Staroveké Grécko a Rím
Staroveké Grécko a Rím
Úvod
V mojej práci sa budem snažiť opísať obdobia
starovekého Rímu a starovekého Grécka. Tieto dve na oko rozlišné krajiny mali veľa podobného, písmo, štýl prejavu, umenie. Toto všetko
opisujem a rozoberám v nasledujúcich kapitolách. Vojny, vzťahy a mnoho iných zaujímavých tém, ktoré tvoria históriu. Tak môžeme začať
výrokom najvýznamnejšie štátnika, právnika a spisovateľa starovekého Ríma, presláveného rečníka a filozofa Cicera Marcus Tulliusa
:“Dobre hovoriť môže len ten, kto veci dôkladne rozumie”.
1.Staroveké Grécko
1.1 Grécke kultúry
V 3. storočí pred n.l. vznikli na území Grécka tri veľké civilizačné okruhy:
-
Kykladská kultúra
- Minojská kultúra
- Mykénska kultúra
Boli to kultúry
pravdepodobne ovplyvnené vtedy vyspelejšími civilizáciami Blízkeho východu a Egypta. Vďaka prístupu k moru sa tu začal rozvíjať rybolov,
more plavba a obchod.
1.2 Kykladská, Minojská a Mykénska kultúra
KYKLADSKÁ KULTÚRA
Rozkladala sa na Kykladských ostrovoch v Egejskom mori. Obyvateľstvo tvorili pravdepodobne prisťahovalci z Malej Ázie. Poznali bronz.
Obchodovali s Krétou a ostatnými oblasťami v Stredozemnom mori. Z umenia sa zachovali nahé kamenné, prevažne ženské idoly.
MINOJSKÁ KULTÚRA
Prvá antická kultúra čisto európskeho typu. Nachádzala sa na ostrove Kréta, nazvaná podľa kráľa
Minoa. Kréta bola prvým námorným impériom na svete. Kyklady boli ich prvé kolónie. Obchodovali so Sýriou, pevninským Gréckom a severnou
Afrikou, hlavne s Egyptom. Hlavnou komoditou bola meď.
Obyvateľstvo tvorili roľníci, pastieri, rybári, remeselníci, námorníci a otroci.
V obytných štvrtiach bola pitná voda, kanalizácia, stoky, podzemné skladiská
obilia, vína a oleja. Centrá s palácmi boli vo Faiste,
Hagii Triade, Malii, Zakrose a na Knossose. Písalo sa na mäkké ílové tabuľky. Náboženstvo mali ako kult bohyne Zeme, neskôr pomenovaná ako
Rheia, matka Dia. Posvätné zvieratá – had, býk. Obete boli väčšinou zvieracie, v čase ohrozenia detské, niekedy kanibalské slávnosti. Na
umení sa odzrkadlil vplyv Egypta. Sošky zo slonoviny, bronzu alebo hliny symbolizujúce hadiu bohyňu.
MYKÉNSKA KULTÚRA
Nazvatá podľa najdôležitejšieho centra tých čias. Príchod prvých grécky hovoriacich kmeňov
(Achajci) na grécku pevninu, kde sa zmiešali s domorodým obyvateľstvom a pretvorili ich kultúru tak ako ju poznáme z neskoršieho obdobia.
Hradba Mykén mala hlavnú bránu s reliéfom dvoch levov – Levia brána. Na čele stál vládca, majiteľ rozsiahlych pozemkov, stád dobytka a
koní, s veľkou autoritou v komunite. Tá bola organizovaná podľa rodov združených do bratstiev, ktoré boli základnou jednotkou kmeňa. Okolo
roku 1 400 pred n.l. dobyli Krétu – prevzali nadvládu v Egejskom mori. Bojovali proti Tróji (Trójska vojna: 1 194-1 184 pred n.l.). Podľa
Homéra bol na príčine únos Heleny, manželky Spartského kráľa Menelaa. Výsledkom bolo zničenie Tróje. Tróju objavil Heinrich Schliemann
roku 1870 a dokázal historické jadro Homérovho eposu. Asi v 12. storočí pred n.l. mykénska kultúra zaniká.
2. Obdobia
Grécka
2.1 Temné alebo Homérske obdobie
Datuje sa asi do 1 100-800 pred n.l.. Prvú vlnu prisťahovalcov
do Grécka tvorili Achájci, po nich nasledovali Ióni a napokon v 12. stor. pred n.l. Dóri. Po etape prerozdeľovania území nastal čas vytvorenia
novej sídliskovej štruktúry, ktorej základom bol oikos, t.j. sebestačná domácnosť. Výsledkom bol vznik mestského štátu, polis.
Spoločnosť bola organizovaná v pokrvne spríbuznených rodoch a bratstvách, ktoré sa spájali do kmeňa. Základ štátu tvorili kmeňové zväzy
vedené basileom s právomocami vojvodcu, sudcu a hlavného kňaza. Časom ho nahradila ekonomicky silná rodová aristokracia. Remeselníctvo bolo na
primitívnej úrovni. Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom, pasením oviec a kôz. Obdobie informačného temna, pretože literárne
doklady pochádzajú len z Homérových eposov Iliada a Odysea. Obyvatelia vtedy ešte písmo nepoznali. V Homérskom období sa začal formovať aj
zoskupenie hlavných božstiev: 12 bohov na Olympe: Zeus: vládca neba a zeme, otec bohov a ľudí, Aténa: bohyňa múdrosti, Poseidón: boh mora,
Dimitra: bohyňa poľnohospodárstva, Apollón: ( inak zvaný Foivos ) boh svetla, Artemis: bohyňa mesiaca a lovu, Hermés: boh obchodu a proroctiev,
Afrodité: bohyňa krásy a lásky, Áres: boh vojny, Hefaistos: boh ohňa a umenia, Hestia: bohyňa rodinnej pohody, Héra: ochrankyňa rodinného
krbu.
2.2 Archaické obdobie
Datuje sa do roku 800 – 500 pred n.l.. Je dobou zakladania mestských štátov.
Gréci chápali mestský štát ako politicky suverénnu, hospodársky sebestačnú komunitu občanov, jeho územná definícia bola druhoradá.
Veľkou gréckou kolonizáciou do Stredomoria a Čiernomoria sa zväčšovali grécke obchodné aktivity. Najstaršou gréckou kolóniou bol ostrov
Pithékúsai, dnešná Ischia blízko
Neapolského zálivu. Zdokonalila sa námorná doprava, špecializovali sa remeslá, vzniklo peňažné hospodárstvo (koncom 7. storočia
pred
n.l. začali Gréci raziť mince), unifikovali sa miery a váhy. Prehlbujúca sa sociálna a majetková diferenciácia viedla k zmenám. Výsledkom
bol vznik ranej gréckej tyranie, ktorá ukončila vládu rodovej aristokracie a vyústila v zakladanie klasických mestských štátov v rôznom
postavení v politickom spektre od demokracie. V tomto období bola Archaická Sparta a Archaické Atény,ktoré mali rôzne rozdelenia
spoločnosti.
2.3 Klasické obdobie
Datuje sa do roku 500 – 336 pred n.l.. Bol to vznik aténskej
ríše,patrilo k nej 200 štátov. V tomto čase sa dobudovala aténska demokracia. Tak isto tu bol mohutný rozkvet kultúry ako dramatická tvorba a
komédia autorov Aischyles, Sofokles, Euripides, Aristofanes. Prekvitala aj filozofia ,sofisti, filozofi, ktorí občanov pripravovali na
ich politickú kariéru. Sokrates bol aténsky filozof, venoval sa otázke, v čom spočíva šťastie človeka, kritizoval
demokratické zriadenie v Aténach a bol odsúdený na smrť. Tak isto bola výrazná aj architektúra, maliarstvo a rečníctvo.
2.4 Grécko-perzské vojny (Klasické obdobie)
Príčinou bola trvalá, systematická expanzia Peržanov na západ. Perzský
kráľ Kýros ovládol územia v Malej Ázii, čím sa dostal do susedstva gréckych kolónií a podrobil si ich. Milétu prišli na pomoc Grécke
mestá. To využil Dareios I. a začal vojnu proti materskému Grécku. V roku 449 pred n.l. podpísaný tzv. Kalliov mier výsledok, Peržania
stratili hegemóniu v Egejskom mori, Gréci (hlavne Atény) vyhrali, podpísali mier. Dôsledky boli, že stúpol význam Atén, zlepšenie
námorného loďstva.
2.5 Helenistické Grécko
Základným rysom doby je šírenie sa gréckej civilizácie
prostredníctvom vojenskej expanzie ďaleko na východ, jej miešanie sa s prvkami orientálnej kultúry, vznik veľkých ríši na čele s gréckou
vládnucou vrstvou a nových mestských centier gréckeho typu. Stmeľujúcim prvkom bola osoba Alexandra Veľkého a spoločný
nepriateľ Perzská ríša. Alexandrovo vojsko počítajúce 35 000 pešiakov a 5 000 jazdcov porážať oveľa početnejších nepriateľov.
Výpravy Alexandra Macedónskeho: napr. bitka pri Isse, Egypt,ktorý ho víta ako osloboditeľa, bitka pri Gaugamelách . Poslednou z helenistických
ríší pripojených k Rímu bol Egypt v roku 30 pred n.l.
3. Staroveký Rím
3.1 Delenie
Starovekého Ríma
Boli to štyri fázy:
• osídľovanie
• kráľovstvo
• republika
•
cisárstvo
3.2 Osídľovanie
Rímska ríša vznikla na Apeninskom polostrove. Známi praobyvatelia tohto
polostrova boli Ligúri, Elymovia, Sikulovia, Korzovia a Sardovia. Okolo roku 1400 pred Kr. začali polostrov
obsadzovať indoeurópske kmene Italikov, ktorí prišli do Pádskej nížiny. Boli to pastieri a roľníci. Potom prišli tiež Venéti a ostatní
Ilýri. Okolo roku 1000 pred Kr. prišli vyspelí Etruskovia. Postavili kamenné stavby, odvodňovacie systémy pre pobrežné močiare. Boli
obchodníci, žili v mestských štátoch. Okolo roku 750 pred Kr. napokon prišli Kartáginci. Pred príchodom Keltov, okolo roku 400 pred Kr.,
bolo osídlenie polostrova iné. V Pádskej nížine žili Etruskovia. Vedľa nich, vo vnútrozemí polostrova žili Italikovia. Tieto dve etniká sa
stretávali v oblasti medzi Rímom a Neapolom. Ilýri žili na východnom pobreží polostrova. Kartáginci zas na pobrežiach Korziky, Sardínie.
Praobyvatelia ostali najmä vo vnútrozemí Korziky, Sardínie a Sicílie. Venédi žili v severovýchodnej Itálii.
3.3
Rímske kráľovstvo
Podľa povesti založili mesto Rím bratia Romulus a Rémus odchovaní vlčicou roku 753 pred n. l. Na
čele Rímskeho mestského štátu bol etruský kráľ a senát zložený z aristokracie. Obyvateľstvo sa delilo na patricijov (plnoprávni,
domorodci, ktorí mohli zastávať úrady) a plebejcov (roľníci, remeselníci, prisťahovalci; neplnoprávni - nemohli zastávať štátne úrady).
Kráľ Servius Túlius uskutočnil spoločenskú reformu a posledný kráľ Tarquinius Superbus bol roku 510 odvolaný, vyhnaný a začala republika.
Inštitúcie kráľovstva boli:
- kráľ - stál na čele štátu, bol vládca a najvyšší
kňaz, bol volený
- senát- aristokratický poradný zbor kráľa, v podstate rada starších
- kúrijný snem -
prijímal rozhodnutia kráľa
Obyvateľstvo tvorili:
- patricijovia, čiže aristokracia
-
plebejci, čiže potomkovia neskorších prisťahovalcov, boli to slobodní roľníci, nemohli mať vyššie pozície v zamestnaní.
- klienti, čiže ľudia závislí na bohatých ochrancoch, často prepustení otroci,
- bezzemkovia, boli slobodní
nemajetní ľudia bez občianskych práv, nemali žiaden majetok
- otroci- boli neplnoprávni, osobne neslobodní, nemali ani slobodu,
ani majetok, ani deti
3.4 Rímska republika
Na čele republiky boli dvaja konzuli volení na jeden rok počas
mieru alebo diktátor volený na pol roka počas vojny. Na správe sa podieľali i vysokí úradníci, senát a občiansky snem. K vysokým
úradníkom patrili sudcovia, hospodári, radcovia konzulov, udržovatelia poriadku a cenzori, ktorí spisovali majetok a zaraďovali občanov do
tried. Plebejci (ľud) chceli dostať politické práva, preto sa zhromaždili a volili si zástupcov - Tribúnov ľudu. Tí dostali právo veta -
nesúhlasu s prijatým zákonom. Rimania mali ambíciu ovládnuť celú Itáliu. Po vojnách sa vytvoril sa tak centralizovaný štát. Potom, čo
chceli Rimania získať aj Sicíliu, ktorú spravovalo Kartágo, vznikli púnske vojny.
3.5 Púnske
vojny
Datované do roku 264 - 146 p.n.l.. Prvá Púnska vojna bola boj o Sicíliu. Rimania si vylepšili loďstvo, napriek tomu
prehrali. Kartágo zvíťazilo.
Druhá Púnska vojna. Hanibal Barkas velil Kartágincom. Hanibal zaútočil na mesto Saguntum- spojenecké mesto
Rimanov (to bola príčina 2. Púnskej vojny). Skladala sa z bitky pri Transimelskom jazere, prehrali Rimania. Potom z bitky pri Kannách,
prehrali Rimania. A nakoniec bitka pri Zame - Rimania Hanibala porazili. Ušiel do Malej Ázie a spáchal samovraždu.
Tretia Púnska vojna,
Rimania vypálili mesto a úplne spustošili Kartágo.
3.6 Rímske cisárstvo
Oktaviánus
ponechal senát a snem, ale obmedzil ich právomoc. O všetkom rozhodoval sám. Upevnil moc krajiny silným vojskom a úradníckym aparátom. Získal
tituly augustus - vznešený, cézar - cisár, imperátor - vojenský vodca, cenzor, tribún, najvyšší kňaz. Už za jeho vlády začali Rím
ohrozovať zo severu Barbari. Prvá cisárska dynastia Ríma sa nazýva Júlsko - Klaudiovská a tvorili ju napr. Oktaviánus, Tibérius, Kaligula,
Claudius a Nero, ktorému sa pripisuje krutosť, prenasledovanie Kresťanov a podpálenie Ríma. Ďalšou dynastiou vládnucou v 1. storočí n. l.
boli Flaviouci, ktorí upevnili Rím. Napokon vznikla dohoda, že cisár určí už za svojej vlády svojho nástupcu, ktorý sa stal jeho adoptívnym
synom. Trajánus - 1. adoptívny cisár - pripojil k Rímu časť západnej a strednej Európy. Hadrianus začal viesť obranné vojny Ríma,
určil hranice v Británii, kde dal vybudovať známy val. Markus Aurélius - filozof a spisovateľ - musel viesť obranné vojny proti barbarom
žijúcim za severnou hranicou Rímskej ríše. Potom vládli viacerí ďalší cisári, medzi nimi i Septimus Severus, ktorý založil severovskú
dynastiu. V krajine vzrastali kolóni - schudobnení roľníci a otroci, ktorí si prepožičali pôdu od veľkostatkárov, za čo im platili nájom.
Prvé obdobie cisárstva sa volalo principát a potom, čo sa vlády ujal cisár Dioklecián začalo druhé obdobie cisárstva dominát. Dioklecián
nastolil neobmedzenú vládu, zrušil senát a snem, urobil vojenské, správne a hospodárske reformy, keďže ríša pred začiatkom jeho vlády
upadala. Spolu s ním vládol jeho spoločník a dvaja nástupcovia, takáto vláda sa nazýva tetrarchia. Založil nové hlavné mesto ríše -
Konštantínopol. Cisár Teodosius roku 395 veľkú a takmer neovládateľnú Rímska ríšu rozdelil na dve časti západnú - Rím, vláda Honoria,
jazyk latinčina a východnú - Konštantínopol, vláda Arkádia a jazyk Gréčtina. O niekoľko rokov na to germánsky vodca Odoakar zosadil
posledného rímskeho cisára Romua Augusta. Kultúra začína odumierať a názory ľudí ovplyvňuje kresťanstvo, začína sa rozpadávať
Rímske impérium a ZRR a VRR pretrváva ako byzantská ríša.
Záver
Dúfam, že som Vám, aspoň kúsok
priblížila toto úžasné obdobie ľudstva. Je však ťažké to rozpísať na pár strán i keď to najdôležitejšie som spracovala. Môj zámer
bol oboznámiť a vysvetliť základné udalosti v antickej dobe Rímu a Grécka a ešte raz dúfam, že sa to podarilo.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta