Slovensko - pamiatky Unesco

Slovensko - pamiatky Unesco
 
1.  Úvod
Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru, vznikla 16. novembra 1945 ako jedna z organizácií OSN. Podnetom ku vzniku organizácie boli hrôzy práve skončenej 2.svetovej vojny. Sídlo má v Paríži a jej základným cieľom je rozvoj medzinárodnej spolupráce a porozumenia v oblasti spoločenských a prírodných vied, výchovy a vzdelávania, kultúry, informácií, informatiky, komunikácie a životného prostredia.  UNESCO má 193 členských štátov. UNESCO sleduje svoje ciele prostredníctvom piatich hlavných programov: vzdelania, prírodných vied, spoločenských a humanitných vied, kultúry, komunikácie a informácie. Projekty, ktoré podporuje UNESCO zahŕňajú gramotnosť, technické a učiteľsky- vzdelávacie programy, medzinárodné programy, podpora nezávislých médií a slobody tlače, regionálnej a kultúrnej histórie projektov, podpora kultúrnej rozmanitosti, medzinárodné dohody o spolupráci na zabezpečenie svetového kultúrneho a prírodného dedičstva a na ochranu ľudských práv, a pokusy o prekonanie globálnej digitálnej priepasti.
 
2.  Slovenská republika a UNESCO
Slovenská republika sa stala členským štátom UNESCO 9. februára 1993 podpisom a  uložením listiny o prijatí Ústavy UNESCO u vlády Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska. Ako prvé boli v roku 1993 do zoznamu kultúrnych pamiatok UNESCO zaradené tri lokality: Spišský hrad s okolím, Banská Štiavnica a Vlkolínec. 
 
3.  Kultúrne pamiatky UNESCO na Slovensku
Do zoznamu svetového dedičstva bolo v rámci kultúrnych pamiatok doteraz zapísaných 7 lokalít zo Slovenskej republiky:
3.1. Banská Štiavnica s technickými pamiatkami okolia:
 
Banská Štiavnica patrí k najkrajším a historicky najzaujímavejším mestám na Slovensku. Leží v Banskobystrickom kraji a v minulosti bola vďaka významnej ťažbe striebra známa aj ako strieborné mesto.
Historické fakty hovoria, že založenie mesta na skalnatých svahoch nehostinnej krajiny nebolo vôbec ľahké. Veľké náleziská zlatej a striebornej rudy však dávali ľudom silu bojovať so skalou. Viac ako tisíc rokov sa ťažila v banskoštiavnickom prírodnom prostredí ruda s vysokým obsahom vzácnych a drahých kovov. Tony zlata a striebra opúšťali brány mesta a z tohto bohatstva sa budovali mestá, žil z neho cisársky dvor, podporovala sa veda, školstvo a kultúra, financovali sa i vojny. V roku 1735 tu založili najstaršiu uhorskú banícku školu, ktorú v roku 1762 povýšili na Banskú akadémiu- prvú vysokú školu svojho druhu v Európe.

Banská Štiavnica rozdávala, kým mala. Nakoniec však zostala chudobná, bohatá už iba na históriu a spomienky. Preto má pre mesto mimoriadny význam december 1993, keď bolo historické jadro mesta spolu s technickými pamiatkami okolia zapísané do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva. 
 
3.1.1. Charakteristické symboly mesta:
Morový stĺp so súsoším sv. Trojice, Starý zámok (bývala protiturecká pevnosť) a renesančný Nový zámok. K ďalším významným pamiatkam mesta patrí Kostol sv. Kataríny - zvaný tiež Slovenský kostol, je neskorogotický, postavený v rokoch 1443-1491. Kostol Nanebovzatia Panny Márie - farský kostol, pôvodne trojloďova románska bazilika z 30.rokov 13.storočia. Evanjelický kostol z rokov 1794-1796 s cenným organom vo vnútri. Medzi atrakcie mesta patrí aj Banské múzeum v prírode s možnosťou vstupu do podzemných priestorov historickej štôlne Bartolomej.
 
3.2. Spišský hrad s okolitými pamiatkami:
Spišský hradný vrch je unikátnym územím. Už neolitickí ľudia tu po sebe zanechali stopy dnes staré takmer 7 tisíc rokov. Ešte oveľa skôr sa týmito končinami pohyboval i neandertálsky človek. V jaskyni pod hradom boli nedávno nájdené kostrové ostatky muža a pri nich kožené mešce aj s mincami takmer spred dvetisíc rokov, z čias keltských Kotínov. Pred viac ako 800 rokmi tu začal vyrastať mohutný kamenný hrad. Hradná ruina spolu s rovnako jedinečným okolím územia Spiša je od roku 1993 súčasťou Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
 
Na hrade často sídlili významní hodnostári. Patril kráľovnej Alžbete Kumánskej, matke Ladislava IV. V roku 1312 ho chcel dobyť Matúš Čák Trenčiansky, ale hrad sa ubránil. Krátko nato ho goticky prestavali a rozšírili. Významným dejinným medzníkom pre hrad bol rok 1464, keď  ho panovník daroval šľachticom Imrichovi a Štefanovi Zápoľským, ktorí hrad zrekonštruovali. Na hrade sa narodil aj posledný uhorský kráľ pred Habsburgovcami Ján Zápoľský. On bol aj jeho posledným majiteľom z tohto rodu, pretože keď prehral boj o uhorský trón, skonfiškovali v marci 1528 hrad Habsburgovci. Ale už v roku 1531 ho darovali Alexiovi Turzovi. Aj Turzovci si prispôsobili hrad svojim potrebám a dali mnohým jeho budovám renesančný charakter. Keď v roku 1636 v mužskej línii vymreli, získali hrad Čákovci, ktorí ho vlastnili až do roku 1945.

Avšak na dnešnej podobe hradu sa nepodieľal iba požiar, ktorý v roku 1780 hrad zničil. Ešte aj sami poslední majitelia z rodu Čákovcov mu zasadili zdrvujúcu ranu. Stal sa pre nich zdrojom stavebného materiálu na stavbu početných kaštieľov v okolí. Pospolitý ľud nasledoval príklad svojich grófov. Dnes to však nie je len obyčajná slovenská ruina, ale krásna románsko-gotická architektúra v nádhernej krajine.
 
3.2.1. Okolie Spiša:
Medzi pamiatky UNESCO nepatrí len najväčší hradný stredoveký komplex v strednej Európe, ale aj jeho okolie. A to mestečko Spišské Podhradie s typickými renesančno-barokovými meštianskymi domami. Cirkevné mestečko Spišská Kapitula s viacerými sakrálnymi pamiatkami a najmä impozantným dvojvežím katedrály sv. Martina. Gotickým kostolíkom Ducha svätého v Žehre zo 14. storočia s interiérom zdobeným freskami zo 14. a 15. storočia. Od roku 1776 je sídlom Spišského biskupstva. V júni 2009 sa k tomuto Spišskému súboru pamiatok pridalo aj historické mesto Levoča. Pretože Levoča je jedno z mála miest na Slovensku, ktoré má zachované stredoveké jadro. K najznámejším pamiatkam patrí najvyšší drevený gotický oltár na svete s výškou takmer 19 metrov v kostole sv. Jakuba z dielne Majstra Pavla. 
 
3.3. Pamiatková rezervácia ľudovej architektúry Vlkolínec:
Je to najzachovalejšia rezervácia ľudovej architektúry na Slovensku. Čisto drevená obec bola od 1977 pamiatková rezervácia ľudovej architektúry Slovenska a v decembri 1993 zapísaná do zoznamu Svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO. Prvá písomná zmienka je z roku 1376 ako ulica mesta Ružomberok. Vznikol ako osada drevorubačov, alebo uhliarov. Ako jediná obec na Slovensku nie je narušená novou výstavbou. Dominantou obce je drevená zvonica. V obci je 45 pôvodných stavieb ľudovej architektúry. Drevenice, priľahlé hospodárske objekty sú ideálne zachovalým obrazom niekdajšej slovenskej horskej obce s celým jej svojrázom. Je to živý skanzen slovenského horského bývania na pôvodnom mieste. Počas SNP pri útoku SS divízie bola časť obce vypálená, zhorelo 13 domov. Jediná murovaná stavba v obci je kostolík.

3.3.1. Významné stavby:

Vzácnou stavbou je dvojpodlažná zrubová zvonica z roku 1770, z vonkajšej strany obitá šindľom. Zrubová studňa z roku 1860 s hĺbkou 13m. Barokovo - klasicistický kamenný, rímsko-katolícky kostol Navštívenia Panny Márie z roku 1875, v tesnej blízkosti kostola je obecný cintorín so zachovalými kamennými a kovovými náhrobnými krížmi. V obci je aj muzeálny objekt - Roľnícky dom, Liptovského múzea v Ružomberku, s expozíciou pôvodného bývania, používania predmetov v domácnosti, v poľnohospodárstve. Vo Vlkolínci bola tiež škola, ktorá zabezpečovala vzdelávanie pravdepodobne už od 17. storočia.

3.4. Historické jadro mesta Bardejov:

Mesto Bardejov píše svoju históriu od roku 1241. Jeho cennou devízou sú pamiatky vytvorené už v období stredoveku. Mesto ležalo na obchodnej križovatke a bolo preferované uhorskými panovníkmi. Obdržalo aj mnoho privilégií a to hlavne právo konať výročný jarmok, právo skladu, hrdelné právo a ďalšie. Jedným z najdokonalejších gotických mestských opevnení na Slovensku je hradobný systém v Bardejove. V súčasnosti patrí k najzachovalejším mestským obranným systémom a svojím významom sa zaraďuje medzi kultúrne dedičstvá UNESCO od 2.decemra  2000. Bardejov sa považuje za najgotickejšie mesto Slovenska.
 
3.4.1. Pamiatky UNESCO v Bardejove:
Ide o historickú časť mesta Bardejov s klenotmi mesta – Bazilikou minor sv. Egídia. Mestskú radnicu a meštianskymi domami obkolesujúcimi trhové námestie v renesančnom a barokovom slohu. V blízkosti mestského centra sa nachádza dnes už urbanistická kuriozita východného Slovenska - jediný čiastočne zachovaný súbor bývalých židovských kúpeľov a synagóga, pozostatok suburbiálneho (suburbium- podhradie) centra z konca 18. storočia, budovaného plánovito.

3.5. Drevené kostoly v slovenskej časti Karpatského oblúka:

Ide o skupinu deviatich drevených objektov – ôsmich kostolov a jednej oddelenej zvonice – ktoré pochádzajú zo 16. – 18. storočia. Ľudoví stavitelia v nich vyjadrili harmóniu duše človeka s prírodou a snahu odpútať sa od všedného života.

K najstarším patria gotické, rímsko-katolícke drevené kostoly- v Hervartove a Tvrdošíne. K druhému typu patria evanjelické tzv. artikulárne kostoly- v Leštinách, Kežmarku, Hronseku. Stavali sa na základe zákonného článku (tzv. artikuly) cisára Leopolda I. na konci 17. storočia. Skvostom ľudovej architektúry je aj tretí typ kostolov postavených na východnom Slovensku väčšinou v 18. storočí. Pôvodne boli gréckokatolícke, neskôr niektoré pozmenili na pravoslávne- v Bodružali, Ladomírovej a Ruskej Bystrej. Dominujú v nich unikátne karpatské ikony, ktoré sú zvyčajne osadené do ikonostasov vyzdobených v štýle baroka a rokoka.
Ich základným stavebným materiálom bolo drevo a zvláštnosťou bola technológia výstavby – pri ich stavbe sa nesmeli použiť klince. Unikátna je aj ich stavebná rôznorodosť. Každý z týchto kostolov má inú stavebnú konštrukciu, vybavenie interiéru i samotné situovanie objektu je odlišné. Obvykle sa nachádzajú na vyššie položených, niekedy až ťažko prístupných miestach. Ako krytina sa na týchto kultových stavbách zásadne používal šindeľ. V roku 2008 boli zapísané do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
 
4.  Lokality pripravované na návrh na zápis do Zoznamu svetového dedičstva:

4.1. Kultúrne pamiatky:
4.1.1. Limes Romanus- rímske antické pamiatky na strednom Dunaji:

Rímske tábory na Limese Romanuse v priebehu dlhšieho obdobia v strednej Európe mali významný vplyv na vývin architektúry. Je to svedectvo civilizácie, ktorá zanikla a sú výnimočným príkladom architektonického súboru, ktorý ilustruje významné obdobie v histórii rímskeho impéria. Celá rímska hranica – Limes Romanus – slúžila ako prostredie pre pozvoľnú a nepretržitú výmenu civilizačných vymožeností germánskeho a vyspelejšieho rímskeho sveta.

4.1.2. Gemerské a abovské kostoly sa stredovekými nástennými maľbami:
Stredoveké kostolíky s nástennými maľbami sú výnimočným príkladom typu architektonických súborov, ktoré ilustrujú významné obdobie v histórii. Hodnoty a jedinečnosť stredovekej maliarskej produkcie vo vidieckych kostoloch Gemera a Abova výrazne prekračujú hranice Slovenska. Ich ikonografická rozmanitosť a osobitá umelecko-výtvarná kvalita ich zaraďujú k významným článkom vo vývoji stredovekého umenia Európy.

4.1.3. Pamätník Chatama Sófera:
Pamätník sa nachádza v Bratislave v časti starého židovského cintorína, ktorý ilustruje významné obdobie v histórii. Je spätý s osobnosťou rabína, učiteľa, mysliteľa a učenca svojej doby rabína Chatama Sófera. V Európe je to najvýznamnejšia pamiatka svojho druhu, početne navštevovaná veriacimi z celého sveta.

Chatam Sófer ( vlastným menom-Moše Schreibera, 1762-1869) vychoval stovky rabínov, ktorí šírili jeho učenie po celej Európe. Bol vysoko uznávanou autoritou, ku ktorej sa chodili radiť mnohé osobnosti európskeho židovstva. Napísal a publikoval viaceré učené knihy vrátane zbierky náboženských piesní.

4.1.4. Tokajská vinohradnícka oblasť, súbor vinohradníckych pivníc:

Vinohradnícka krajina a osídlenie v Tokajskej oblasti je nositeľom výnimočného svedectva o kultúrnej tradícii, ktorá vznikla spojením viacerých vplyvov a pretrváva dodnes. Oblasť tokajských vinohradov je výnimočným príkladom tradičného roľníckeho osídlenia a reprezentuje stáročia staré vinohradníctvo. Tokajský vinársky región je unikátny v porovnaní s inými vinárskymi oblasťami vďaka jedinečnosti svojho produktu -Tokajského vína. Zvláštnou črtou Tokajského vinárstva sú vínne pivnice, unikátny systém, majúci svoj pôvod až v stredoveku.

4.1.5. Koncept šošovkovitého historického jadra mesta Košice:
Typ šošovkovitého konceptu zástavby centra mesta Košice predstavoval významný vplyv na vývin urbanizmu a je výnimočným príkladom typu zástavby, ktorá ilustruje významné obdobie v histórii urbanizácie. Je výnimočným príkladom tradičného osídlenia, ktoré sa stalo zraniteľné pôsobením nezvratných hospodársko-sociálnych zmien. Obdobné typy zástavby historických jadier miest sa vyskytujú výlučne na východnom Slovensku, pričom Košice tvoria najväčšie a najzachovalejšie z nich.

5.  Záver
Cieľom UNESCO (United Nations Education Scientific and Cultural Organization) je chrániť najhodnotnejšie prírodné a kultúrne objekty a lokality našej planéty. V roku 1972 v Paríži bola prijatá konvencia, ktorá má za cieľ najvýznamnejšie kultúrne a prírodné hodnoty na svete ochraňovať, zachovávať, prezentovať a odovzdávať budúcim generáciám. K ich výberu bol ustanovený 21 členný výbor, ktorý vedie ich zoznam a sleduje ich stav.

Podpísaním Dohovoru o ochrane kultúrneho a prírodného dedičstva členské štáty uznali, že je v prvom rade ich vlastnou povinnosťou starať sa o zachovanie lokalít svetového dedičstva a za tým účelom urobia všetko pre to aby dedičstvá zostali zachované aj pre budúce generácie - pri maximálnom využití svojich vlastných zdrojov, a tam, kde je to potrebné, spolu s medzinárodnou pomocou a spoluprácou.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/dejepis/7546-slovensko-pamiatky-unesco/