Veľká francúzska revolúcia a Napolen Bonaparte
Veľká francúzska revolúcia a Napolen Bonaparte
Úvod
Obdobie medzi rokmi 1799 až
1815 je obdobím vojenských výprav Napoleona, ktorý uvrhol Európu do takmer nepretržitej vojny a bezohľadne v nej zavádzal francúzske
inštitúcie.Hoci bol napokon porazený a musel odísť do vyhnanstva, „starý režim“ sa už nikdy neobnovil. Samozrejme táto práca nie je len
o Napoleonovi a jeho živote ale aj o období, ktoré bolo pred jeho vládou a teda o Veľkej francúskej revolúcii...
Všeobecné príčiny revolúcie
Príčinou revolúcie bola vo všeobecnosti sociálna a politická kríza Francúzska v 18.
storočí, v 80. rokoch aj kríza hospodárska. Hlavnou ideologickou základňou revolúcie bolo osvietenstvo a inšpiráciou americká revolúcia.
Konkrétne príčiny sú (už tradične) sporné, do úvahy prichádza najmä:
· Nerovnomerné rozdelenie príjmov z prudkého hospodárskeho
rastu Francúzska v 18. storočí, poháňaného prechodom na liberálne trhové hospodárstvo, populačnou explóziou a rozvojom
poľnohospodárstva
· Vysoké výdavky kráľovského dvora (Versailles), sčasti na prepych, ale aj na výboje a vojny
· Absolutizmus
(s vrcholom za Ľudovíta XIV. – „kráľ Slnko“)
· Sloboda tlače v období před revolúciou
· Rozdelenie francúzskej
spoločnosti na tri stavy
· Nezvolávanie zhromaždenia generálnych stavov od roku 1614 (generálne stavy vznikli v roku 1302 ako poradné
zhromaždenie kráľa , najmä na schvaľovanie daní)
· Katastrofálna neúroda v roku 1788 a z toho vyplývajúce povstania chudoby
·
Stroskotanie francúzskej zámorskej koloniálnej politiky
Spoločenské pomery
· 2
privilegované (2% obyvateľstva, nemuseli platiť dane, mali politickú moc, mohli podnikať):
A ) Prvý stav : Duchovnstvo
B) Druhý
stav : Šlachta
- 1 neprivilegovaný (98 % obyvateľstva, museli platiť dane, nemali politickú moc, mali značne obmedzené možnosti
podnikania):
A) Tretí stav : Roľníci a mešťania (vrátane remeselníkov a žobrákov)
Pred
revolúciou
Tesne pred revolúciou sa väčšina obyvateľov živila poľnohospodárstvom, najviac ľudí žilo na dedinách (20
miliónov obyvateľov, teda asi 4/5). Pôda bola veľmi drahá, roľníci aj veľkostatky mali len malé výnosy a stúpla cena potravín. Vo
Francúzsku vládli Bourbonovci. Ľudovít XIV. Vládol až 72 rokov od 1643 do 1715. Počas jeho nedospelosti zaňho vládol kardinál Mazarin.
Absolutizmus vo Francúzsku vrcholil práve za vlády Ľudovíta XIV. Jeho moci bol prisudzovaný „božský“ pôvod („Štát som
ja“). Bol zavedený policajný režim. Za jeho nasledovníka Ľudovíta XV. (1715 - 1774) štátny dlh poklesol¸ ale problémy s rozpočtom
trvali. Hospodárstvo ako také však zhruba od roku 1715 až do revolúcie zaznamenalo prudký hospodársky rast, ktorý sa prejavil napríklad v
štvornásobnom náraste zahraničného obchodu medzi rokmi 1715 až 1789. Za vlády Ľudovíta XVI. (1774–1792)hospodársky rast pokračoval, ale
problémy s rozpočtom vyvrcholili. Namiesto kráľa vládla vlastne jeho manželka, všeobecne neobľúbená a protireformne zameraná Mária
Antoinetta, dcéra Márie Terézie. Štátny dlh nesmierne narástol (na 100% štátnych príjmov). Finančnú krízu neriešili ani stále výmeny
ministrov financií (Turgot, Necker, Calonne, Brienne), hrozil krach celej monarchie. Vláda Ľudovíta XVI. mala obrovskú spotrebu a vytvorila
vysoké dlhy. Aby mala na splátky, zvýšila existujúce a zaviedla špeciálne dane, napríklad z komínov, šiat a okien. Dane platil len takzvaný
tretí stav, teda 98 percent obyvateľstva, ostatné dva stavy dane neplatili. Keďže štátnu pokladnicu napĺňali len dane tretieho stavu, museli
sa neustále zvyšovať. Pritom skoro všetky príjmy pohltili výdavky kráľovského dvora. Veľká väčšina francúzskeho obyvateľstva mala v
posledných rokoch pred revolúciou problémy sa vôbec uživiť. V roku 1786 bola navyše uzavretá zmluva s Anglickom o voľnom obchode, ktorá
zvýšila nezamestnanosť. V rokoch 1787-1788 sa uskutočnili pokusy urobiť reformu štátnych financií a daňového systému, ale prvé dva stavy
sa postavili proti úsiliu niektorých ministrov ukončiť ich daňové zvýhodnenie. Na narastajúcej nespokojnosti mala roku 1788 okrem
hospodárskej recesie podiel aj katastrofálna neúroda; do veľkých ťažkostí sa dostalo predovšetkým vidiecke obyvateľstvo. V roku 1788 a 1789
v celej krajine prepukali povstania chudoby.
Prvá etapa
Od marca 1789 začali na vidieku nepokoje, ktoré sa
postupne šírili aj do miest. Roľníci útočili na šľachtické sídla a mešťania si vytvárali vlastné samosprávy- komúny. Ako som už
spomínala Ľudovít XVI nevedel hospodáriť s peniazmi, čím zhoršil už zlú finančnú situáciu a štátna pokladňa bola skoro úplne
prázdna. V tejto zlej situácii urobil to, čo sa nestalo už vyše
150 rokov, a to zvolal generálne stavy (1789). Trval však na tom, že
aj tu majú mať 1. a 2. stav väčšie právomoci, proti čomu vystúpil 3.stav a začal zasadať samostatne. Nazvali sa Národným zhromaždením
a keďže sa snažili vytvoriť nové štátne usporiadanie a ústavu, premenovali sa na Ústanovodarné zhromaždenie. Jeho hlavným heslom bolo
osvietenské: „Sloboda, bratstvo a rovnosť!“ Kráľ si myslel, že šľachta a duchovenstvo sa zľakne vystupujúceho 3.stavu a začnú
platiť dane. No nestalo sa tak a keď videl, že sa situácia zhoršuje, snažil sa ho rozohnať, no dosiahol iba jeho väčšiu podporu.
Nespokojní a rozbúrení Parížania nakoniec 14.7.1789 zaútočili na Bastilu, väzenie symbolizujúce útlak a všetko proti čomu bojovali.
Začala sa teda revolúcia. Počiatočné výsledky boli dosť sľubné: zrušili sa feudálne privilégia, poddanské povinnosti, cirkevný desiatok
a bola prijatá Deklarácia ľudských a občianskych práv (občan ma určité práva, ktoré musí štát chrániť
a rešpektovať). Ústanovodarné zhromaždenie vydalo ústavu, podľa ktorej sa Francúzsko stalo konštitučnou monarchiou. Kráľ vládol spolu
s parlamentom a tu sa vytvorili 2 skupiny politikov: pravicový a lavicový. Pravica (girondisti) obhajovala už dosiahnuté práva
a zmeny a lavica (jakobíni a cordeliéri) hlásala nové radikálne revolučné návrhy.
Druhá etapa
Len čo sa vydala ústava, kráľ sa pokúsil utiecť do zahraničia a tam získať podporu, no bol chytený, zosadený z trónu a uväznený.
Nový parlament Konvent zrušil monarchiu a 27.9.1792 bola vyhlásená republika. Hneď na druhý deň prestal platiť kresťanský kalendár
a nahradil ho republikánsky. Rok bol rozdelený podľa ročných období a týždne nahradené dekádami. Nemal však dlhé trvanie a zakrátko
bol odstránený, no pokladá sa za jeden zo znakov revolúcie. Iné symboly pretrvali aj do súčasnosti, napr.: trikolóra, Marseillaisa (dnešná
fr. hymna). Konvent rozhodol, že kráľ bude popravený ako vlastizradca, čo vyvolalo nepokoj ostatných mocností. Republika zhabala cirkvi
majetky, bola zrušená náboženská sloboda a tým zakázané kresťanstvo. V 1793 bol založený Výbor pre verejné blaho, ktorý mal
kontrolovať revolučné opatrenia. Na čelo Výber a Konventu sa dostali jakobíni. Tí považovali demokraciu za nemožnú a posilnili ústrednú
moc hlavne rôznymi čistkami. Z parlamentu odstránili pravicových ale aj časť lavicových (hl. extrémnych) poslancov. Nastáva „vláda
gilotíny“, obdobie teroru. Pod gilotínou končili všetci, čo nesúhlasili s názormi Konventu. Odstraňovali sa skutočný ale ja domnelí
nepriateľa štátu. Nakoniec sa začali obviňovať aj jakobíni medzi sebou, čo viedlo k odsúdeniu ich vodcu Maximiliánu Robespierra.
Tretia etapa
Jakobínska politika sa zrútila a Konvent zriadil tzv. direktórium (vláda 5 direktorov,
volených Radou starších). Do parlamentu sa vrátili zachránení girondisti (pravicový), prestalo prenasledovanie kňazov, začala voľnejšia,
menej regulovaná politika. Bola vydaná Nová ústava 22.8.1795, ktorá prvý raz s právami občana spojila aj jeho povinnosti. Bol zavedený nový
spôsob volenia, voliť mohli iba ľudia od určitej hodnoty majetku. Parlament mal 2 komory: Rada starších a Rada päťsto. Do popredia sa dostal
trh, ale štát tlačil viac bankoviek, než mohol vydať. Stali sa tak bezcennými, čo spôsobilo krízu v hospodárstve. Pomoc prišla až zo
strany republikánskej armády, keď generál Napoleon Bonaparte vyhnal z parlamentu lavicových poslancov. Obe komory ho za to zvolili za vodcu
armády a v 1799 zvrhol aj direktórium. A tak sa plynulo dostávame k Napoleonovi a jeho životu.Ešte pre úplnosť dodám, že po zvrhnutí
direktorov Napoleon vytvoril nové štátne zriadenie tzv. konzulát. Moc bola zverená na 3 roky 3 konzulom. Prvým z nich bol sám Napoleon.
Veľká francúzska revolúcia síce zvrhla monarchiu a absolutizmus, ale nakoniec sa päť vrátila k vláde jednej osoby. Ale významný plus bolo
ustanovenie občianskych práv, o ktorých nemali predtým ani potuchy. Keďže celá revolúcia sa niesla v duchu demokracie, zanechala tu určité
stopy.
Napoleon a nové usporiadanie Európy
Napoleon, ktorý sa narodil v roku 1769 v stredne zámožnej
rodine na Korzike, sa v novembri 1799 stal prvým konzulom, a tým de facto vládcom francúzskej prvej republiky. Upozornil na seba v rokoch
1796-97 ako revolučný generál.V severnom Taliansku, kde mu porážka Rakúska umožnila vytvoriť nový štát. Predalpskú republiku, ktorú
riadila taliaska elita podľa francúzskych predstáv.Napoleon tento model neskôr zaviedol vo všetkych oblastiach, ktoré dobil. Napolen ako prvý
konzul zdedil síce režim na ktorom sa podielali aj ludove vrstvy, v pribehu 3 rokov sa však revolučné demokratické snahy rozplnuly
a francúzsko sa nemilosrdne zcentralizovalo.Takáto koncentrácia moci dostela k logickému vyvrcholenie, keď sa Napolen stal cisárom (1804).
Armáda na prvom mieste
Napoleonova centrálizacia moci mala mnoho foriem :
· Občiansky zákoník Code
Napoleon
· Dohoda s pápežom (1802)
· vznik žandarmérie – polovojenské policajné sily
· mobilizácia Francúzska na
podporu armády
Napoleonove bitky
- 1800 – Francúzsko dobilo Taliansko
-
1805 – Bitka pri Slavkove (porazení Rusi a Rakušania)
- 1805- Bitka pri Trafalgare (s Britániou)
- 1806 – Bitka pri Jene (Prusko pokorené)
- 1807 – Preussisch-Eylau a Friedland (opäť porazené
Prusko)
- 1792-1807 –Neustále boje s Britániu (Británia stále neporazená)
- 1812- Napoleon
vtrhol do Ruska
- 1813- Bitka pri Lipsku (Napoleon porazený)
- 1815- Bitka pri Water (Definitívna
porážka Napoleona)
Porážka a vyhnanstvo
V mnohých častiach severnej Európy a v Španielsku rástol
odpor voči francúzskej nadvláde.Napoleon precenil svoje sily a keď jeho chorí a vyhladovaní a uzimení vojaci ustupovali od Moskvi, ruská
armáda ich prenasledovala.Z 500-600-tisícovej francúzskej armády prežilo len 40000-60000 mužov.Nakoniec Napoleonov režim padol. Boli
vyčerpané ľudské aj materiálne zdroje. Napoleonovi nepriatelia si uvedomili, že by ho mohli poraziť, vytvorili koalíciu a v októbri 1813
premohli jeho armádu v bitke pri Lipsku (viď „Napoleonove bitky“ ). O rok neskôr musel Napoleon odísť do vyhnanstva a obnovila sa
bourbonská monarchia. Napoleon síce zosnoval posledný úder, v roku 1815 z vyhnanstva utiekol a opäť sformoval svoju armádu, no
v rozhodujúcej bitke pri Waterloo ho spojenci porazili a poslali do vyhnanstva na ostrov Sv. Helena v južnom Atlantiku, kde v roku 1821 aj
zomrel. O ďalšom osude Európy rokoval kongres zástupcov veľmocí a ďalších štátov vo Viedni v rokoch 1914-15. Cieľom bolo oslabiť
Napoleonov vplyv v Európe a predísť akejkoľvek ďalšej revolučnej aktivite.Napokon to nevyšlo. Napoleonské reformy od základu otriasli
tradičnými európskymi štruktúrami a po celej Európe vytvorili podmienky na vznik podstatne modernejších štátnych útvarov.
Záver
Francúzska revolúcia ako aj Napoleonovov život a to, čo dokázal malo samozrejme oveľa dlhší priebeh a bolo
toho viac ale je toho strašne veľa. A tak som to stručne zhrnula a naučila sa tak niečo nové, rozšírila svoje vedomosti.Napoleon neoplyvlil
len Francúzsko ale aj celú Európe, ktorá sa vpodstate nedokázala dostať do pôvodného stavu ani po jeho smrti. Bol silná vedúca
osobnosť.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta