Tému Slovenské národné obrodenie som si vybrala najmä preto, že ma zaujímajú slovenské dejiny. Zaujíma ma história Slovenského národa, vývoj nášho jazyka a všetko čo so Slovenskom súvisí. V mojej práci sa budem zaoberať počiatkami a vývojom slovenského národného obrodenia.
Prečo a ako vzniklo, ako sa rozdelila slovenská inteligencia a nakoniec rozoberiem fázy slovenského národného obrodenia a porovnám Slovenské a České národné obrodenie. Dúfam, že vás moja práca zaujme a aj poučí.
Na konci 18. storočia na Slovensku vrcholí feudalizmus. V Uhorsku sa začali formovať novodobé národy. Najpriaznivejšie podmienky mali Maďari. Vládnucou triedou bola šľachta, ktorá sa postavila proti germanizačným snahám Viedne a svoju moc sa snažila upevniť rozšírením maďarčiny v celom Uhorsku. U Slovenskej inteligencie (vzdelaní mešťania a kňazi) vznikajú myšlienky, ktoré hlásajú snahu zmeniť situáciu Slovákov.
Slovenská maloburžoázia bola slabá, málo uvedomelá, slovenská šľachta až na výnimky sa pomaďarčila a drobné zemianstvo bolo kultúrne zaostalé. Jozef II. vydal zákon, ktorým sa na školách a úradoch mohol používať národný jazyk. Slováci svoj národný jazyk nemali, začali sa preto ihneď zaoberať jeho otázkou. Slovenská inteligencia sa spojila a vytvorila slovenské národné hnutie. Jeho cieľom bolo zrovnoprávnenie Slovákov s inými, lepšie postavenými národmi Habsburskej monarchie, uznanie slovenského jazyka na úradoch a školách a vznikli aj rôzne kultúrne požiadavky. Vývoj slovenskej národnosti a proces národného uvedomovania komplikovala jazyková nejednotnosť.
Postupne sa vykryštalizovali dva hlavné jazykové prúdy: pre evanjelikov bola bohoslužobným jazykom biblická čeština, do ktorej postupne preniklo veľa slovenských prvkov, čím vznikla tzv. slovakizovaná čeština. Centrom katolíckej vzdelanosti na Slovensku bola Trnavská univerzita, a preto je prirodzené, že príslušníci katolíckej inteligencie v najväčšej miere používali tzv. kultúrnu západoslovenčinu.
Katolícke krídlo tvorili najmä Bernolákovci. Od r. 1791 bol povinným školským predmetom uhorský, čiže maďarský jazyk. Na to Bernolákovci v r. 1792 zareagovali vytvorením vydavateľského a kultúrneho spolku s názvom "Slovenské učené tovarišstvo" so sídlom v Trnave (vzniklo na katolíckej fare v Naháči pri Trnave). Spolok mal asi 500 členov, z toho bolo okolo 350 kňazov a mali pobočky po celom Slovensku. Cieľom bolo rozvíjanie domácej reči a kultúry, zvyšovanie vzdelanosti ľudu a prebúdzanie národného povedomia.
Najviac sa o to usiloval farár Juraj Fándly, ktorý okrem vyššie spomínaného diela napísal knihy "Pilňí domajší a polní hospodár", "O úhoroch a včelách", "Zelinkár"... V týchto dielach roľníkov poúčal o novom hospodárení, ovocinárstve, záhradníctve, ale aj o zavádzaní nových hospodárskych plodín. Premýšľal aj o zavádzaní manufaktúr a bojoval za rovnoprávne postavenie Slovákov v Uhorsku. Medzi Bernolákovcov okrem iných patril Ondrej Mesároš, ostrihomský arcibiskup a prvý Slovák, ktorý sa stal kardinálom, Alexander Rudnay a Juraj Palkovič, slovenský rímskokatolícky duchovný, cirkevný hodnostár a prekladateľ Biblie do slovenčiny (bernolákovčiny). V Spišskej Kapitule bol v roku 1819 Bernolákovcami založený aj prvý slovenský učiteľský ústav na prípravu učiteľov ľudových škôl, tzv. preparandium (prvým riaditeľom bol Juraj Páleš), ktorý fungoval aj v 20. stor.
Evanjelici sa držali myšlienok všeslovanskej vzájomnosti, ktoré hovorili, že Slovania sú jeden národ v štyroch vetvách: Česko-slovenskej, Poľskej, Ruskej a Ilýrskej (Južnoslovanskej). Predstaviteľmi týchto ideí boli Ján Kollár, ktorý napísal významné dielo Slávy dcéra a Pavel Jozef Šafárik, ktorý je autorom diela Slovanské starožitnosti, Slovanský národopis a Dejiny slovanskej reči a literatúry.
Evanjelické a katolícke krídlo sa začalo zjednocovať formálne v 20. rokoch 19. storočia - prostredníctvom zakladania spoločných spolkov. V roku 1826 v Pešti založili Slovanský čitateľský spolok a v roku 1834 v Budíne Spolok milovníkov reči a literatúry slovenskej.
Lásku k slovanským národom, hlavne k ruskému ľudu, posilňoval svojim dielom Slávy dcéra Ján Kollár. Pri hlásení slovanskej vzájomnosti sa opieral o Herderov pohľad na dejinné poslanie Slovanov v budúcnosti. Hlásal tiež nový pojem národa, pre ktorý najdôležitejším znakom reč, mravy a obyčaje.
Myšlienku všeslovanskej vzájomnosti taktiež podporoval Pavol Jozef Šafárik. Vyčleňoval slovenčinu ako samostatný slovanský
jazyk, neskôr sa priklonil ku Kollárovej koncepcii slovakizovanej češtiny. Venoval sa predovšetkým histórii Slovanov z hľadiska jazykovedného
výskumu. Z tejto oblasti publikoval knihy Dejiny slovanskej reči a literatúry, Slovanské starožitnosti a Slovanský národopis. V diele
Slovanské starožitnosti z roku 1837 vyzdvihol význam Slovanov pri budovaní európskej kultúry a civilizácie. Dokázal, že Slovania patria k
najstarším obyvateľom Európy a už v minulosti boli nositeľmi vysokej kultúry.
Slovanskú myšlienku hlásali tiež
mladobernolákovci Ján Koiš, Ján Herkeľ a Martin Hamuliak. Ján Koiš, autor slovanských slovníkov, spolu s Martinom Hamuliakom a Jánom
Kollárom založil v roku 1826 v Budapešti Slovanský čitateľský spolok. Ich almanach ZORA prinášal príspevky v bernolákovčine a v
českoslovenčine. Mladobernolákovci obhajovali princíp samostatného rozvoja Slovákov.
Od polovice 30. rokov významnú úlohu plnila študentská spoločnosť - Spoločnosť česko-slovanská na bratislavskom lýceu (Štúr, Hodža, Hurban, Zoch, Janko Francisci Rimavský, August Horislav Škultéty,...). Boli presvedčení, že spoločenský rozvoj Slovenska treba pripravovať revolučne a za účasti ľudu. No štúrovci si uvedomovali, že prioritne treba riešiť otázku poddanstva ako hlavnú otázku spoločenskej premeny. To vyvolalo zmenu v národnom programe a na prvé miesto sa dostáva zrušenie poddanstva. Tento boj výrazne odrážali Štúrove noviny a od roku 1847, ako poslanca za mesto Zvolen, aj jeho pokrokové prejavy na sneme. Formou petičného hnutia žiadali štúrovci zrušiť maďarizačné zákony.
U panovníka protestovali proti národnému útlaku a napokon formulovali slovenské národné požiadavky (Slovenský prestolný prosbopis z roku 1842). Pochopili, že musia mať oporu v ľude. Z toho pramenilo rozhodnutie v roku 1843 - zjednotiť Slovákov jazykovo a uzákoniť celonárodný jazyk na základe stredoslovenského nárečia. Národné hnutie na širokej ľudovej základni potrebovalo celonárodnú kultúrnu organizáciu. V roku 1844 bol založený v Liptovskom Mikuláši pod vedením M.M. Hodžu spolok Tatrín. Spolok vydával v novej reči ľudovovýchovné knihy, ale aj knihy, ktoré sa stali oporou spisovného jazyka (jazykovedné diela Štúra, Hattalu,...). Spolok bol tiež usmerňovateľom pre všetky spolky na Slovensku.
Na tatrínskom zhromaždení v Čachticiach v roku 1847 sa dovŕšilo zjednotenie štúrovcov a mladobernolákovcov tým, že bol prijatý nový spisovný jazyk a ustanovil sa spoločný postup v národnobuditeľskej práci. V roku 1845 začali vychádzať Slovenskje národňje noviny. Významnú úlohu sledovali štúrovci v osvetovej práci ako gazdovské spolky, spolky striezlivosti, nedeľné školy. Štúr a jeho spolupracovníci si mysleli, že feudálne zriadenie sa čoskoro zrúti. Preto pripravovali ľud na jeho zrovnoprávnenie. Na krajinskom sneme, ktorý zasadal v novembri 1847, bol vynesený zákon, ktorý zrušil poddanstvo a oslobodil sedliakov z otrockej závislosti od zemepánov.
1. Česi na rozdiel od Slovákov nemuseli
kodifikovať jazyk, museli ho iba modernizovať. (modifikátori + kodifikátori nového jazyka: Jungamann a Dobrovský)
2. V Čechách
obrodenie podporila aj šľachta a buržoázia - boli založené české nakladateľstvá, vznikali stále divadelné spolky...
3.
Česi sa mohli oprieť o svoj vlastný štát a vzdelanie v Čechách bolo na vyššej úrovni ako na Slovensku.
V mojej práci som sa zaoberala témou Slovenské národné obrodenie. Slovenské národné obrodenie vzniklo, pretože slovenská inteligencia chcela zmeniť situáciu Slovákov. Nakoľko slovenská maloburžoázia bola málo uvedomelá a slovenská šľachta sa začala pomaďarčovať, slovenská inteligencia sa spojila a vzniklo slovenské národné hnutie.
Jeho cieľom bolo zrovnoprávnenie Slovákov s inými, lepšie postavenými národmi Habsburskej monarchie, uznanie slovenského jazyka na úradoch a školách a vznikli aj rôzne kultúrne požiadavky. Dúfam, že vás moja práca zaujala a získali ste z nej mnoho poučných informácií.