Zóny pre každého študenta

Pamiatky UNESCO - Slovensko

Pamiatky UNESCO - Slovensko
 
Úvod:

Cieľom programu UNESCO je zachovávať kultúrne a prírodné miesta, ktoré majú mimoriadny význam pre ľudstvo. Do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO môžu byť zapísané rôzne monumenty alebo skupiny budov, ktoré sú zaujímavé svojou architektúrou alebo aj náleziská, čiže diela človeka. Do Zoznamu svetového prírodného dedičstva UNESCO môžu byť zapísané prírodné prvky, ktoré majú výnimočnú hodnotu alebo geologické a fyziografické útvary a taktiež prírodné náleziská. Tak ako aj iné krajiny aj Slovensko má v Zozname UNESCO  niekoľko svojich krás. A je ich hneď niekoľko : Banská Štiavnica, Spišský hrad, Vlkolínec, Ochtinská Aragonitová jaskyňa, dobšinská Ľadová jaskyňa, Bardejov Bukovské lesy Karpát, Vihorlat, Drevené kostolíky a Levoča.

1.  Spišský hrad

Spišský hrad patrí k pokladom európskej kultúry. Keďže sa ľudia zaujímajú o jeho architektúru a históriu, tak má veľkú návštevnosť.
V Spišskom hrade sú stopy staré  až 7tisíc rokov, ktoré zanechali už neolitickí ľudia. História hradu začína už na prelome 11. až 12. storočia. Spišský hrad je známy aj mohutným osídlením, ktoré sa viaže s takzvanou púchovskou kultúrou. Pravdepodobne nositeľmi tejto kultúry boli Kelti, ktorí tu vybudovali rozsiahle hradisko. O tom, že tu boli Kelti a že boli vyspelým kmeňom svedčia aj archeologické artefakty. Sú to strieborné mince. Tieto mince pochádzajú pravdepodobne z obdobia 1. storočia  pred Kristom. Hradný kopec bol však až na 900 rokov neosídlený. Neskôr, na prelome 11. a 12. storočia bol hrad pričlenený k Uhorskému kráľovstvu. V prvej polovici 2. storočia sa rozvinula stavebná činnosť na hrade. A tak za vlády Belu III. je Spišský hrad obrovský komplex. Kruhová obytná veža, ktorá bola na najvyššom bode hradného brala sa stala jeho ústredným objektom. Táto veža nemala funkciu len obytnú ale aj strážnu.

Na začiatku 13. storočia začala pre hrad románska stavebná etapa. V tejto etape je hrad veľmi rozmerný palác – hranolová budova s tromi podložiami na severnej, najbezpečnejšej a najvyššej strane kamennej plošiny a útočištná veža v strede hradného nádvoria, ktoré je obohatené hradobným múrom so vstupnou bránou, ktorá má padajúcu vežu. Keď v roku 1241 do Uhorska vpadli Turci, tak Belo IV. v roku 1249 povolil spišskému prepoštovi postaviť palác a na okolo neho aj hradby. Belo IV. to povolil donačnou listinou, ktorá bola prvá priamou písomnou zmienkou o spišskom hrade. Architektúra Spišského hradu má tri časti- horný hrad, stredné a dolné nádvorie. Ale v 14. storočí pribudlo nové predhradie,  ktoré sa nazýva stredné nádvorie.
Po smrti kráľa Žigmunda bolo vybudované dolné nádvorie. V 15. storočí hrad prešiel znovu prestavbou, ale tento krát gotickou. Túto prestavbu uskutočnili bratia Štefan a Imrich Zápoľský. Bratia Zápoľský dostali hrad od Mateja Korvína a to v dedičnej dražbe. Výsledkom prestavby bola kaplnka svätej Alžbety, rozsiahli palácový komplex pozdĺž západnej steny s rodovým palácom, rytierskou sálou i gotickou záhradou.

Keď sa v roku 1526 odohrala bitka pri Moháči, tak kráľ Ferdinand I. Habsburský odňal hrad Jánovi Zápoľskému. Hrad dal do dražby rodine Thurzovcov. Thurzovci prestavovali Spišský hrad v duchu renesancie. S ich menom sa spája aj realizácia takzvanej Thurzovskej renesančnej brány do horného hradu. Najviac zmien na hrade však realizovala rodina Csákyovcov .  Csákyovci získali hrad po vymretí Thurzovcov po meči v roku 1638. Neskôr na začiatku 18. storočia ho opúšťajú a tak hrad začína chátrať. V roku 1780 hrad zasiahol obrovský požiar a tak sa hrad zmenil na ruiny. Neskôr sa o hrad začali zaujímať archeológovia, ktorí skúmali vykopávky a robili historický výskum. V roku 1961 bol Spišský hrad vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Návštevníci hradu si môžu pozrieť ako v tej dobe vyzerala mučiareň, môžu vyjsť na vyhliadkovú vežu, gotickú kaplnku svätej Alžbety, ale aj expozíciu archeologických nálezov. V roku 1993 bol Spišský hrad aj so svojím okolím zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
 
2.  Vlkolínec
Vlkolínec je skanzen, ktorý sa nachádza v oblasti Ružomberka. Skanzen je tvorený z vyše 40 drevených domčekov  zo 16. až 19. storočia, ktoré sú vsadené do krásnej slovenskej prírody. Vlkolínec bol vyhlásený za pamiatkovú rezerváciu a v roku 1993 bol zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Prvé písomné zmienky o dedinke Vlkolínec sú už z roku 1376. V 18 storočí mala dedinka najviac obyvateľov, pretože ju tvorilo viac ako 70 domov a niekoľko hospodárskych budov.

Skanzen má veľa návštevníkov, pretože ľudia sa zaujímajú o to, ako naši predkovia žili, varili alebo pracovali. Takisto návštevníci môžu vidieť drevenú architektúru, zrubovú dvojpodlažnú zvonicu, ktorá pochádza z roku 1770 a z vonkajšej strany je obytá šindľom, potom zrubovú rumpálovú studňu (viď prílohu, obrázok č. 2.) z roku 1860 a s hĺbkou 13 metrov, barokovo-klasicistický kostol kamenný rímsko-katolícky kostol Navštívenia Panny Márie z roku 1875 ale môžu vidieť aj vlkolínske senníky.
V dedinke ešte nevyhasol život, ale ešte stále tu žije okolo 20 obyvateľov. Keďže Vlkolínec je živý skanzen tak je sprístupnený celý rok.
 
3.  Drevené kostolíky
Najkrajšiu skupinu drevených kostolíkov tvoria na Slovensku drevené chrámy východného obradu, gréckokatolícke chrámy a evanjelické kazateľské chrámy. Tieto chrámy sú postavené na severovýchode Slovenska. Drevené kostolíky sú zaujímavé svojimi charakteristickými črtami. Najdôležitejšia je ich trojdielnosť. Tú tvorí vstupná časť (babinec), chrámová (hlavná) loď a oltárna časť, čo znázorňuje Svätú Trojicu. Najcennejšou časťou v kostolíkoch sú vzácne ikony, ktoré sú zdobené maľbami.
 
3.1. Gréckokatolícky drevený Kostol svätého Mikuláša Biskupa v Ruskej Bystrej
Kostolík bol postavený v roku 1730. Táto trojpriestorová drevená budova má švindľovú strechu. Jej takmer pravidelný valbový tvar ( podobný roľníckym domom) je narušený jednou väčšou vežou nad babincom a maličkou vežičkou nad oltárnou časťou. Väčšia veža je situovaná na západ a menšia je situovaná na východ. Interiér je bohato vyzdobený v barokovom a rokokovom štýle a pochádza z 18. storočia. Ikony sú umiestnené na stenách z nedostatku miesta. V strede ikonostasu sa nachádza Cárska brána, ktorá je zo 17. storočia. Na nej sa nachádzajú ikony štyroch evanjelistov a ikona zvestovania. Tento drevený kostolík v Ruskej Bystrej bol aj spolu s ďalšími siedmimi drevenými kostolíkmi v roku 2008 zapísanými do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
 
3.2.  Drevený gotický kostol v Tvrdošíne
Kostolík pochádza z polovice 15. storočia a je známy svojimi neskorogotickými stavebnými prvkami. Nachádza  sa na hornej Orave. Kostol bol v roku 1993 ocenený bronzovou plaketou Europa Nostra a bol zapísaný do svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Dnes môžeme vidieť kostol zrekonštruovaný zo 17. storočia. Teraz sa v kostole nachádza barokový oltár, ktorý je náhradou za omnoho starší a menši gotický oltár s obrazom oplakávania Krista. Tento starší oltár bol neskôr v roku 1919 prevezený do Budapešti, do múzea. Na pôvodnom oltári je Kristus v strede, tri Márie naľavo od neho, vedľa Jozef z Arimatie, Nikodém a v pozadí svätý Ján. Z tohto oltára sa zachovali dve krídla s obrazmi svätého Petra a Jána Krstiteľa. Zaujímavosťou tohto kostolíka je, že bol postavený bez jediného klinca, ale toto porušila neskoršia rekonštrukcia, pri ktorej boli už použité klince.

Pre rokom 1611 bol postavený dolný kostol svätej Trojici, ktorý stál na námestí. Na konci 17. storočia tento kostolík vyhorel a preto sa stal opäť farnosťou. Vo vnútri kostolíka, v dnešnej podobe môžeme vidieť namaľované nebo s hviezdami ale bez slnka a mesiaca. To má vraj symbolizovať Ukrižovanie. Hviezdy predstavujú svetlo Kristovo a nebo má byť temnota. Návštevníci sa takisto môžu pokochať aj obrazmi dvanástich apoštolov. Tieto maľby pochádzajú z druhej polovice 17. storočia. Za autora týchto obrazov sa považuje Martin Haynoš z Nižnej, ale je to len domnienka. Na barokovom oltári je obraz Všetkých svätých. V popredí sa nachádza Ignác z Loyoly, ktorý bol zakladateľom jezuitizmu. V hornom oblúku, na ktorom je namaľovaná biela stuha, nájdeme slovenský nápis: „ Táto sláva patrí všetkým jeho svätým.“ Ďalšou významnosťou kostolíka sú dvojo vchodových dverí, ktoré sú v tvare šesťlupeňových kvetov a s historickými pružinovými zámkami.
 
3.3.  Drevený kostol svätého Františka z Assisi v Hervatove
Kostol bol postavený na konci 15 storočia a nachádza sa v obci Hervartov. Dnes je kostol rímskokatolícky ale v minulosti bol evanjelický. Tak ako aj kostol v Tvrdošíne, tak aj tento bol postavená bez jediného klinca. V kostole sa zachovala kamenná dlažba, ktorá je tvorená z nepravidelných kamenných platní. Táto dlažba je väčšinou v drevených kostolíkoch zriedkavá. Vo vnútri sa nachádzal oltár svätej Kataríny, Panny Márie a svätej Barbory asi z rokov 1460-70. Dnes sa v kostole nachádzajú len kópie, pretože originály boli prevezené do múzea v Budapešti. Návštevníci môžu aj obdivovať neskorogotický obraz svätého Františka, svätého Krištofa, svätej Kataríny Sienskej a takisto aj maľby na stenách, ktoré sú s biblickými motívmi. Tieto maľby sú od A. Hafčíka a pochádzajú z roku 1665. Sú doplnené latinskými textami z Písma Svätého a barokovou výzdobou z 18. storočia. Exteriér kostola zostal nezmenený, ale interiér prešiel rekonštrukciou. Kostol je od roku 1968 národnou kultúrnou pamiatkou a v roku 2008 bol zapísaný do kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Aj keď má kostolík už vyše päť storočí, tak stále slúži svojmu pôvodnému účelu.
 
3.3.  Drevený artikulárny kostolík v Leštinách
Kostol bol postavený v rokoch 1688 až 1689 v obci Leštiny. Dal ho postaviť prvý „Vycišpán“ v dolnom Kubíne a takisto aj kapitán hradnej stráže na Oravskom hrade, Jób Zmeškal. V tom čase v Rakúsko-Uhorsku  zosilnel absolutistický režim. To malo za následok potláčanie evanjelického protestantizmu. V roku 1678 sa proti tomuto útlaku rozpútalo kurucké povstanie, ktorému velil kežmarský veľmož Thököly. Keďže Leopold I. mal strach z Thökölyho úspechov a aj postupu Turkov, tak začal pomaly ustupovať. V roku 1681 zvolal do Šopronu snem, ktorý vyniesol 25.-26.  článok – artikulu. Ten povoľoval výstavby kostolov. Od tejto artikuly je odvodený názov kostola.

Návštevníci sa môžu pokochať barokovým oltárom s polychrómovanou drevorezbou zo 14. storočia, ktorý je umiestnený vo vnútri kostola. Takisto môžu vidieť na zábradliach maľbu žlto-bielych kvetov, ktoré pochádzajú z roku 1821 ale aj kazateľnicu zo začiatku 18. storočia, ktorá je bohato vyzdobená. Neskôr v roku 1997 bola pri kostole postavená aj zvonica, ktorá bola potom s kostolom spojená schodiskom. Kostol je známy aj tým, že v ňom bol pokrstený jeden z najväčších básnikov Slovenska – Pavol Országh Hviezdoslav. Takisto ako aj iné kostolíky aj tento bol zrekonštruovaný.
Keďže aj tento drevený kostolík je unikát na Slovensku, tak je zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
 
3.4.  Drevený artikulárny kostolík v Hronseku
Kostol bol postavený v rokoch 1725 ž 1726 v obci Hronsek. Má tvar kríža a je postavený z dubového  ihličnatého dreva. Pod chórmi a nad chórmi sa nachádzajú prvky škandinávskej architektúry, ktorú charakterizujú stĺporadia. Sú zdobené jónskym ornamentom. To je dôkaz, že na stavbe pracovali remeselníci z Nórska alebo Švédska. V kostole sú aj vymeniteľné obrazy, ktoré sú z roku 1771 a pochádzajú od majstra Samuela Kialoviča. V kostole sa nachádza súčasný organ, ktorého výrobcom je banskobystrický majster Martin Podkonický  a pochádza z roku 1764. Patrí medzi vzácne barokové organy. V blízkosti kostola sa nachádza zvonica (viď prílohu, obrázok č.3), ktorá má rovnakú architektúru a bola postavená súčasne s kostolom. Na nádvorí kostola sú tri staré lipy, ktoré sú také staré ako kostol.
V roku 2008 bol kostol zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
 
3.6.  Gréckokatolícky chrám svätého Mikuláša v Bodružali
Chrám pochádza z roku 1658 nachádza sa v obci Bodružal v okrese Svidník. Je to zrubový chrám v tvare troch štvorcov a ma tri veže. Vonku je obložený doskami. Rozmiestnenie jednotlivých častí cerkvi symbolizuje Svätú Trojicu. Strechu nad presbytériom a loďou ukončujú krátke štvorcové konštrukcie, na ktorých sú uložené kužeľové telesá. Na týchto telesách sú upevnené barokové cibuľové výbežky. Tie sú ukončené kužeľovými nadstavcami a na nich sú nasadené kovové kríže. Vo vežičkách sa nachádzajú zvony ale v prvej svetovej vojny boli najmenší a najväčší zvon použité na vojenské účely. Zvony boli nahradené až v druhej polovici 20. rokov obyvateľmi Bodružalu. Vo vnútri kostola môžeme vidieť barokovú výzdobu, ktorá je doplnená nástennými maľbami na dreve z konca 18. storočia. Na maľbe sú znázornené scény, ktoré zachytávajú výjavy z biblie – Apokalypsu (posledného súdu) a Ukrižovanie. Z tohto obdobia pochádza aj ikonostas s rokokovou podobou. Sú na ňom tri rady ikon. Vo vnútri chrámu sa nachádza aj oltár. Chrám prešiel na konci 20 storočia veľkou rekonštrukciou. Boli zrekonštruované nástenné maľby a aj ikony z ikonostasu. Kostol patrí do zoznamu národných kultúrnych pamiatok a takisto bol v roku 2008 zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Záver:

Keďže na Slovensku máme veľa pamiatok zapísaných do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO tak som napísala len o niektorých veľmi zaujímavých miestach, o ktorých možno ani niekto nevie že sú. Dúfam že som aspoň trošku priblížila históriu týchto miest. Na základe toho, že som robila tento projekt a ešte mnoho z týchto miest som nenavštívila tak sa cez leto určite vyberiem za týmito našimi krásami. Zatiaľ som mala možnosť navštíviť iba Spišský hrad, Banskú Štiavnicu a Dobšinskú Ľadovú jaskyňu.
Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/dejepis/7544-pamiatky-unesco-slovensko/