etapy vývoja Zeme, vrátane dokladov života a dôležitých geologických procesov

9)  je výnimočným príkladom reprezentujúcim významné prebiehajúce ekologické a biologické procesy vývoja a rozvoja pevniny, vôd, morí, rastlín a živočíchov

10)  obsahuje najdôležitejšie a podstatné prírodné prostredia pre zachovanie biologickej rozmanitosti vrátane tých, ktoré obsahujú ohrozené druhy výnimočnej univerzálnej hodnoty z pohľadu vedy alebo ich ochran

1.1.4  Prírodné a kultúrne pamiatky UNESCO vo svete

Na každom kontinente nájdeme pamiatky a prírodné lokality, ktoré sú pod záštitou UNESCA.

· Severná Amerika – Grand Canyon, Yellowstone, Socha slobody, Havajské sopky

· Stredná a Južná Amerika – národný park Iguazu(Brazília), Veľkonočný ostrov(Čile), Galapágy(Ekvádor), Havana(Kuba), Teotihuacan(Mexiko), Mexico City, stratené mesto Inkov Machu Picchu(Peru), ...

· Afrika – Téby s priľahlou nekropolou(Karnak, luxor, Údolie kráľov) a pozostatky starého mesta Memphis s pyramídami(v Gíze, Abusír, Sakkara a Dášúr) v Egypte, jazero Malawi a národný park, Marakeš(Maroko), národný park Serengeti(Tanzánia), národný park v okolí hory Kilimandžáro, rímske mesto Kartágo(Tunis), Viktóriine vodopády( Zimbabwe), ...

· Ázia – Veľký čínsky múr(Čína), palácový komplex Potala v Lhase, Tádž Mahal(India), Persepoli(Irán), Petra(Jordánsko), národný park Sagarmátha(Nepál),

· Austrália a Oceánia – Veľká koralová bariéra(Austrália), Uluru a národný park(Austrália), Sydney Opera House(Sydney), Blue Mountains, dažďové pralesy Queenslandu,...

· Európa – historické centrum Prahy a Českého Krumlova(ČR), historické centrum v Bruggách(Belgicko), katedrála Notre Dame v Chartres(Francúzsko), Versailles, Paríž- brehy rieky Seiny od Louvru až k Eiffelovke, Avignon, historické opevnené mesto Carcassonne, historické centrum Lyonu a Bordeaux, Jaskynné maľby v údolí rieky Vézère(Lascaux-Francúzsko), Aténska akropola, kláštory Meteora(Grécko), Solún-Théssaloniké, Korfu, Waddensee(Holandsko), Split – historický komplex a Diokleciánov palác(Chorvátsko), Dubrovník, Trogir, Hisotrické centrum Tallinu(Estónsko), historické centrum Vilnius(Litva), historické centrum Riga(Lotyšsko), mesto Luxemburg a jeho opevnenie(Luxemburgsko), Amsterdam(Holandsko), Budapešť(Maďarsko), Valletta(Malta), Limes Romanus(Nemecko), Kolínsky dóm, Weimar, parky a paláce Postupimu a Berlína, historické centrum Krakov, koncentračný tábor Ausschwitz-Birkenau, Porto a Lisabon(Portugalsko), historické centrum Salzburg, zámok Schönbrunn, historické centrum Viedne, delta Dunaja(Rumunsko), historické centrum Petrohrad, Bajkal, Stonehenge a Avebury, Hadriánov val, Londýn Westminster, Opátstvo Canterbury, Tower of London, Edinburgh, historické centrum Cordóba, jaskyňa Altamira, Santiago de Compostela, Toledo, Kláštor Santa Maria de Guadalupe, Ibiza, Bern, Laponsko(Švédsko), historické centrum Ríma, Florencie a Neapolu, Benátky,  Pompeje, Verona, Istanbul, vykopávky Tróji, Vatikán, ...

1.2  Kultúrne pamiatky UNESCO na Slovensku

UNESCO zaradilo do zoznamu Svetového dedičstva aj pamiatky zo Slovenskej republiky a to napríklad Spišský hrad, Banskú Štiavnicu, pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry Vlkolínec, historické centrum mesta Bardejov, Jaskyne Slovenského krasu a Aggtelegského krasu (12 jaskýň a priepastí, z nich sprístupnené: Domica, Gombasecká jaskyňa, Jasovská jaskyňa), tiež ňu a Dobšinskú ľadovú jaskyňu, Levoču a kultúrne pamiatky okolia- Spišskú kapitulu, Spišské Podhradie, Bukové pralesy Karpát Havešová, Stužica a Rožok v Národnom parku Poloniny a Vihorlat v Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat a drevené kostoly v Hronseku, Kežmarku a Tvrdošíne, ...

1.2.1 Banská Štiavnica

Banská Štiavnica(nem. Schemnitz, maď. Selmecbánya) bola 11. decembra 1993 zapísaná na Zoznam svetového dedičstva UNESCO.

Mesto ležiace v Banskobystrickom kraji, ktoré bolo v minulosti vďaka významnej ťažbe striebra známe aj ako strieborné mesto či mesto baní, škôl a historických pamiatok. Banská Štiavnica je zároveň najstaršie banícke mesto na Slovensku. Nachádza sa v Štiavnických vrchoch, neďaleko vrchu Sitno. V blízkosti mesta sa nachádzajú obce Dekýš, Svätý Anton, Hronská Dúbrava, Sklené Teplice, Vyhne a mestá Zvolen,

Žiar nad Hronom a Žarnovica. Mestom preteká potok Štiavnička, ktorého takmer celý tok v meste sa nachádza pod zemským povrchom.
Vlajkou mesta je modrá mariánska vlajka s bielym lemom a v strede so zástrihom, ktorý siaha do jednej tretiny vlajky. Mestský erb znázorňuje baníckosť, pracovitosť a chránenosť mesta. Na modrom štíte sa nachádza strieborné jednovežové opevnenie s otvorenou bránou. Na erbe je tiež znázornené banícke a roľnícke náradie. Na pečati mesta je zobrazené totožné opevnenie ako na erbe. 

1.2.1.1 Dejiny mesta

Už v 3. - 2. storočí pred n. l. bolo územie mesta osídlené Keltami, ktorí tu ťažili zlato. Z roku 1156 je najstaršia písomná zmienka o meste, ktoré sa spomína ako terra banensium – zem baníkov. V 13. storočí do Banskej Štiavnice prišli osadníci z Tirolska a Saska, z roku 1217 je prvý písomný dôkaz o ťažbe striebra na území mesta, roku 1238 dostalo mesto mestské privilégiá a z roku 1275 pochádza prvá listina opatrená mestskou pečaťou. V roku 1681 bola postavená Klopačka oznamujúca čas fárania.

V roku 1735 bola v Banskej Štiavnici Samuelom Mikovínim založená prvá banská škola v Uhorsku, roku 1751 bola dokončená Kalvária, výstavba ktorej bola iniciovaná jezuitom Františkom Pergerom. Roku 1763 v meste vznikla Vysoká banská škola, v roku 1770 premenovaná na akadémiu, prvá banská škola v Európe a najstaršia technická škola na svete. Jej prvý profesor bol Mikuláš Jacquin. Koncom 18. storočia bola Samuelom Mikovínim, Matejom Kornelom Hellom a Jozefom Karlom Hellom vybudovaná sústava tajchov.
 
1.2.1.2  Architektúra a pamiatky

V meste sa nachádza niekoľko pamiatok najmä sakrálnych a medzi najvýznamnejšie patria rímskokatolícke kostoly Panny Márie Nanebovzatej a svätej Alžbety z 13. storočia, Panny Márie Snežnej z roku 1480 a svätej Kataríny z roku 1491, evanjelický kostol z roku 1796 a kaplnky Panny Márie Snežnej a svätého Jána Nepomuckého z roku 1714 a 22 kaplniek kalvárie z roku 1751.

Súsošie sv. Trojice patrí medzi najvýznamnejšie pomníky v meste a je po ňom pomenované aj námestie na ktorom stojí. Je to barokový morový stĺp postavený v rokoch 1759 až 1764, ktorý nahradil starší stĺp postavený po morovej epidémii z roku 1710. Stĺpu, ktorý vyniká svojou baldachýnovou architektúrou, na vrchole dominuje súsošie Najsvätejšej Trojice a na podstavci ho obklopuje sedem svätcov, ochrancov pred morom a patrónov baníkov.

Banské múzeum v prírode- skanzen už viac ako 30 rokov patrí k najväčším atrakciám Banskej Štiavnice Banské múzeum v prírode - Skanzen. Táto expozícia Slovenského banského múzea priťahuje návštevníkov najmä možnosťou fárania do bane, ktorej najstaršie časti sú datované až do 17. storočia. Súčasťou príťažlivej podzemnej expozície sú aj exponáty, predstavujúce banské práce, techniku a technológiu. Fáranie do starej bane je zážitkom na celý život. Samotná expozícia je sama osebe jedinečná a názorným spôsobom dokumentuje namáhavú prácu baníkov.

Starý zámok bol postavený už v 13.storočí obyvateľmi mesta ako Kostol panny Márie. V 15. storočí bol kostol a cintorín obohnaný múrom. Na prelome 15. a 16. storočia bola stavba prestavaná na gotický halový chrám. V 40. rokoch 16. storočia bol prestavaný na protitureckú pevnosť. Klenba nad hlavnou loďou bola zbúraná, čím vzniklo nádvorie. V komplexe Starého zámku sa nachádza kaplnka sv. Michala - románska rotundová budova zložená z dvoch častí. Nadzemná časť, samotná kaplnka sa nazývala karnárium. Pochovávali sa odtiaľ telá zomrelých. Podzemná časť sa nazývala ossarium - kostnica. Do nej sa vkladali nezotleté kosti vybrané pri kopaní nových hrobov. Vpravo od hlavného vchodu je hradná veža, pôvodne gotická s podjazdom, ktorým sa vchádzalo do zámku. Teraz má barokový vzhľad, ktorý dostala pri prestavbe na zvonovú vežu v r. 1777. Vo veži sú tri zvony. Bašta nazývaná „Himmelreich" pochádza zo 14. storočia. Používala sa ako väznica a mučiareň.

Pravidelnou súčasťou prehliadky expozície v múzeu, ktoré je tam teraz zriadené, je Fajkárska dielňa, ktorá prezentuje históriu presláveného banskoštiavnického fajkárstva a Baroková plastika s originálmi sôch zo súsošia svätej Trojice. Voľnou súčasťou prehliadky je expozícia kováčstva. Starý zámok je vďaka svojmu atraktívnemu prostrediu kulisou pri viacerých zaujímavých festivaloch a divadelných predstaveniach.

Nový zámok alebo Dievčenský hrad alebo Panenský hrad podľa kopca Dievčenský vrch (nem. Frauenberg), na ktorom je postavený. Poskytuje prekrásny výhľad na historické centrum mesta. Je to šesťpodlažná renesančná budova so štyrmi baštami a strieľňami. Bol postavený v rokoch 1564 - 1571 ako strážna veža počas bojov proti Turkom na vyvýšenine v centre mesta. V súčasnosti je sídlom Slovenského banského múzea a je tu vystavená expozícia venovaná pôvodnému účelu stavby. V minulosti slúžil aj ako hodinová veža, keď sa trúbilo každú štvrťhodinu a každú hodinu sa bilo na zvon. Najvyššie poschodie slúži aj ako turistická vyhliadková plošina.

1.2.2 Levoča

Levoča (maď. Lőcse, nem. Leutschau) je mesto na severovýchodnom Slovensku ležiace v Prešovskom kraji. V Zozname svetového dedičstva UNESCO je zapísaná od 27. júna 2009.

1.2.2.1 Dejiny mesta

Levoča vznikla z dvoch pôvodných slovanských osád, ktoré pravdepodobne spustošili Tatári v roku 1241. Najstarším písomným dokladom, v ktorom sa prvý krát vyskytuje pomenovanie Levoče ako ,,Leucha", je listina Belu IV. z roku 1249. V roku 1271 sa Levoča stala hlavným mestom Spoločenstva spišských Sasov. V roku 1317 sa už spomína výslovne ako kráľovské mesto. Jej rozvoju podstatne pomohla výsada práva skladu, udelená Levoči Karolom Róbertom v roku 1321.

Táto výsada nútila zahraničných kupcov zostať v meste 15 dní a ponúknuť svoj tovar na predaj. Kráľ Žigmund oslobodil v roku 1402 levočských kupcov od práva skladu iných miest, v roku 1411 rozšíril levočské právo skladu aj na domácich kupcov. Priaznivý vývoj mesta vyvrcholil na prelome 15. a 16. storočia a umožnil vznik takých umeleckých skvostov, akým je dielo Majstra Pavla z Levoče v Chráme sv. Jakuba. Sľubný vývoj mesta prerušil v 16. storočí rozsiahly požiar a v 17. storočí protihabsburgovské povstania.

Napriek tomu Levoča v tomto období zostala centrom Spiša a v 19. storočí sa stáva strediskom slovenského národného hnutia. Bolo tu založené známe Levočské lýceum, na ktoré prišli v r. 1844, po zosadení Ľudovíta Štúra z katedry, jeho žiaci z Bratislavy na čele s Jankom Franciscim. Z významných slovenských básnikov a národných dejateľov, ktorí v Levoči študovali alebo pôsobili, treba spomenúť Jána Bottu, Janka Kráľa, Pavla Dobšinského alebo dr. Vavra Šrobára a mnohých iných. 

1.2.2.2 Architektúra a pamiatky

Levoča so svojimi hradbami a urbanistikou si zachovala charakter stredovekého mesta. Je mestskou pamiatkovou rezerváciou a vďaka množstvu pamiatok a umeleckých skvostov patrí medzi najkrajšie historické mestá na Slovensku.

Chrám sv. Jakuba patrí medzi najvýznamnejšie a jedinečné pamiatky Levoče práve svojimi 11 gotickými a renesančnými krídlovými oltármi, vrátane najvyššieho dreveného gotického oltára na svete (18,6 m). Celý kostol je postavený v duchu symbolizmu.Kostol je rozdelený na 3 časti, čo symbolizuje svätú trojicu. Má 12 kamenných stĺpov, ktoré vyjadrujú Ježišových 12 apoštolov. Mal 5 vchodov, ktoré symbolizujú 5 rán Kristových. Potom bol kostol rozdelený na 2 časti. Na evanjelickú a na katolícku časť. Na ľavom zadnom pilieri sa nachádza evanjelická kazateľnica. Je zhotovená v renesančnom štýle.

Hlavný Oltár bol vyrábaný v rokoch 1507-1517. Vyrobil ho Majster Pavol z Levoče. Celý oltár je vyrobený z lipového dreva, bez jediného železného klinca. Oltár je rozdelený na 3 časti. Prvá je posledná večera, druhá časť oltára je rozdelená na 2 krídla a prostrednú časť. Krídla sú rozdelené na dve menšie tabule. V prostrednej časti sú tri plastiky. Sprava je to svätý Ján, v prostriedku je Madona s dieťaťom v náručí a vľavo to je sv. Jakub. Tieto plastiky sú každá vyrobená z jedného kusu lipového dreva. Oltár bol rekonštruovaný v roku 1952-1954 bratmi Kotrbovcami. Celý oltár je zdobený pravým lístkovým zlatom.

Radnica
z 15. storočia je zaujímavou architektonickou budovou v meste. Pôvodnú gotickú stavbu totiž v 17. storočí prestavali v renesančnom štýle. Zvonica bola v 18. storočí zbarokizovaná a novou strechou spojená s radnicou. Pred radnicou stojí historická klietka hanby z roku 1600. Dnes sa v budove nachádza Spišské múzeum.

Mesto má obrovské stredoveké námestie obklopené renesančnými domami, známu renesančnú radnicu, ďalšie dva vzácne kostoly s barokovým interiérom, klasicistické budovy župného domu a evanjelického kostola. Historické centrum obklopuje mohutný hradobný systém s dĺžkou 2,5 km.

V meste je zachované množstvo kultúrno-historických pamiatok - Chrám sv. Jakuba, Radnica, Evanjelický kostol, stredoveký pranier - klietka hanby a viac ako 60 meštianskych domov pochádzajúcich väčšinou zo 14.-15. storočia tvoriacich Námestie Majstra Pavla. Toto námestie si zachovalo svoj stredoveký tvar obdĺžnika, ktoré patrí k najväčším námestiam tohto typu v Európe a spolu so zachovanými renesančnými domami svedčí o bohatstve mesta v stredoveku.Najpozoruhodnejšími zachovanými meštianskymi domami na námestí sú Thurzov dom, Dom Majstra Pavla, Mariássyho dom, Spillenbergov dom, Krupekov dom, Budova divadla, veľký a malý župný dom, Barokový kostol a kláštor minoritov a veľa iných.

1.3 Vlkolínec

Je to miestna časť Ružomberka vo výške 718 m na južnom skalnatom svahu vrchu Sidorovo (1099m) v pohorí Veľká Fatra nad Revúckou dolinou. Zároveň je to najzachovalejšia rezervácia ľudovej architektúry na Slovensku. Čisto drevená obec bola od 1977 pamiatková rezervácia ľudovej architektúry a v decembri 1993 zapísaná do zoznamu Svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO. Prvá písomná zmienka je z roku 1376 ako ulica mesta Ružomberok. Vznikol ako osada drevorubačov, alebo uhliarov. Ako jediná obec na Slovensku nie je narušená novou výstavbou. Dominantou obce je drevená zvonica.

V obci je 45 pôvodných stavieb ľudovej architektúry, ktoré tvoria pozoruhodnú architektonickú jednotu. Drevenice, priľahlé hospodárske objekty sú ideálne zachovalým obrazom niekdajšej slovenskej horskej obce s celým jej svojrázom. Je to živý skanzen slovenského horského bývania na pôvodnom mieste. Za SNP bola časť obce vypálená, zhorelo 13 domov. Jediná murovaná stavba v obci je kostolík. Osada predstavuje typ dedinského stredovekého sídla s drevenou architektúrou horských a podhorských oblastí, s nenarušenou zástavbou zrubových domov uprostred krajinárskeho zázemia tvoreného úzkymi pásikmi polí a pasienkov. Uprostred tradičnej zástavby sa v centre obce zachovala zvonica z roku 1770, studňa, kaplnka Panny Márie z roku 1875 a škola.

Studňa a zvonica sú vybudované tradičnou technikou a pokryté šindľom ako všetky pôvodné strechy domov a hospodárskych stavieb. Vlkolínec bol v rámci karpatského regiónu vyhodnotený ako najlepšie zachovaný reprezentant svojho druhu, ktorý dotvára okolitá scenéria Veľkej Fatry.

1.4  Spišský hrad

Spišský hrad je hradná zrúcanina na vrchole Spišského hradného vrchu a je nielen dokladom vývoja architektúry od 12. do 18. storočia u nás, ale svojou rozlohou prevyšujúcou 4 hektáre (presne 41 426 m²) je najväčším hradným komplexom na Slovensku a jedným z najväčších v Európe. Vypína sa nad mestom Spišské Podhradie ale  katastrálne patrí územiu obce Žehra presnejšie jej miestnej časti Hodkovce v okrese Spišská Nová Ves v Košickom kraji. Je to národná kultúrna pamiatka a od roku 1993 je ako súčasť pamiatkového súboru Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia zapísaný v Zozname Svetového dedičstva UNESCO.

Terajší hradný kopec tvoril oddávna prirodzené útočisko miestnych obyvateľov a jedno z prvých známych osídlení pochádza z obdobia neolitu. Od nepamäti pretínali toto miesto dôležité obchodné cesty spájajúce juh Európy so severom a východ so západom.   Spišský hrad bol jedným z mála hradov, ktoré odolali ničivému tatárskemu vpádu 1241, napriek tomu však zosilnili jeho opevnenie. Na stavebných prácach v 13. storočí sa zúčastňovali severotalianski majstri, ktorí neskôr pracovali aj na stavbe Spišskej Kapituly a v blízkych Spišských Vlachoch.

V 14. storočí pribudlo k hradu nové veľké nádvorie. Polovica 15. storočia znamenala pre dejiny Spišského hradu z celouhorského hľadiska významné obdobie. V roku 1437 zomrel kráľ Žigmund Luxemburský a kráľovná Alžbeta Luxemburská povolala na ochranu záujmov svojho syna Ladislava bratrícke vojská Jána Jiskru z Brandýsa. Ten po ovládnutí okolitého územia sa zameral na dobytie hradu. Po prvom neúspešnom pokuse sa mu však po dohovore s vtedajším hradným kapitánom podarilo hrad ovládnuť. Spišský hrad, ktorý sa v prvej polovici 16. storočia stal predmetom vnútorných sporov, často menil majiteľov. Napokon pripadol natrvalo novému rodu - Turzovcom. Počas ich panstva boli stavebné úpravy ovplyvňované novým výtvarným prejavom - renesanciou, ktorej prílevu napomáhal intenzívny obchodný styk Turzovcov so zahraničím. Neskôr pripadol pod správu Csákyovcom, ktorí dopĺňali horný hrad stále novými stavbami a v ich majetku ostal až do roku 1945. Hrad odolával mnohým útokom, pádom a povstaniam ale nakoniec podľahol v roku 1780 požiaru a prestal plniť svoju funkciu.

Hrad je dnes v stave rekonštuovaných a zakonzervovaných zrúcanín a na základe dlhoročného archeologického a architektonického výskumu a jeho výsledkov sa postupne stavebne a expozične sprístupnili jednotlivé priestory Spišského hradu. Hradný areál zaberá temeno Spišského hradného vrchu v smere východ- západ, so zvažujúcim sa terénom smerom na západ.

Horný hrad, zaberajúci temeno hradného vrchu, tvorí stavebne najzachovalejšiu časť hradu. Dominuje mu murivo románskeho paláca a obrannej veže, ako aj murivá ďalších obytných stavieb. Stredný hrad s hlavnou bránou, dnes poskytuje predovšetkým služby pre návštevníkov. V jeho priestoroch sa uskutočňujú prezentácie dobového života, ukážky práce hrnčiarov a pod. Najrozsiahlejšiu časť hradného areálu zaberá dolné nádvorie upravené ako otvorený priestor so zakonzervovanými základmi budov a hradného opevnenia.

ZÁVER

UNESCO už takmer 70 rokov chráni pamiatky pre ďalšie generácie aj keď sa na nich podpísal zub času, prírodné živly a aj nepriateľská ruka človeka. A tieto pamiatky sú natoľko krásne a vzácne, že si zaslúžia byť chránené a ponechané pre ďalšie zvedavé pohľady turistov z celého sveta.

Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/dejepis/7542-kulturne-pamiatky-unesco-slovensko/