Národnosti na Slovensku
Národnosti na Slovensku
Úvod:
Tému o národnostiach na Slovensku sme si vybrali
preto, lebo si myslíme, že je potrebné poukázať na problémy národnostných menšín na našom území.
V súčasnosti sa o tejto
téme hovorí veľmi veľa, avšak mnohí o nej vedia len veľmi povrchne, alebo vôbec. To sa týka najmä mladých ľudí, takisto našich
študentov . Tento projekt berieme ako možnosť informovať o histórii, pôvode, zvykoch a súčasnom postavení týchto menšín v dnešnej
spoločnosti. Ak hovoríme o zložení slovenskej populácie, prirodzene rozlišujeme občianstvo, národnosť a materinský jazyk. Prítomnosť
národnostných minorít na území Slovenska je ovplyvnené historickým vývojom. Hranice štátov nie sú identické s „hranicami“ národa.
Mnoho Slovákov žije za hranicami Slovenska, podobne je to aj v prípadne iných národov. Národnostná príslušnosť má osobný rozmer a patrí
do súkromnej sféry každého človeka, ktorú by štát alebo spoločnosť nemala spochybňovať. Rovnako však príslušnosť k národnosti
nemôže byť dôvodom na osobné zvýhodnenia, ktoré nesúvisia s realizáciou základných práv a slobôd. Ak sa určitá osoba prihlásila k
niektorej z národnostných menšín, nemení sa tým skutočnosť, že ide o občana Slovenskej republiky, ktorému patria všetky práva a
povinnosti.
1. Práva národnostných menšín
Práva národnostných menšín a etnických skupín
sú ukotvené v Ústave Slovenskej republiky. Druhá hlava Ústavy SR hovorí o základných ľudských právach a slobodách:
Článok 12:
Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné,
nepremlčateľné a nezrušiteľné.
Podľa článku 33 , príslušnosť ku ktorejkoľvek národnostnej menšine alebo etnickej skupine nesmie
byť nikomu na ujmu..
Článok 34 ustanovuje, že :
(1) Občanom tvoriacim v Slovenskej republike národnostné menšiny alebo
etnické skupiny sa zaručuje všestranný rozvoj, najmä právo spoločne s inými príslušníkmi menšiny alebo skupiny rozvíjať vlastnú
kultúru, právo rozširovať a prijímať informácie v ich materinskom jazyku, združovať sa v národnostných združeniach, zakladať a
udržiavať vzdelávacie a kultúrne inštitúcie. Podrobnosti ustanoví zákon.
(2) Občanom patriacim k národnostným menšinám alebo
etnickým skupinám sa za podmienok ustanovených zákonom zaručuje okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka aj
a) právo na vzdelanie
v ich jazyku,
b) právo používať ich jazyk v úradnom styku,
c) právo zúčastňovať sa na riešení vecí týkajúcich sa
národnostných menšín a etnických skupín.
(3) Výkon práv občanov patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám
zaručených v tejto ústave nesmie viesť k ohrozeniu zvrchovanosti a územnej celistvosti Slovenskej republiky a k diskriminácii jej ostatného
obyvateľstva.
2.Vysvetlenie základných pojmov
Národnostná menšina
Národnostná menšina alebo národná menšina alebo národnosť je spoločenstvo ľudí rovnakého národa (resp. v prípade etnickej menšiny
spoločenstvo ľudí tvoriace aspoň rovnaké etnikum) obývajúce určitú časť územia štátu bez toho, aby boli štátotvorným subjektom. Na
zachovanie ich národnej identity im medzinárodné právo (a vo väčšine krajín aj vnútroštátne právo) priznáva právo na organizáciu
vlastnej národnej kultúry, používanie materinského jazyka, vzdelávanie v tomto jazyku ap.
Národnosť
Národnosť je v evolucionistickej etnografickej koncepcii etnos, ktorý vývojovo nasleduje po kmeni a predchádza vzniku národa (v užšom
zmysle). Vzniká splynutím kmeňov do vyššieho etnického celku, nahradením pokrvných zväzkov územnými a nahradením kmeňových
jazykov spoločným jazykom (pričom sa kmeňové jazyky stávajú nárečiami). Národnosť má spoločné územie, ekonomický život, (aspoň
literárny) jazyk, niektoré osobitosti kultúry a psychiky a spoločné pomenovanie. Pojem národnosť v tomto zmysle je len ťažko jednoznačne
preložiteľný do niektorých jazykov, po nemecky aj anglicky mu s výhradami najlepšie zodpovedá pojem ,, Nationalität“ a ,,nationality“.
Podľa marxistickej historiografie národnosť vznikla po rozpade prvotnopospolnej spoločnosti, bola typická pre otrokárske a feudálne
zriadenie (napr. starogrécka národnosť, staroegyptská národnosť, (staro)česká národnosť, (staro)slovenská národnosť) a zaniká s
nástupom kapitalizmu, kedy ju nahrádza národ (v užšom zmysle).
Národ
Spoločenstvo ľudí, ktoré sa
sformovalo na spoločnom území a ktoré okrem teritória spája hospodársky život, jazyk a psychika, odrážajúca sa v spoločnej kultúre.
Národy sa spravidla vyvíjali z národností. Pojmy národa sa značne odlišujú nielen v závislosti od významových útvarov, ktoré
intervenujú v priebehu ich tvorby (filozofický, etnologický, sociologický, historický a pod. pojem národa), ale aj podľa toho, o etnitu akej
vývinovej etapy ľudstva ide (napríklad staroveký národ, moderný národ).
3. Percentuálne zastúpenie národností na
Slovensku
Národnostné zloženie k roku 2006:
Slováci (85,8 %), Maďari (9,5 %) -
najmä v pásme pri hraniciach s Maďarskom, Rómovia (1,8 %), menšími menšinami sú Česi (0,8 %),
Rusíni (0,4 %) a Ukrajinci (0,2 %), Nemci (0,1 %) a Poliaci(0,1%)
Podiel
Rómov podľa posledného sčítania (čiže na základe ich vlastnej deklarácie) je 1,7 %, ale podľa rozhovorov s komunálnymi predstaviteľmi a
starostami (čiže na základe definície zvyšného obyvateľstva) 5,6 %. Treba si však uvedomiť, že v prípade uvedených 5,6 % treba znížiť
hore uvedené percento Slovákov a Maďarov celkovo o 4 percentuálne body.
4. Národnosti žijúce na
Slovensku
4.1 Slováci
Slováci sú slovanský národ, ktorý tvorí väčšinu na Slovensku
a menšinu v USA, Česku, Vojvodine, Maďarsku a v niektorých ďalších krajinách (spolu asi 6 500 000 ľudí). Na Slovensku žije asi 4,6
miliónov Slovákov.
Priami slovanskí predkovia Slovákov podľa v súčasnosti prevládajúceho názoru prišli na územie Slovenska v
rámci sťahovania národov okolo roku 500 (každopádne až po roku 471), a to asi v dvoch vlnách jednak zo severu a jednak z juhu. Tento názor sa
presadil na prelome 19. a 20. storočia a podporuje ho skutočnosť, že v období od 400 pred Kr. do roku 500 po Kr. nie sú archeológovia schopní
na Slovensku žiadnu archeologickú kultúru jednoznačne identifikovať ako slovanskú, a naopak väčšinou možno jednoznačne hovoriť o
keltských, rímskych či germánskych nálezoch. Napriek tomu ostávajú okolnosti slovanských populačných pohybov v strednej Európe okolo
roku 500 do značnej miery sporné. Menšina autorov sa domnieva, že na území dnešného Slovenska (alebo jeho častiach) žili Slovania už
dávno predtým. V minulosti to tvrdil napríklad Nestor, koncom 20. storočia ruský jazykovedec najvyššieho rangu Trubačev (pravlasť
Slovanov v Karpatskej kotline). Otázka príchodu predchodcov Slovákov je inak úzko spätá s otázkou pravlasti/etnogenézy Slovanov ako
takých, kde dnes existuje veľmi veľa ďalších teórií. Prvé nesporné doklady o Slovanoch v tejto oblasti pochádzajú zo začiatku 6.
storočia. Slovanov na Slovensku vo včasnom stredoveku spravidla označujeme ako Slov(i)eni, v zahraničí sa zvyknú označovať buď všeobecne ako
Slovania alebo už ako Slováci.
Niekedy sa hovorí o tom, že Slováci nemohli v stredoveku existovať, lebo nemali vlastný štát.
Druhý extrém je, keď sa miesto o Veľkomoravskej ríši hovorí ako o tzv. Veľkoslovenskej ríši. V skutočnosti už počas stredoveku môžeme
hovoriť o Slovákoch ako o jednom z etník, ktoré obývali územie Uhorska. Ako jednoznačne identifikovateľný názov pre Slovákov je z 13.
storočia doložený tvar Slovienin a od 15. storočia Slovák. Či už obyvatelia Nitrianskeho kniežatstva v čase Veľkej Moravy mali zvláštny
názov je sporné, pretože doklady v prospech aj neprospech tohto tvrdenia chýbajú. Cudzinci Slovanov tejto oblasti v čase Veľkej Moravy
každopádne označovali ako ,,Slovania“ (vtedy slověne) alebo ,,Moravania“ alebo ,,moravské ľudy“.
4.2
Maďari
Maďari sú národ prevažne žijúci v dnešnom Maďarsku. Ako národ patria medzi uralskú jazykovú skupinu, ktorú
väčšinou tvoria ugrofínske jazyky. Národnostnú menšinu tvoria najmä na Slovensku, v Rumunsku, na Ukrajine, v Srbsku, Chorvátsku, Rakúsku
a v Severnej Amerike. Ako národ(nosť) sa sformovali po príchode do Karpatskej kotliny v 10. - 12. storočí, preto je predtým správne hovoriť
o starých Maďaroch alebo Uhroch. Slovo Maďar pochádza z názvu vedúceho zo staromaďarského kmeňa nazývaného „Megyer“. Slováci
ich kedysi nazývali aj Uhrovia, Uhri (zo slova Ugor) - toto slovo však pochádza z tureckého slova ,,Onogur“, pretože starí Maďari boli v 6.
storočí susedmi Onogurskej ríše, ktorej vedúci kmeň sa volal "Onogur"ovia, čo znamená „desať kmeňov“.
Veľkú
časť slovnej zásoby z oblasti náboženstva, správy štátu a civilizovaného života a mnohé slová z poľnohospodárstva prebrali od Slovanov
po zániku Veľkej Moravy roku 907. Prakticky až na prelome 9. a 10. storočia u Maďarov dochádza k postupnému prechodu od kočovníctva k
usadlému spôsobu života. S tým súviselo aj rozširovanie slovnej zásoby. Početné sú aj výpožičky z latinčiny a nemčiny. V súčasnosti
sa snažia nepreberať slová z cudzích jazykov. Latinčina sa v Uhorsku používala ako úradný jazyk až do 40. rokov 19. storočia.
Vychádzajúc z hodnotenia maďarskej menšiny na Slovensku, alebo ak sa chceme pýtať ako vyzerá a kto je vlastne Maďar na Slovensku,
nemôžeme obísť historický kontext toho, ako vlastne vznikla, ako sa sem maďarská menšina dostala a z toho vyplývajúce jej hodnoty, vzťahy a
obraz človeka maďarskej menšiny na Slovensku.
Maďarské etnikum na Slovensku vzniklo so vznikom samostatného Československého
štátu po prvej svetovej vojne. Uvádzame niektoré historické fakty 20. storočia, ktoré mali najväčší vplyv na formovanie maďarskej
menšiny:
Do roku 1918 Slováci a Maďari žili v spoločnej mnohonárodnostnej monarchii Rakúsko - Uhorsko. V októbri 1918
Rakúsko-Uhorská monarchia prežívala svoju agóniu. Pokus cisára Karola IV. o federalizáciu monarchie sa minul cieľa. Prišiel príliš neskoro
a navyše ho uhorská vláda odmietla. Medzitým, v polovici roka 1919, mierová konferencia v Paríži už rozhodla o hraniciach medzi
Maďarskom a susednými štátmi. V sprievodnom liste pre Maďarsko sa uvádzalo, že národnostné pomery v strednej Európe nedovoľujú, aby sa
politické hranice zhodovali s etnickými, teda časť maďarského etnika sa dostane pod zvrchovanosť iného štátu. V polovici mája 1920
maďarská vláda oznámila do Paríža, že na mierovú konferenciu pošle oficiálnych delegátov oprávnených podpísať mierovú zmluvu. Tak sa
aj stalo. Dňa 4. júna 1920 v zámku Trianon, neďaleko Paríža, sa podpísala mierová zmluva s Maďarskom, ktorá sa stala známa pod názvom
trianonská. Akt podpísania mierovej zmluvy s Maďarskom bol iba symbolickým ceremoniálom, pretože veľmoci Dohody už takmer dva roky uznávali
Československo za spojenecký štát. Mierová konferencia už predtým rozhodla o hraniciach a od konca roku 1918 bolo aj územie Slovenska
súčasťou československého štátu. Chýbal iba podpis Maďarska, aby medzinárodnoprávne potvrdilo zánik uhorského štátu. Týmto sa časť
maďarského národa dostala pod zvrchovanosť Československa. Tu je začiatok maďarského etnika na Slovensku.
4.2.1
Maďari na Slovensku ako tŕne v očiach
Slovensko- maďarské vzťahy sa neustále vyhrocujú. Vyťahujú sa spory, ktoré dnes, v
dvadsiatom prvom storočí už prakticky nemajú nijakú váhu a riešiť sa mali v období, keď ešte boli aktuálne. Na politickej scéne sa
neustále objavujú ďalšie a ďalšie nezodpovedané otázky, ktoré smerujú len k jedinému: Riešime Maďarsko deň aj noc, aj keď sme paradoxne
na Slovensku a problémov aj vlastných máme pomerne dosť.
Maďarská populácia je rozšírená hlavne v Maďarsku, južnom
pohraničí Slovenska, rumunskom Sedmohradsku a severnom Srbsku. Je približne dvakrát početnejšia ako tá slovenská, Maďarov je asi 11, 6
milióna, z čoho drvivá väčšina žije priamo v Maďarsku. Najrozšírenejšou vierou u našich susedov je viera rímskokatolícka, no prítomná
je aj silná kalvínska protestantská obec.
Maďari sa v čase, keď podnikali nájazdy do západnej Európy, prvýkrát v našich
končinách usadili v roku 896 pri hornej Tise. Podľa legendy ich sem priviedol Arpád, zakladateľ dynastie Arpádovcov. Postupne sa pri svojich
nájazdoch presunuli do oblasti Hronu, porazili vojská veľkomoravského kniežaťa Mojmíra II. A začali obsadzovať aj juhozápadné Slovensko.
Názov siedmich staromaďarských kmeňov, ktoré sa v 10. storočí usadili v Karpatskej kotline, prvýkrát spomína byzantský cisár
Konštantín Porfyrogenetos. Názvy týchto kmeňov sa dodnes zachovali v pomenovaniach niektorých obcí a miest na južnom Slovensku.
Príslušníci maďarskej menšiny žijú aj dnes pozdĺž južných hraníc štátu, na území, kde sa ich predkovia usadili v 10. storočí. Do
tejto kategórie patria predovšetkým územia južného Slovenska, ako aj viac- menej národnostne zmiešané oblasti od Hrona až k Hornádu a
medziriečie Bodrogu.
Menšie skupiny v diaspórach. V medzivojnovom období žili významnejšie skupiny v rôznych mestách a regiónoch
Slovenska (Bratislava, Zvolen, Spiš, Košice). Dnes ich reprezentuje predovšetkým enkláva pod Zoborom.
4.3
Rómovia
Rómovia (po rómsky: rom – „muž“, „človek“, v Rumunsku sa používa písomné označenie Rroma) je súhrnné
označenie etnických skupín pochádzajúcich zo severnej Indie, odkiaľ sa začali sťahovať okolo 3. storočia. Členovia hovoria po rómsky a
majú spoločné kultúrne rysy. Dnešní príslušníci tohto národa žijú ako menšiny vo väčšine štátov Európy. Rómovia hovoria
spoločným jazykom - rómčinou, ktorá je rozdelená do niekoľkých dialektov.
4.3.1 Pojem Róm
V rómčine je pojem Róm len označenie pre Rómov v strednej a východnej Európe. Sami seba
nazývajú slovom ,,Rom“ alebo ,,Manush“ čo znamená človek, ale sú známi aj ako ,,Atzigan“ alebo ,,Atsigan“, teda kočovník, z čoho
pochádza slovenské ,,Cigán“, nemecké ,,Zigeuner“, maďarské ,,Cigány“, či talianske ,,Zingaro“. Na kongrese v Göttingene, v roku 1983,
sa účastníci Medzinárodnej rómskej únie dohodli, že na označovanie tejto etnickej skupiny sa má používať termín Rómovia. Súvisí to
tiež s označovaním etnických skupín takými názvami, akými sa označujú sami a nie takými, ktoré majú zároveň negatívny podtón a sú
nositeľmi sociálnych šablón a stereotypov, teda nie Cigán, ale Róm. Dlho pretrvával mylný názor, že Rómovia pochádzajú z Egypta a tento
názov sa používa od 15. do 18. storočia. Dodnes sa tento termín zachoval v modifikovanej podobe vynechaním začiatočného „e“ (v
španielčine ,,Gitano“, v angličtine ,,Gypsy“, v chorvátčine ,,Jedupak“ – ,,Jedupta“ = Egypťan). Zvláštnosťou je francúzština, kde
okrem ,,Tsigane“ existuje výraz ,,Bohémien“, čo zodpovedá historickému faktu, že Rómovia do Francúzska prišli z Čiech v prvej polovici
15. storočia.
4.3.2 Rómovia sú na Slovensku pôvodným obyvateľstvom
Napriek absencii
komplexného historického výskumu možno jednoznačne súčasnú rómsku populáciu na Slovensku pokladať za pôvodné a usadlé obyvateľstvo,
ktoré sa na našom teritóriu ocitalo už v 14. storočí. Písomné zmienky v materiáloch Leleského konventu zo Zemplínskej župy pochádzajú z
rokov 1377 a 1381. Väčšina skupín prechádzala juhozápadným Slovenskom cez české zeme, do západnej a juhozápadnej Európy. Tradovaná
,,prvá“ písomná zmienka o Rómoch zo Spiša na majetkoch rodiny Mariássyovcov pochádzajúca od richtára Jána Kuncha (údajne z roku 1322)
sa verifikovala v diele Matúša Pajdušáka o dejinách Levoče na správny dátum 1383.
4.3.3 21. storočie –
etnizácia chudoby
Na začiatku tohto storočia sa rómska menšina na Slovensku nachádza v dlhodobom nerovnoprávnom
postavení na trhu práce, nerovnoprávnom postavení v spoločnosti vôbec. Obrovská dlhodobá nezamestnanosť v lokálnych podmienkach
nadobúda etnicko-kultúrny rozmer (bežne 80-100%v lokalitách východného Slovenska). Nízka kvalifikácia, jej absencia či nevzdelanosť,
negramotnosť u značnej časti Rómov sa podpisujú pod hlboký sociálny prepad po novembri 1989. Vzdelanostná štruktúra rómskej minority má
v súčasnosti má najhoršie parametre, takmer 80% Rómov na Slovensku má sotva ukončené základné vzdelanie, resp. je úplne bez vzdelania.
Len málo nad 8% absolvovalo učňovské vzdelanie, vrátane rôznych foriem zaučenia a vyučenia mimo formálnych vzdelávacích inštitúcií
(rôzne kurzy počas základnej vojenskej služby v robotníckych profesiách). Vyššie vzdelanie u Rómov (vrátane úplného stredoškolského
vzdelania s maturitou, odborného stredoškolského a vysokoškolského vzdelania) nedosahuje ani 2% osôb.
4.4
Česi
Česi (po česky ,,Češi“) sú západoslovanský národ tvoriaci väčšinu obyvateľov Česka. Ich jazyk je
čeština. Medzi Čechov v širšom zmysle sa dnes spravidla rátajú aj Moravania, ktorí boli definitívne čechizovaní v 19. storočí.
Menšie skupiny dnes žijú v Rakúsku a ostatnej západnej Európe, v Rumunsku, bývalej Juhoslávii, na Slovensku, väčšie v USA a Kanade.
Česi v Čechách sú potomkami slovanských kmeňov (tzv. českých kmeňov), ktoré do dnešných Čiech prišli v 6. storočí buď z
východného Poľska alebo z Panónskej panvy (resp. najprv z východného Poľska a neskôr v druhej vlne z Panónskej panvy). Český národ vznikol
najskôr v 10. storočí dovŕšením zjednocovania českých kmeňov.
V rokoch 1918 - 1992 (okrem 1939 - 1945) Česi žili spolu so
Slovákmi v spoločnom štáte Česko - Slovensko, a predtým v rokoch 1526 - 1918 žili spolu so Slovákmi, Rakúšanmi, Maďarmi a pod. v
habsburskej monarchii resp. Rakúsko - Uhorsku. Prakticky od svojho príchodu do Čiech, najmä však od konca 9. storočia a vrcholne v 17. - 18.
storočí (tzv. doba temna), boli Česi pod značným kultúrnym, politickým a jazykovým vplyvom susedných Frankov/východných Frankov/Nemcov. Od
13. storočia sa Nemci usídľovali aj v celom pohraničí Čiech a Moravy, odkiaľ boli vysídlení po druhej svetovej vojne. Ich miesto čiastočne
zaujali Slováci.
4.4.1 Vzťah medzi Slovákmi a Čechmi
Priebeh a výsledky prvej svetovej vojny
zásadne zmenili situáciu v strednej Európe, zvlášť situáciu niektorých národov Rakúsko – Uhorska. Začali sa formovať nové štáty na
národnom princípe, ktorý predstavoval nosný princíp štátu. V roku 1918 vznikla Československá republika ako dvojnárodný štát, ktorého
piliere tvorili dva príbuzné národy Česi a Slováci. Slováci po viac ako tisícročí získali národnú slobodu. Tento historický a politický
medzník sa stal významným aj pre dejinný vývoj spisovnej slovenčiny a slovenskej kultúry vôbec, pričom sa v nových štátnopolitických
podmienkach otvárali dovtedy nevídané perspektívy.
Predstavitelia Slovákov vstupovali do novej republiky s veľkými nádejami.
Odvolávali sa na dohody uzavreté medzi Čechmi a Slovákmi počas prvej svetovej vojny v Spojených štátoch amerických, ktoré sľubovali
Slovákom federatívne usporiadanie novej republiky (Clevelandská dohoda z roku 1915) alebo autonómiu (Pittsburská dohoda z roku 1918). Avšak
realita bola odlišná. V roku 1920 bol ústavou kodifikovaný nejestvujúci jednotný československý národ s jednotným československým
jazykom v dvoch zneniach – českom a slovenskom. Tento začiatok novej republiky signalizoval určité nastupujúce rozpory
v štátnopolitických, ekonomických a kultúrnych otázkach. Predstavoval potenciálny zdroj nestability nového štátu, v ktorom Slováci
figurovali politicky, ekonomicky aj kultúrne ako slabší partner. Napriek týmto negatívam vznik Československej republiky vytvoril priaznivé
podmienky na rozvoj národného života Slovákov, vývin slovenskej kultúry a vzdelanosti. Bezprostredný vzťah Slovákov a Čechov, spoločný
život v spoločnej slobodnej republike, ktorá sa mala stať domovom pre oba štátotvorné národy, predstavoval nový fenomén v spoločenskom,
politickom a kultúrnom živote slovenského národa. Vzťah Slovákov a Čechov v politickej a ekonomickej rovine bol rozhodujúcim pre
existenciu a fungovanie nového štátu. Na jednej strane normálne fungovanie mladého štátu bez prílevu českých odborníkov, učiteľov a
štátnych úradníkov na Slovensku by nebol možný, avšak na druhej strane vplyvom jeho nekoncepčnosti sa stal prekážkou pri uplatňovaní sa
Slovákov v štátnych službách.
4.5 Rusíni
Rusíni (zriedkavo ,,Rusnaci“ a pod.) sú
najzápadnejšia vetva východných Slovanov žijúca na severovýchodnom Slovensku, v Haliči, Bukovine, v Zakarpatskej oblasti Ukrajiny, v Rumunsku,
v Srbsku, Chorvátsku, Maďarsku a početná skupina v USA a Kanade. Nikdy nemali svoj národný štát. Na Ukrajine (a v minulosti počas komunizmu
aj v Česko -Slovensku) existenciu Rusínov neuznávajú a považujú ich za Ukrajincov. 7. marca 2007 Zakarpatská oblastná rada v Užhorode svojim
rozhodnutím na území Zakarpatskej oblasti Ukrajiny uznala národnosť Rusín. V minulosti celé obyvateľstvo Ukrajiny označovalo seba za
Rusínov, neskôr prevzalo názov „Ukrajinci“. Haličskí Rusíni prijali názov Ukrajinci len 70-150 rokov dozadu. V terajšej dobe Rusíni
Zakarpatskej oblasti a Rumunska sa väčšinou hlásia k ukrajinskej národností, zatiaľ čo väčšina slovenských Rusínov považujú seba za
osobitý národ.
Podľa etnografických príznakov sa delia na päť skupín: Lemkovia, Bojkovia, Huculi, Verchovinci a Doliniaci (=
Hajnali). Rusíni a Ukrajinci sa v rámci menšín žijúcich na Slovensku vyznačujú niekoľkými špecifikami, ktoré pri pohľade na ich
historický vývoj, súčasné postavenie a vzájomné vzťahy s majoritným obyvateľstvom treba brať do úvahy. Na rozdiel od ostatných etník
sa ich pôvodný sídelný priestor obmedzuje len na územie východného Slovenska, presnejšie na jeho severovýchodné okresy. Z náboženského
hľadiska boli Rusíni od Užhorodskej únie roku 1646 v podstate až do roku 1950 etnikom jednej, gréckokatolíckej cirkvi. Modernizácia
spoločnosti prinášajúca sekularizáciu a prenikanie pravoslávia po prvej, ale najmä po druhej svetovej vojne narušili jeho homogénnu
náboženskú štruktúru. Ďalším historickým špecifikom Rusínov na Slovensku bola deformovanosť ich sociálnej štruktúry, prejavujúca sa
v absencii mestského obyvateľstva a s tým spojeným minimálnym zastúpením medzi ekonomickou a politickou elitou. Ani v jednom meste
východného Slovenska netvorili Rusíni väčšinu obyvateľstva. Tento stav sa začal meniť až v 30. rokoch 20. storočia, výraznejší zlom
však nastal až v období komunizmu. Spomínané tri faktory (geografická ohraničenosť, konfesionálna homogenita a nerozvinutá sociálna
štruktúra) spomaľovali modernizáciu rusínskej spoločnosti, na druhej strane však tvorili obranný val chrániaci ju pred asimilačným tlakom
slovenského a maďarského prostredia.
4.6 Nemci
Nemci (po nemecky ,,Deutsche‘‘) sú národ
žijúci primárne v Nemecku . Ako etnickí Nemci sami seba označujú aj nemecky hovoriaci Švajčiari a do roku 1945 sa ako Nemci označovali aj
nemecky hovoriaci Rakúšania (dnes „Rakúšania“). Slovo Nemci môže označovať (a podľa nemeckých zákonov aj označuje) každého, kto má
nemecké občianstvo.
Ich jazyk je nemčina, náboženstvo je protestantské (najmä v severnom Nemecku) a rímskokatolícke (najmä v južnom
Nemecku). Nemci majú rozsiahlu a svetovo známu literatúru, filozofiu a hudbu.
Okrem Nemecka žijú Nemci v Rusku, Rumunsku, Francúzsku,
Holandsku, Maďarsku, Belgicku, Dánsku, Luxembursku, Slovensku, Poľsku, v USA, Kanade, Južnej Amerike (najmä v Brazílii, Argentíne, Čile),
ďalej v Austrálii, južnej Afrike a inde.
Nemci sa vyvinuli z tých Západných Germánov, ktorí po roku 600 na rozdiel od
Anglosasov ostali východne od Rýna a nepresunuli sa do Británie, s prímesou Slovanov, Keltov a iných etník živších na území dnešného
Nemecka. Etnogenéza Nemcov bola ukončená niekedy v 9./10. storočí. Názov Nemec (,,Diutisc“ alebo ,,Theodisk“) sa ako označenie obyvateľov
Východofranskej ríše v nemčine používal od 10. storočia, predtým označoval nerománske obyvateľstvo Franskej ríše a pôvodne tento názov
znamenal „ľud“.
Zhruba do konca stredoveku Nemci prevažne asimilovali Slovanov zhruba na území bývalej NDR a v Rakúsku, Slovania v
Bavorsku boli asimilovaní už prv. Na Slovensku a v Česku Nemci žili vo väčšom množstve od 13. storočia. Na Slovensku boli v 13. – 15.
storočí všetky mestá nemecké, v Česku bolo celé pohraničné územie (,,Sudetenland“) ako aj väčšina miest v ostatných oblastiach
nemecké. Nemci boli zo Slovenska skoro všetci na konci druhej svetovej vojny evakuovaní, čiastočne vyhnaní, a z Česka po druhej svetovej vojne
vyhnaní. Od stredoveku žili Nemci aj (najmä) v dnešnom západnom Poľsku, aj tu došlo po druhej svetovej vojne k presunom obyvateľstva. Do
dnešného Maďarska (najmä západného a okolia Budapešti) sa Nemci, podobne ako Slováci, dostali čiastočne už v stredoveku, najmä však po
porážke Turkov (okolo 1700); väčšina miest v Maďarsku (vrátane Budína a Pešti) bola do polovice 19. storočia nemecká. Nemeckého
pôvodu je aj väčšina obyvateľov dnes francúzskeho Alsaska a talianskeho Južného Tirolska.
5. Záver:
Veríme, že náš cieľ, ktorý sme si dali na začiatku a to sprostredkovať vám čo najviac informácií o národnostiach žijúcich na
Slovensku, sa podaril. Aj pre nás samé to bolo veľmi poučné. Dozvedeli sme sa veľmi veľa nových informácií, ktoré sme doposiaľ nevedeli.
Bolo veľmi zaujímavé čítať o tom, ako sa tieto národnosti vôbec k nám na Slovensko dostali. Čím ďalej, tým viac cudzincov žije na
Slovensku, a preto je veľmi dôležité touto problematikou sa zaoberať. Každý človek má určité práva bez ohľadu na to, či žije vo svojej
rodnej krajine alebo v cudzine, a preto by ani naša vláda nemala podceňovať menšinovú politiku ale prikladať jej väčšiu
dôležitosť.
6. Prílohy
4.2Maďari
Lamp Zsuzsanna vo svojej knihe ,,A
saját útját járó gyermek“ (Dieťa idúce svojou vlastnou cestou) robila prieskum Maďarov na Slovensku. Na ilustráciu uvádzame niektoré
jej výsledky:
Čo rozumie pod pojmom domov slovenský Maďar dnes?
5,1% – cíti, že naozaj nemajú ozajstný domov
2,9% –
hovorí o Európe ako o svojom domove
4,8% – považuje za domov celú oblasť, kde sa hovorí po maďarsky
56,0% opýtaných hovorí o
svojom domove majúc na mysli miesto, kde sa narodili
2,5% – hovorí o svojom domove, že ním je Maďarsko
18,2% – uvádza „horná
oblasť“
12,5% – pod pojmom domov rozumie Slovensko
Počet príslušníkov maďarskej národnosti v období medzi rokmi 1921-
2001 klesol zo 651- tisíc na 527- tisíc, čo predstavuje pokles podielu v pomeru k slovenskému obyvateľstvu z 21,7 % na 9,7% (viac ako polovica).
Počet maďarského obyvateľstva bol najnižší v roku 1950 (335- tisíc), do roku 1961 sa podstatne zvýšil (519- tisíc), menší nárast
nasledoval v roku 1970 (552- tisíc) a minimálny v roku 1980 a 1991 (560- tisíc, resp. 567- tisíc). V roku 2001 klesol počet Maďarov na 527-
tisíc osôb.
Zones.sk – Zóny pre každého študenta