Veľká Socialistická Ľudová Líbyjská Arabská Džamahírija

Veľká Socialistická Ľudová Líbyjská Arabská Džamahírija
 
Úvod
Tému Líbya sme si vybrali z viacerých dôvodov. Hlavným z nich boli autentické zážitky a skúsenosti člena rodiny, ktorý tam strávil tri roky svojho života. Vďaka nemu sme sa dostali k bohatým informačným zdrojom a propagačným materiálom a jeho rozprávanie nám pomohlo lepšie spoznať Líbyu. Preto sme sa rozhodli preskúmať túto krajinu aj z hľadiska geografického. Pri hľadaní prvých informácií sme sa dozvedeli veľa nového, čo nás utvrdilo v tom, že výber našej témy bol správny. Zaujalo nás hlavne štátne zriadenie Líbye, ktoré je svetovým unikátom. Pri našej práci sme sa opierali predovšetkým o internet, keďže v tejto dobe je to najdostupnejší prostriedok ako sa dostať k aktuálnym informáciám. Budeme sa snažiť priblížiť Líbyu spôsobom, ktorý bude zrozumiteľný, uspokojí aj tých najnáročnejších a napriek tomu nie je príliš zložitý. Prácu sme rozčlenili na viac kapitol a podkapitol, aby sme dosiahli jej prehľadnosť. Najdôležitejšie a najzaujímavejšie témy sa budeme snažiť zdôrazniť a čo najjednoduchším spôsobom vysvetliť.
 
1. Všeobecná charakteristika
Formálny názov: Veľká líbyjská arabská ľudová socialistická džamahírija
Lokálny formálny názov: Al Jamahiriyah al Arabiyah al Libiyah ash Shabiyah al Ishtirakiyah al Uzma
Hlavné mesto: Tripolis
Lokalita: Severná Afrika
Susedia: Alžírsko, Egypt, Nigéria, Čad, Sudán, Tunisko
Politický systém: Džamahírija
Administratívne usporiadanie: 26 šaabíjí a 1 500 samosprávnych oblastí
Veľké mestá: Tripolis, Benghazi, Misurata, Surt
Počet obyvateľov: 6 173 579
Hustota zaľudnenia: 3,34 obyv. / km²
Rozloha v km²: 1 759 540
Mena: Líbyjský Dinár
Ročný príjem na hlavu (v USD): 14 900
Priemerná dĺžka života: 75 rokov muži, 80 rokov ženy
Úradný jazyk: arabský
Rasové a národnostné zloženie: Líbyjci spolu Berbermi (89 %), iné (11%)
Náboženstvo:  islam 97%, kresťanstvo 3%
Analfabeti: 17,4 %
Nezamestnanosť: 30,%
Časový posun: GMT+2

1.1. Poloha
Líbya je krajina na severe Afriky omývaná Stredozemným morom. Leží medzi Egyptom na východe, Sudánom na juhovýchode, Čadom a Nigerom na juhu a Alžírskom a Tuniskom na západe.

1.2. Rozloha a hranice
S rozlohou 1,8 milióna kilometrov², z čoho je 90% púšť, je Líbya štvrtou najväčšou krajinou Afriky a 17-tou vo svete. Severné hranice zemi tvorí v dĺžke 1860 km pobrežie Stredozemného mora. Hranice na súši (asi 4500 km) boli vytvorené umelo v dobe imperialistického delenia Afriky, iba málokde bolo prihliadnuté k historickým a zemepisným podmienkam. Na západe susedí Líbya s Tuniskom(480 km) a Alžírskom(1200 km), na juhu s Nigerom a Čadom (spolu 1200 km), v juhovýchodnom cípe so Sudánom (470 km) a na východe s tom (1100 km), pričom tieto hranice prebiehajú väčšinou priamo pozdĺž 25. poludníka okrem najsevernejšej časti ktorá je mierne zvlnená. Líbya sa rozprestiera medzi 9°20' a 25°05' východnej dĺžky a medzi 19°35' a 33°15' severnej šírky a má zhruba lichobežníkový tvar.

2. Fyzicko-geografická charakteristika
2.1. Povrch
Najväčšie rozdiely sú medzi vnútrozemím (súčasť tabuľovej oblasti Afriky) a úzkymi pobrežnými oblasťami na severozápade (Tripolsko) a severovýchode (Kyrenajka). Skoro 98% rozlohy zaberajú púšte a polopúšte. Líbyjská púšť patrí k najsuchším a najväčším známym púšťam, jej celková plocha je cez 2 milióny km² (časť však leží v Egypte) Je pokrytá sypkým pieskom a dunami, ktoré niekde dosahujú výšku až 300 m, prerušovanými však kamenistými a hlinitými púšťami. Duny sa tiahnu väčšinou poludníkovým smerom, od sudánskych hraníc až k oáze Džaghabúb. Väčšiu časť územia tvorí plošina s výškou od 200 do 400 m, rozdelená rozľahlými nížinami na niekoľko častí. Na severe je plošina ohraničená pohorím Džabal Nafúsa (968 m), ktoré prudko spadá do pobrežnej nížiny Džafara. Na juhu od Tripolska sa plošina dvíha a prechádza v oblasti Fezzánu do rozľahlých oblastí s piesočnými púšťami (tzv. edejeny), kde sa piesočné presypy tiahnu desiatky a stovky kilometrov. Na juhu sem zasahuje kamenisté púštne pohorie Tibesti, v ktorom leží najvyššia líbyjská hora Džabal Bette (2266 m ). Povrch Líbye je na severe väčšinou nížinatý, smerom na juh sa dvíha. Obývané je len pobrežie krajiny a roztrúsené oázy.

2.2. Podnebie
Na viac ako 2/3 líbyjského územia prevláda púštne podnebie, ktorého hlavnými črtami sú nedostatok zrážok a vysoká teplota vzduchu s veľkými výkyvmi teplôt. Čím viacej k juhu a k východu, tým sa stáva púštny charakter výraznejším. Na pobreží prevláda stredomorské podnebie, na juhu a vo vnútrozemí je extrémne sucho a teplo. Sú oblasti, kde neprší pätnásť až dvadsať rokov vôbec. Niekedy nedopadne dažďová voda na zem, pretože sa vyparí ešte vo vzduchu. Na severe sú teploty v lete až 45°C s vysokou vlhkosťou vzduchu. V zimnom období sa teploty ustaľujú na 5 - 10°C. Klimatickou zvláštnosťou je horúci a veľmi suchý vietor roznášajúci piesok "ghibli", ktorý môže v priebehu niekoľkých hodín zvýšiť teplotu až na  40-50ºC. Za pobrežným pruhom, v oblasti stepí a polopúšti, dosahujú letné maximá teploty až 58 °C ( u Azízíje bola nameraná táto najvyššia teplota na svete), avšak v zimnom období a v noci klesá teplota až na 0 °C. Ročné množstvo zrážok v Líbyi ktoré padá hlavne v zimnom období sa pohybuje medzi 300-400 mm.

2.3. Hydrosféra
Líbya je jednou z mála krajín na svete, ktorá nemá ani jediný stály vodný tok. Iba v období dažďov, prevažne v zime, sa vyschnuté riečišťa početných vádi napĺňajú vodou, ktorá sa však pomerne rýchlo stráca do vyschnutej pôdy alebo sa vyparuje. Iba celkom výnimočne, v rokoch s mimoriadnymi zrážkami, dosiahne voda v najväčších riečištiach Stredozemné more. Existuje tu rada rozsiahlych soľných jazier (sebcha), avšak ich voda sa nedá v poľnohospodárstve využívať. Napriek tomu je Líbya neobyčajne bohatá na podzemné zdroje vody. Tieto vody často pochádzajú z miest vzdialených stovky kilometrov od líbyjského územia, kde sú dopĺňané tropickými dažďami. Aj v Líbyjskej púšti je podzemná voda tak bohatá, že možno predpokladať existenciu celých podzemných jazier. V bohatstve podzemných vôd sa skrýva tajomstvo vzniku a existencie početných oáz. K najväčším oázam patrí na západe Ghadámes a Ghát, vo Fezzáne Adrí, Sabhá a Murzúk, v severnej Líbyjskej púšti Džaghabúb, Džalo, Audžíla, Wáhat, Džofra, Dahra a Zawíla, zatiaľ čo v južnej časti Líbyjskej púšte sa rozprestierajú oázy Tazerbo, Zíghán a Kufra. Podzemné vody boli v skorších dobách získavané tradičnými spôsobmi- kopaním studní a podzemnými kanálmi (foggára), v neskoršej dobe mechanickými čerpadlami a hlbokými vrtmi artézskych studní.

2.4. Biosféra
Púštny charakter krajiny zapríčiňuje, že je oveľa viacej chudobnejšia na rastlinstvo ako iné krajiny tejto oblasti. Pobrežné oblasti majú stredomorskú flóru, zastúpenú predovšetkým myrtami, olivami, dubmi. Na pobreží sa obyvatelia zaoberajú pestovaním palmy olejnej, datlí, pšenice a jačmeňa.  Vo vyšších polohách (na plošine Barka) sa vyskytuje, cypriš a dub, tvoriaci riedke lesné porasty. Na juh a východ les mizne. Vo vádí sa vyskytujú kríky – macchie a tŕnité akácie. V oázach je vegetácia bohatá, pestujú sa tu datľové palmy, eufratské topole. Na okrajoch rastú akácie a najvyššie stromy afrických púšti, bezlisté tamarišky. V trávnatejších oblastiach je rozšírený kočovný chov kôz, oviec a tiav.

2.5. Pedosféra
Úrodné pôdy, vhodné pre poľnohospodárstvo, sú rozšírené prevažne iba v pobrežnom pásme, ale taktiež aj v stepných oblastiach za pobrežím sa nachádzajú pôdy, ktoré sú pri dostatočnom zavlažovaní vhodné na obrábanie. Pomerne dobré pôdy sú vo väčšine oáz. Taktiež sú podstatné rozdiely medzi Tripolskom a Kyrenajkou. V Tripolsku prevládajú hlinito piesčité a veľmi sypké pôdy, obsahujúce málo koloidných látok. V Kyrenajce je pôda tvrdá, hlinitá a ílovitá a obsahuje množstvo kyslíka a fosforu, vápnika a hojnosť draselných zlúčenín. Je treba zdôrazniť, že väčšina líbyjského územia nie je dostatočne pedologicky preskúmaná.
 
3.História
3.1. História krajiny
Názov "Libya" je odvodený z egyptského "Libu", čo bol názov berberského kmeňa žijúceho západne od Nílu. Archeologické nálezy dokazujú obývanie krajiny už v 8. storočí pred naším letopočtom. Neskôr krajinu obývali Feničania, Kartáginci, Gréci, Rimania, Vandali a Byzantínci. Prvé obchodné stanice tu zriadili fenickí obchodníci z Tyru. V roku 631 pred n.l. založili grécki kolonisti osadu Cyrene. Počas 200 rokov boli založené ďalšie štyri grécke mestá: Barce (Al Marj); Benghazi; Tukrah a Apollonia (Susah). Spolu s Cyrene boli známe ako Pentapolis. Za rímskych čias existovala na území Líbye tzv. Tripolitánia. Tvorili ju tri mestá: Oea (Tripolis), Leptis Magna a Sabratha. Arabi dobyli Líbyu v siedmom storočí a v nasledujúcom období prijala väčšina pôvodnej populácie islam. V 16. storočí dobyli krajinu Turci a stala sa súčasťou Osmanskej ríše. V roku 1911-12 obsadili krajinu Taliani, úplnú kontrolu nad vnútrozemím dosiahli až v roku 1939. V rokoch 1942-43 bola časť krajiny pod britskou vojenskou kontrolou a časť pod kontrolou Francúzov. Kráľ Idris I., emir Kyrenajky, bol vodcom opozície proti Taliansku vo dvoch svetových vojnách. Roku 1959 bola na území štátu objavená ropa, čo malo pozitívny dopad na rozvoj hospodárstva v zemi. O desať rokov neskôr krajina pretrhla zväzky s Veľkou Britániou a USA a bola zahájená socialistická revolúcia. 1. septembra 1969 vypuklo pod vedením dôstojníka Muammar Abu Minyar   Al-Kaddafiho povstanie proti kráľovi Idrisovi . Moc prešla do rúk Rady revolučného vedenia, ktoré vyhlásilo zrušenie monarchie a zriadenie Líbyjskej arabskej republiky. Predsedom Rady a vrchným veliteľom líbyjských ozbrojených síl sa stal Al-Kaddáfí, ktorý bol povýšený na plukovníka. Kráľ Idris odmietol abdikovať a usiloval sa o intervenciu Británie a USA s cieľom zvrátiť revolúciu. Revolučná vláda bola ihneď po prevrate uznaná väčšinou arabských krajín, ZSSR a socialistickými krajinami. Po niekoľkých dňoch ju uznali aj ostatné štáty sveta.

3.2. Historické pamiatky
Sabratha
Sabratha vznikla v 5. storočí p.n.l. ešte ako fenická osada. Fenické mesto potom prestavali na rímske cisárske mesto, ktorého jadrom bolo rímske fórum a chrám. Nájazdy nomádskeho kmeňa Austriánov však spôsobili úpadok mesta. Najväčším terajší lákadlom sú amfiteáter a takmer prázdne bezplatné piesočnaté pláže s čistým morom. Najviac však v Sabrathe udrie do očí divadlo staré takmer tritisíc rokov. Nedávne vykopávky odhalili vzácne nálezy.
Tripolis
Hlavné mesto Tripolis (Tarábulus) je rozdelené na dve časti, starú a novú. Stará časť si zachovala svoju historickú tvár. Najstaršia štvrť sa nazýva Medina. Táto štvrť je obkolesená hradbami a má charakter arabského mesta, ktoré je zmesou úzkych uličiek, vedúcich k tradičným mešitám, koloniálnym domom a khanom (verejné domy). Architektúra odráža obdobia tureckej, španielskej, maltskej a talianskej nadvlády. V Tripolise je mnoho múzeí a archívov. Napríklad Vládna knižnica, etnografické múzeum, archeologické múzeum, Národný archív či Islamské múzeum. Múzeum Jamahiriya, vybudované v spolupráci s UNESCO, je asi najznámejšie.

Červený zámok
V Tripolise leží Assai al-Hamra (Červený zámok), úžasná pevnosť, ktorá sa so svojimi rozľahlými nádvoriami a budovami rozkladá na ploche väčšej ako 13,000 metrov štvorcových. Hneď vedľa zámku stojí múzeum Jamahiriya, kde objavíte množstvo zachovalých mozaík a sôch, ktoré boli v minulosti súčasťou pevnosti.

Ghadames
Oázové osídlenie Ghadames, známe i ako „Perla púšte“ leží na hranici troch krajín – Líbye, Tuniska a Alžírska. Unikátna architektúra spočíva v bielych stenách a labyrintoch uličiek, ktoré sú len skromne osvetlené slnečnými lúčmi a otvárajú dláždené námestia. Vďaka premyslenému vetraciemu systému sa v nich teplota udržiava na príjemných hodnotách, hoci ste v srdci horúcej Sahary a v okolí dosahujú teploty 50 °C Za návštevu určite stoja mešita D’jmaa al-Kabir (minaret poskytuje skvelý výhľad na oázu), Mulberryho námestie, pozostatky trhu s otrokmi a lokálne múzeum s expozíciou dobového nábytku.

Leptis Magna
Leptis Magna, arabsky Lebdah, je jedným zo snov archeológov a historikov. Je to pýcha Líbyjčanov, najväčšia rímska pamiatka na území Afriky. Toto staroveké rímske mesto je navyše v zachovalom stave, pretože bolo po tisícky rokov pochované v piesku. Dnes je odkrytá zhruba štvrtina rozlohy. Vstup je možný len so sprievodcom a to za 40 Euro plus poplatok za fotoaparát. Na vrátnici však nikto nesedí, brána je otvorená. Prehliadka je bez sprievodcu, ale u každej pamiatky je informačný panel.

Benghazi
Benghazi je líbyjské druhé najväčšie mesto, leží na východnom cípe Veľkej Syrty a predstavuje turistické centrum, obklopené nádhernými plážami. Jednou z nich je i letovisko ležiace neďaleko Alteen, kde okrem bielych pláží uvidíte i nedávno objavené archeologické nálezisko gréckych a byzantských hrobov zo zaplaveného mesta.
 
Tobruk
Bojové pole Tobruk ktoré je na dosah od Bengázi predstavuje kilometre úžasných peších túr. Tu leží i jaskyňa, ktorá bola pomenovaná podľa apoštola Marka, vďaka presvedčeniu, že sa narodil práve v tejto oblasti.

4. Obyvateľstvo
Líbya má vzhľadom na rozlohu malú populáciu. Prirodzené obyvateľstvo sú Arabi a Berberi. Malé populácie Tuarégov a národa Tebu na juhu žijú nomádskym spôsobom života. Oficiálnym jazykom krajiny je arabčina. Tamazight, jazyk Berberov, nemá oficiálny status. Líbyjskí Arabi pôvodne žili v stanoch, dnes však väčšia časť populácia žije v mestách a pôvodný životný štýl sa vytráca, aj keď malý počet rodín stále žije v púšti ako pred storočiami. Väčšina populácie je zamestnaná v priemysle a službách, len málo v poľnohospodárstve. Vzdelanie je zadarmo pre všetkých obyvateľov a povinné do úrovne strednej školy. Gramotnosť je najvyššia v Severnej Afrike, vyše 88% populácie vie čítať a písať.   Spoločenská zábava takmer neexistuje a to ani vo veľkých mestách. Mnoho rokov neexistovali divadlá a bolo len niekoľko kín premietajúcich zahraničné filmy. Tradičná ľudová kultúra je stále živá a mnohé skupiny predvádzajú tance na rôznych festivaloch. Dominantným náboženstvom je Islam, s ktorým sa stotožňuje 97% populácie. Väčšina líbyjských moslimov sú sunniti.  V poslednej dobe dochádza k rôznym procesom, ktoré menia demografickú štruktúru Líbye. Industrializácia vedie síce k urbanizácií, no agrárna politika vlády prispieva k znovu osídľovaniu dediny a usadzovaniu kočovníkov. V Líbyi je veľmi náročné uviesť presnú hranicu medzi mestským a dedinským obyvateľstvom, lebo viacej menších sídiel je možné rátať k mestám alebo dedinám. Napriek tomu možno badať neustály rast mestského obyvateľstva.
 
5. Hospodárstvo
5.1. Ekonomika
Ekonomika krajiny závisí hlavne na príjmoch z ropy. Vďaka tomu ma Líbya jeden z najvyšších HDP v Afrike. Modernizácia ekonomiky sa zatiaľ prejavuje iba v ropnom priemysle, v ostatných sektoroch sa aj naďalej prejavujú nedostatky socialistického hospodárstva (nadmerná zamestnanosť, nedostatok investícií, zlé riadenie), ktoré majú za následok stratové a nekvalitné výstupy. Rozširuje sa stavebníctvo a výroba neropných produktov v oblasti chémie, oceliarstva a hutníctva. Klimatické podmienky obmedzujú možnosti rozvoja poľnohospodárstva, preto Líbya dováža asi 75% potravín a 28% populácie nemá prístup k pitnej vode. Líbya má dobrú cestnú sieť, v mestách funguje mestská doprava aj lacné taxi. V krajine však neexistuje železničná doprava.

5.2. Priemysel
Priemysel sa skladá z väčšinou neefektívnych a technicky zaostalých štátnych podnikov, sektoru služieb chýba know-how a kvalifikovaná pracovná sila, čo platí prevažne v bankovníctve, kde existuje iba 1 súkromná banka. Štátny sektor zamestnáva 75% práceschopného obyvateľstva. Začiatkom roku 2002 zahájila vláda proces hospodárskych reforiem, ktoré ale postupujú pomaly a nevýrazne.

5.3. Nerastné bohatstvo
Líbya bola po dlhé obdobie považovaná za zem chudobnú na nerastné bohatstvo. Zásoby nerastných surovín neboli doposiaľ úplne preskúmané. Neskôr pristúpila vláda k prieskumu s cieľom zistiť presný obraz o nerastnom bohatstve krajiny. Doteraz bol zistený výskyt fosfátov, síry, kamennej soli, vápenca a sadrovca , bauxitu, železnej, medenej a cínovej rudy. Síra sa vyskytuje v oblasti Marády, železná ruda vo Fezzáne vo Wádí-Šattí. V roku 1955 boli objavené prvé ložiská ropy, po ktorých prieskum ešte zintenzívnel a bola spustená priemyselná ťažba. Preskúmané zásoby tvorili 200 miliónov ton. Do konca 60. rokov bolo objavených ešte približne 19 ložísk ropy.

6.  Zaujímavosti
6.1 Jediná Džamahírija na svete
Terajší vládca Líbye Muammar Kaddáfi sa narodil v beduínskej rodine a už ako tínedžer sníval, že zvrhne prozápadnú monarchiu kráľa Idrísa. Vyštudoval vojenskú akadémiu a ako 28-ročný dôstojník v roku 1969 násilne prevzal moc v krajine. Zaviedol autoritársky režim a krajinu premenil na prvú a jedinú džamahíriju na svete. Džamahírija je slovo, ktoré sa spravidla prekladá ako „štát ľudových más“. Slovo je novotvar, ktorý zaviedol Muammar Kaddáfí v prvom diele Zelenej knihy. Skombinoval v nej marxizmus, islam a kapitalizmus. Podľa Zelenej knihy je to štát založený na priamej demokracii bez politických strán, riadený jeho ľudom cez miestne rady. Väčšina pozorovateľov však považuje toto štátne zriadenie za vojenskú diktatúru, ktorú ovláda plukovník Kaddáfi. V krajine stále neexistuje sloboda slova, v predaji nájdete len zopár novín a časopisov a všetky prísne kontrolované. Treba sa tiež obrniť proti všadeprítomným policajným prehliadkam a vojakom. Kritici uvádzajú, že systém Džamahírije - jediné štátne zriadenie, ktoré zo svojho života pozná väčšina Líbyjčanov - je len pretvárkou autoritatívneho režimu a udržiava chudobu v krajine.
 
6.2. Prípad úmyselného nakazenia detí vírusom HIV
V roku 1999 v Líbyi zatkli 19 bulharských lekárov a zdravotných sestier. Na ich detskom oddelení v nemocnici v Benghází sa zvýšil počet detí s vírusom HIV. Úmyselne bolo nakazených 426 detí, z toho 50 neskôr zomrelo. Objaviteľ vírusu HIV, francúzsky vedec profesor Luc Montagnier, vyhlásil, že vírus sa v nemocnici začal šíriť už pred príchodom obvinených a jeho šírenie bolo spôsobené nedostatočnými hygienickými opatreniami. Napriek tomu vyriekol líbyjský súd  nad piatimi bulharskými sestrami a palestínskym lekárom trest smrti zastrelením. Viacero sestričiek vypovedalo, že ich priznania boli vynútené násilím - že ich mučili a znásilňovali. Neskôr Najvyšší líbyjský súd zrušil tresty smrti a prípad vrátil na nižší súd, proces sa začal odznova. 
Po sedemmesačnom procese súd uznal päť Bulhariek a jedného Palestínčana vinnými a odsúdil ich na doživotné väzenie.  V júli 2007 boli zdravotníci vydaní do Bulharska, aby si tam odpykali svoj trest, ale bulharský prezident im udelil milosť krátko po prílete domov.
 
Záver
Pri spracovaní nášho projektu sme sa opierali predovšetkým o informácie získané z internetu, pretože sú samozrejme najaktuálnejšie a bolo ich dostatok. Aj napriek tomu sme sa snažili čerpať poznatky aj z kníh a osobných skúseností člena rodiny. Používali sme mapy a atlasy pre lepšie pochopenie problematiky. Pre názornejšie dokreslenie krajiny a života v nej sme vyhľadali fotografie miest a priložili ich k našej práci. Týmto sme sa snažili čo najzrozumiteľnejšie vysvetliť pomery v Líbyi a priblížiť túto pre mnohých neznámu krajinu aj ostatným. Počas spracovania témy sme sa dozvedeli veľa nových zaujímavých poznatkov, ktoré nás niekedy aj prekvapili. Líbya má na jednej strane nádherné historické pamiatky a bohatú kultúru, no na druhej strane je to krajina, v ktorej je nastolená diktatúra a vďaka zlému hospodárstvu, ktoré trpí nedostatkami socialistického režimu, nedokáže využiť svoj potenciál naplno. Dôležitou pre túto krajinu je predovšetkým ťažba ropy na export, kým ostatné priemyselné odvetvia sú v úzadí. Kvôli tomu je Líbya nútená dovážať množstvo tovaru, čo má nepriaznivý vplyv na ekonomiku a navyše nie je sebestačná ani v poľnohospodárstve.
Tento projekt nás obohatil o nové poznatky z geografie a dúfame, že tieto informácie budú užitočné aj pre Vás.