Kurz gruzínske lari (GEL) -
Gruzínsko
2. História
Roku 1783 sa Východné Gruzínsko dostalo pod protektorát
Ruska. Gruzínsko sa stalo súčasťou Ruska v priebehu 19. storočia. Začala sa zlepšovať hlavne jeho hospodárska situácia. Začala sa
spracúvať ropa, vznikali prvé priemyselné podniky. Počas revolúcie sa krajina na krátku dobu dostala do rúk menševikov a zahraničných
vojsk. Už roku 1921 bola nastolená sovietska vláda a roku 1936 sa krajina stala v rámci ZSSR samostatnou republikou. Po rozpade ZSSR v rokoch 1992
– 1994 v krajine prebiehala občianska vojna zapríčinená štatútom Abchádzka a Južného Osetska. Po voľbách roku 2004 v krajine vypukli
protesty („revolúcia ruží“) proti ich údajnému zmanipulovaniu. Druhé kolo volieb vynieslo k moci proamerického politika Michaila
Saakašviliho. Niektoré hlasy dodnes tvrdia, že zmanipulované boli v skutočnosti druhé voľby a prezidentom mal byť Eduard Ševardnadze. Od
tohto obdobia sa výrazne zhoršili vzťahy s Ruskom. V lete 2007 prebehlo viacero pohraničných incidentov na rusko-gruzínskej hranici, ktoré
zvýšili napätie medzi oboma krajinami. Štáty sa navzájom obviňujú z podpory separatistických skupín. Na jeseň 2007 vystúpila proti
Saakašvilimu opozícia, ktorá žiadala nové demokratické voľby, tie sa skončili jeho znovuzvolením. Začiatkom augusta 2008 gruzínske vojská
napadli separatistickú provinciu Južné Osetsko, na stranu ktorého sa postavilo Rusko. To podniklo protiútok a preniklo za hranice tejto oblasti a
obsadilo mnohé dôležité časti Gruzínska.
Abcházsko je separatistická republika v severnej časti krajiny s hlavným mestom
Suchumi podporovaná Ruskou federáciou. Podobné boje za oddelenie prebehli aj v Južnom Osetsku s takmer rovnakým výsledkom. Oblasti kontrolované
čiastočne Ruskou armádou čiastočne miestnymi polovojenskými jednotkami sa stali rajom pre organizovaný zločin. Neskôr sa konfrontácie
Gruzínskej vlády s menšinami prejavili v Adžarsku, táto časť krajiny tiež vyzerala ako samostatná republika tolerovaná Ruskom. Všetko sa
však zmenilo po nástupe Michaila Saakašviliho na prezidentský post.
V republike silneli hlasy proti tamojšiemu vodcovi Aslanovi
Abašidzemu, ktoré mali za následok jeho vypudenie z krajiny a následné opätovné pripojenie ku Gruzínsku.
V auguste roku 2008
pohraničné šarvátky na rusko-gruzínskych hraniciach prerástli do ozbrojeného konfliktu, ktorý skončil vytlačením gruzínskych jednotiek z
Južného Osetska a znamenal odtrhnutie separatistických regiónov od krajiny. Z územia utiekli desiatky tisíc Gruzíncov.
3. Dôvody vzniku vojny
- Gruzínsko porušilo medzinárodné právo, keď zaútočilo svojimi vojskami na Južné
Osetsko.
- Jednoznačným vinníkom tohto konfliktu je Gruzínsko, a to preto, že Gruzínsko zaútočilo na Južné Osetsko a tým
porušilo medzinarodne právo. Porušenie medzinarodného práva spočíva v tom, že v júni 1992 uzavrelo Gruzínsko dohodu formálne s Ruskom, ale
spomína sa v nej aj Južné Osetsko. Teda Osetsko bolo nepriamo tak isto učastníkom tejto dohody - opakujem nepriamo, kedže nemá
medzinárodnoprávnu subjektivitu,
- Na základe tejto dohody sa Gruzínsko zaviazalo stiahnuť z oblastí vtedajšieho konfliktu, ktorým
bolo Južné Osetsko, a na základe tejto dohody tam boli umiestnení ruskí vojaci na ochranu mieru. Dohodu schválili OBSE a OSN, čiže tým sa
stala súčasťou medzinárodného práva.
- Gruzínsko, po prvé, porušilo túto dohodu tým, že vtrhlo na územie Južného Osetska -
nemalo na to žiadne medzinárodnoprávne opravnenie; a po druhé, Gruzínsko použilo proti mestu Cchinvali, v ktorom neboli žiadne vojenské
zariadenia, katuše. Na základe tohto Rusko nielenže bolo oprávnene, ale bolo povinné zasiahnuť na ochranu civilných obyvateľov - a Rusko
zasiahlo.
- Boje medzi ruskými a gruzínskymi vojskami vypukli , keď Gruzínsko vyslalo svoje jednotky do Južného Osetska s cieľom
získať kontrolu nad touto separatistickou proruskou provinciou, ktorá od roku 1990 odmieta gruzínsku vládu.
- Moskva v reakcii vyslala
do Gruzinska vlastné jednotky, ktoré rýchlo premohli gruzínske sily.
- Rusi to neurobili, Rusi urobili nevyhnutné vojenské opatrenia na
odrazenie gruzínskeho útoku. Odrazili tento vojenský útok a tým zastavili zabíjanie Osetincov zo strany gruzínskej armády. Akcia ruskej
armády je pokrytá medzinarodnym právom.
- Osetinci a Gruzínci sú dve etnicky odlišné spoločenstvá. Osetinci sa vždy cítili iní
než Gruzínci a necítili sa sučasťou Gruzínska.
- Osetsko sa po vzniku Sovietskeho zväzu stalo súčasťou Gruzínskej SSR s
autonómnym statutom. Túto autonómiu zrušil gruzínsky prezident Zviad Gamsachurdia po rozpade ZSSR v roku 1991.
"Medzinárodné
spolocenstvo nemože uplatňovať dvojaké štandardy, na Juhosláviu a Zakaukazsko. Rusko postupovalo oprávnene v tom, že nastolilo stav, ktorý
bol pred gruzínskym útokom."
4. Priebeh vojny
- November 1989 -
Južné Osetsko vyhlásilo autonómiu v Gruzínskej sovietskej socialistickej republike, čo vyvolalo trojmesačné boje.
- December 1990 -
Medzi Gruzínskom a Južným Osetskom vypukol nový ozbrojený konflikt, ktorý trval do roku 1992.
- Jún 1992 - Ruskí, gruzínski a
juhoosetskí lídri podpísali v Soči dohodu o prímerí a súhlasili s vytvorením trojstranných mierových síl, ktoré tvorí po 500 vojakov z
každej strany.
- November 1993 - Južné Osetsko vypracovalo návrh vlastnej ústavy.
- November 1996 - Južné Osetsko si zvolilo
prvého prezidenta.
- December 2000 - Rusko a Gruzínsko podpísali medzivládnu dohodu o obnovení hospodárskeho systému v zóne
konfliktu.
- December 2001 - V Južnom Osetsku zvolili za prezidenta Eduarda Kokojtyho, ktorý v roku 2002 požiadal Moskvu o uznanie
nezávislosti jeho republiky a jej začlenenie do Ruskej federácie.
- Január 2005 - Rusko rezervovane súhlasilo s plánom Gruzínska, že
Južné Osetsko dostane širokú autonómiu výmenou za vzdanie sa snáh o nezávislosť.
- November 2006 - Obyvatelia Južného Osetska v
referende drvivou väčšinou podporili nezávislosť od Gruzínska. Gruzínska vláda to označila za súčasť snahy Ruska o podnietenie vojny.
- Apríl 2007 - Gruzínsky parlament schválil zákon o vytvorení dočasnej vlády v Južnom Osetsku, čo zvýšilo napätie s Ruskom.
-
Jún 2007 - Separatisti oznámili, že gruzínska armáda zaútočila mínometmi a ostreľovačmi na juhoosetskú metropolu Cchinvali. Tbilisi to
poprelo.
- Október 2007 - Stroskotali rozhovory medzi Gruzínskom a Južným Osetskom, ktorých sprostredkovateľov bola Organizácia pre
bezpečnosť a spoluprácu v Európe.
- Marec 2008 - Južné Osetsko požiadalo svetové spoločenstvo o uznanie jeho nezávislosti po tom,
ako Západ podporil nezávislosť Kosova od Srbska.
- Marec 2008 - Ruský parlament vyzval vládu, aby uznala nezávislosť Južného Osetska
a Abcházska. Výzva prišla v reakcii na snahu Gruzínska o vstup do NATO.
- Apríl 2008 - Južné Osetsko odmietlo návrhu Gruzínska na
vládu so zastúpením oboch strán, trvá na úplnej nezávislosti.
- August 2008 - Medzi gruzínskou armádou a juhoosetskými jednotkami
vypukli boje. Gruzínsko tvrdí, že jeho sily "oslobodili" väčšiu časť juhoosetskej metropoly od separatistov.
7. Záver
Našou snahou bolo poukázať, že pri vysvetľovaní určitej problematiky
dotýkajúcej sa medzinárodného spoločenstva, pri ktorej používame rozličné teoretické nástroje, je najrozumnejšie aplikovať minimálne dva
prístupy a neriadiť sa len jedným z nich. Výsledok vojny a konanie rozšíreného počtu hráčov, ktorí tvoria medzinárodné spoločenstvo
obohatila o nový mierotvorný a vizionársky prvok. Vojna ukázala pravú tvár jej hráčov. Rusko bolo ochotné zaplatiť viac ako Spojené
štáty, aby si udržalo mocenský vplyv v tejto časti sveta. USA a Európa by sa mala z tohto poučiť. Pri pozývaní nových členov do
svojich inštitúcii a štruktúr, či rozširovaní svojej sféry vplyvu, napriek správnosti svojho videnia sveta a rozhodnutia, by mali
zakomponovať aj tú možnosť, že aký postoj a názor na ich aktivity bude mať zvyšok sveta.