Feminizmus na Slovensku

Spoločenské vedy » Dejepis

Autor: petka
Typ práce: Referát
Dátum: 19.11.2013
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 840 slov
Počet zobrazení: 5 320
Tlačení: 377
Uložení: 383
Feminizmus na Slovensku - minulosť a súčasnosť
 
1.Úvod
Túto prácu sme sa rozhodli spracovať, kvôli zaujímavosti jej obsahu, ale aj kvôli potrebe uviesť niektoré fakty na pravú mieru. Niektoré výroky slávnych osobností sú totiž citované len polovične a upravované ako to vyhovuje rečníkom, ktorí ich používajú. Ako napríklad výrok Margaret Oliphantovej „Vydať sa, to je ako zomrieť, je to rovnako rozhodné, neodvolateľné a trvalé.“ Známa je však len prvá čas výroku, ktorá mu však dáva úplne iný význam.
Cieľom je ukázať ciele feministického hnutia v minulosti na Slovensku a poukázanie jeho smerovania v dnešných rokoch. Pretože si myslíme, že zlé alebo málo informácií sa môže stať pre verejnosť a najmä mladé ženy mätúce.
Stretli sme sa aj s ťažkosťami pri písaní a to napríklad s malým obsahom alebo zlým prístupom k objektívnym informáciám. Informácie sa vzťahovali však len materiály, ktoré nehovorili výlučne o danej téme. Okrem týchto ťažkostí to už boli len pochybenia techniky a choroba.

Metodika
Žiaľ nemali sme príležitosť použiť vlastný anketový výskum. Čo bolo spôsobené krátkosťou času. Preto sme použili hlavne staršie výskumy verejnej mienky. Ďalej sme použili literatúru, ktorá sa k danej téme vzťahuje.

1. Úvod do feminizmu
Feminizmus ako teória o rovnakých právach žien s mužmi tu existoval už dávno, ale len pri jednotlivcoch. Ako organizované hnutie za práva žien vznikol v devätnástom storočí, kedy vo väčšine krajín vznikli ligy za ženské práva. V jeho vývoji sa zdvihli dve hlavné vlny, ktoré mali presnejšie zadefinované požiadavky. Prvá vlna feminizmu začala byť aktuálna už v poslednej štvrtine osemnásteho storočia a skončila až v tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia. Týkala sa najmä požiadaviek rovnoprávnosti medzi mužmi a ženami. Hlavnými predstaviteľmi boli John Stuart Mill a Mary Wollstonecraftová. Koniec prvej vlny nastal po splnení veľkej časti politických programových požiadaviek feministického hnutia. Kvôli blížiacej sa vojne sa ženské hnutie muselo zaoberať inými témami. Druhá vlna feminizmu prebiehala v šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia. Je charakterizovaná prvkami obsiahnutými v dielach sociológa Georga Simmela, spisovateľky Virginie Woolfovej a anarchistky Emmy Goldmanovej. Ďalší spisovatelia, ktorí zobrazujú situáciu boli Simone de Beauvoire a Betty Friedan. Heslo tohto obdobia bolo „osobné je politické“.

2. Pohľady na ženy skrz storočia
2.1 Osemnáste a devätnáste storočie
Keďže územie Slovenska nebolo nikdy úplne samostatne na dlhšiu dobu až do prvého januára 1993, je ťažké hovoriť o feminizme a jeho vývoji výlučne na Slovensku. Je preto potrebné zahrnúť širšie obdobie aj obdobie, kedy bolo Slovensko ešte súčasťou Rakúsko-Uhorskej monarchie a neskôr Československej republiky. Preto sme sa rozhodli začať pracovať s materiálmi vzťahujúcimi sa na celú Európu.
 
2.1.1 Pohľad lekárov
Pochopenie reprodukčného systému pre lekárov znamenalo pochopenie aj ženy ako bytosti, jej správania a jej pohnútok. Žena bola podľa slov doktorov otrokom svojho tela, jeho funkcií a menštruačného cyklu. Z toho usúdili jej neschopnosť pracovať a samostatne rozhodovať. Ďalší faktor, prečo ženy nesmeli pracovať bolo, že im pričasto prisudzovali psychické poruchy, napríklad hystériu alebo anorexiu nervosa. Ženy, ktoré sa však rozhodli vzdorovať tradičným úlohám, odmietli sa vydať a starať sa výlučne o domácnosť, boli pokladané za nebezpečné a psychicky veľmi nestále. Preto dostávali špecifickú liečbu, ktorá by dnes bola považovaná za nemorálnu až trestnú. Boli to izolácia v zatemnenej miestnosti, bez kníh a návštevníkov, s diétou skladajúcou sa z kašovitej stravy, telesnej masáže a absencie telesného cvičenia a pohybu alebo operatívne zákroky klitoridektomia (chirurgické odstránenie klitorisu), ovariotomiu (odstránenie vajcovodov) prípadne hysterektomia (odstránenie maternice).

2.1.2 Pohľad spoločnosti na ženy
Už dávno bola zaužívaná ideológia rodinného krbu. Uznávali a propagovali ju mnohí vtedy čítaní autori. Jedným z nich bol aj spisovateľ Rousseau vo svojom diele Emil. Bola zvýrazňovaná rozdielnosť medzi mužmi a ženami. V mnohom sa odlišovala výchova dievčat a chlapcov. Chlapci boli ohodnotení za mnohé úlohy, ktoré urobili, pričom dievčatá boli väčšinou zamestnané prácou v domácnosti, ako súčasť prípravy na budúci život. Ďalšie rozdiely boli vo vzdelaní, kde chlapci dostávali ucelenejšie a hlbšie informácie a aj v práci a jej ohodnotení. Väčšina žien voči životu v domácnosti a prácou s tým súvisiacou nemala výhrady alebo bol ich postoj pasívny. Aj keď niektoré z nich cítili prázdnotu, pretože mali pocit, že pre spoločnosť by mohli urobiť viac. Nepodarilo sa im zasiahnuť do verejného života alebo sa o to ani nepokúsili.
Neskôr začali svoje ambície prejavovať v náboženstve. Začali sa starať o organizáciu chodenia do kostola každú nedeľu, oslavovanie sviatkov doma aj na verejnosti a podobné udalosti.
 
2.1.3 Manželstvo
Predstava manželstva vo vtedajšej spoločnosti bola závislá žena na silnom mužovi (podľa vtedajšieho vyjadrenia útla vinná réva a statný strom). Tieto predstavy platili vo všetkých triedach a rozpad manželstva rozvodom bol len zriedkavý. Okolo devätnásteho storočia sa vo vyšších a stredných vrstvách začali manželstvá byť založené na základe partnerstva. V nižších vrstvách sa mal zachovať patriarchálny model, aj keď to nebola celkom realita. Pretože platilo, že fungovali len vďaka vzájomnej podpore a nie len psychickej, ale aj finančnej (obaja totiž pracovali). Veľa ľudí je presvedčených, že manželstvá v tomto období nemohli fungovať. Je to spôsobené tým, že najviac a najpresnejšie informácie máme z rozvodových konaní. Niektoré ženy boli naozaj týrané a znášali mnohé roky násilie a manželove vrtochy, prípadne jeho vybíjanie si agresie. Našli sa však aj denníky žien, ktoré žili šťastne v pokore. Z toho vyplýva, že napriek manželkinej podriadenosti mnohé ženy sa vedeli oddať svojmu životu a nie všetci muži boli tyrani.
 
2.1.4 Ženy a ich povesť
Ženy boli vždy posudzované podľa svojho správania. Tvorilo to hlavnú časť ich povesti, ktorá sa mohla veľmi rýchlo a ľahko rozpadnúť. Od povesti a majetku rodiny dievčaťa záležalo aj to za koho sa vydá. Veľmi sa rozlišovalo medzi ženami mravne “čistými“ a “nečistými“. Za nečisté a samozrejme tým aj nevhodné manželky boli považované tie, ktoré sa nechali uniesť svojimi vášňami a pudmi alebo to o nich tvrdil niekto koho slovo malo váhu.
Aj tu možno pozorovať rozdielny pohľad na muža a ženu. Muži neboli tak prísne súdení za morálny poklesok. Žena ako matka bola veľmi rýchlo odsúdená na okraj spoločnosti, pretože potom už nebola istota, kto je vlastne otcom jej dieťaťa. Rastúca urbanizácia spôsobila vzrast odporu proti prísne hodnotenému morálnemu pochybeniu a začal sa viac chápať pojem rozkoše, ale cirkev a následne aj ľudí to znepokojovalo. Báli sa úpadku mravnosti, preto sa nesnažili veľmi o zmenu.
 
2.1.5 Ženy a práca
Mnohé ženy boli svojou situáciou prinútené zarábať peniaze. V tomto období to bola neľahká úloha. Ženy pracovali doma, šili, vyšívali a podobné alebo pracovali v službe, ale ich práca bola len veľmi zle finančne ohodnotená. Takže len máloktorá žena, ktorá mala na výber zostala sama, pretože zvládať dvojitú záťaž (domácnosť a práca) vedela len máloktorá. Mnohé ženy s deťmi bez manžela deti dali do opatery niekomu inému.
 
2.2 Ženy a národ na prelome 19. a 20. storočia
V polovici 19. storočia boli ženy angažované maximálne tak v divadlách aj keď. V Štúrovej dobe sa zdôrazňovalo, že práve matka je mocnou slovenskou oporou proti odnárodňovaniu, a práve rodina mala silu pevnosti proti nebezpečenstvu tlaku maďarizácie. Od ženy Štúr vyžadoval širokú a hlbokú vzdelanosť, ktorú jej však školy na Slovensku nedajú, preto navrhoval, aby sa slovenské devy vzdelávali v pražských ústavoch. Keďže Štúr na Slovensku poznal len tri – štyri vzdelaním mu zodpovedajúce Slovenky, odmietol potom ženy vôbec, naliehal na svojich druhov, aby sa neženili a volili – ako on – sebazaprenie do krajnosti. Práce Sloveniek boli uverejňované napr. v almanachu Nitra (1842).
 
2.3 Združovanie a spolkový život žien na Slovensku za 100 rokov
(od polovice 19. do polovice 20. storočia)

 
2.3.1 Začiatky – od polovice 19. po 20. roky 20. storočia
Spolková činnosť bola takmer až do polovice 19. storočia dominantnou parketou mužov. Začiatky ženského spolkového života sú v meštianskom prostredí 19. storočia. Ženy začali pôsobiť v spolkoch na základe príbuzenstva s mužským členom spolku zároveň začali vznikať združenia žien na základe vlastného záujmu. Medzi aktívne postavy patria Marína a Ľudmila Hodžové (dcéry Milana Hodžu), iniciovali založenie divadelného spolku v Liptovskom Mikuláši a Besedu dievčenskú – združenie dievčat po duševnom zdraví túžiacich. Medzi ďalšie výrazné osoby spolkového života patrila grófka Terézia Brunswick – Dobročinný ženský spolok a arcikňažka Izabela – Ženský spolok Izabela na podporu domáceho priemyslu.

Pre koniec 19. storočia bolo v Európe charakteristické zosilnené emancipačné úsilie žien. V podmienkach Slovenska sa emancipačný proces žien predieral na povrch len veľmi nenápadne, súčasne so silnejúcim národno-emancipačným hnutím. Obidva dobové trendy sa zjednotili v založení najstaršieho kultúrno-spoločenského ženského spolku Živena. Základnou otázkou bolo vzdelanie žien a ich prostredníctvom šírenie vzdelania a národného povedomia do všetkých spoločenských vrstiev a o otázkach emancipácie žien sa ešte dlho nehovorilo. „Hovorí a píše sa mnoho o takrečenej emancipácii žien, t. j. o osvobodení jich zpod mužského opanovania v živote verejnom, a tak o úplnej oprávnenosti jejich s mužmi vo všetkých občianskych otázkach. Snáď budú aj takí rojčitelia, čo by radi osvobodiť ženské aj zpod podriadenosti manželskej a domácej, čoho však nezmysel a protikresťanské snaženie každému rozumnému do očí biť musí...“ (citujeme vyjadrenie v časopise Aspekt číslo 1 ročník 2003/2004 z článku Andrei Šalingovej s názvom: Združovanie a spolkový život žien na Slovensku – od polovice 19. do polovice 20. storočia na stranách 51-59)
 
2.3.2 Medzivojnové obdobie 1918 – 1938
Demokratická vláda a priaznivé pomery v štáte sa podpísali aj na rozvoji ženských spolkov. Na území Slovenska bolo zaregistrovaných 158 ženských organizácií a regionálnych pobočiek. Vytvárali sa rôzne typy spolkov ako cirkevné židovské spolky etnických menšín. V tomto období začali ženy žiť čulí život. Okrem toho, že sa starali o domácnosť sa venovali aj iným činnostiam ako účinkovaniu v divadle alebo konali prednášky apod. Členky sa snažili o sprístupnenie vzdelanie pre všetky dievčatá a aj sa im darilo posielať za stredoškolským vzdelaním viac dievčat z remeselníckych a živnostníckych rodín.
 
2.3.3 Obdobie Prvej Slovenskej republiky 1938-1945
Vládnúca politická strana HSĽS sa netajila snahou zlikvidovať spolky a vytvoriť jeden spolok so svojím politickým smerom. 21. júna 1939 bolo vydané vládne nariadenie podľa ktorého mohli byť spolky zlúčené alebo mohli byť odstránené volené spolkové orgány, ak to vyžadoval verejný záujem. Spôsobilo to pokles počtu spolku. Spolky, ktorým bola činnosť povolená, boli prísne kontrolované. Ženské spolky sa vo väčšine prípadov pokúsili existovať na iných ako politických základoch. Okrem ženských pobočiek politických strán sa ženské spolky oficiálne nehlásili k programom politických strán, čo im dávalo šancu na prežitie. Najväčší ženský spolok Živena smel ďalej pracovať len preto, že mal výrazne národný charakter. V roku 1939 Žiadalo Ministerstvo vnútra o premenovanie spolku na Živena - spolok evanjelických žien a tým sa od katolíckych členiek žiadalo aby prestali pre spolok pracovať.
Obdobie od konca roku 1945 do roku 1951 bolo posledným obdobím existencie spolkov. Nariadenie SNR č.51/1945 Zb. SNR o rozpustení a zakladaní spolkov oficiálne zlikvidovalo celú sieť spolkov.
V roku 1898 vyšlo prvé číslo Dennice – „ženského listu pre poučenie a zábavu“ v Ružomberku.
 
2.3.4 Volebné právo žien
Vláda na čele s T. G. Masarykom podporovala emancipačné snahy žien. Vo vyhlásení Nezávislosti Republiky československej z 18.10.1918 stálo: „ženy budú postavené politicky, sociálne a kultúrne na roveň mužov.“ Už od roku 1905 pôsobil Výbor pre volebné právo žien. V medzivojnovom období sa ženy oveľa živšie začali zaujímať o oficiálnu politiku. Predstaviteľky ženského hnutia zastupovali a tlmočili hlasy radových členiek, podávali návrhy zákonov. Na prvom zasadnutí Revolučného národného zhromaždenia v septembri 1918 sa objavilo 8 žien. V roku 1923 v Prahe bola založená Ženská národná rada. Prvou predsedníčkou bola Františka Plamínková. Plán ŽNR obsahoval nasledujúce body:
1.  ženám a mužom rovnako zodpovedajúce miesta a plat
2.  ochrana žien po stránke sociálnej, zdravotnej a hospodárskej
3.  materské poistenie
4.  úprava povinnosti a práv pomocníčok v domácnosti
5.  postavenie slobodární pre robotníčky
6.  revízia rodinného práva
Členky ŽNR vypracúvali návrhy zákonov, pripomienkovali ich, plnohodnotne zastupovali ženy v parlamente. Vtedajšie ženské aktivistky zastávali názor, že žena musí mať právo rozhodnúť sa medzi povolaním a rodinou, zdôrazňovali, že výber závisí od jej slobodného rozhodnutia, ale neuvažovali o tom, že by žena zvládla obidve úlohy naraz.
 
1998-1999: Súhrnná správa Inštitútu pre verejné otázka Slovenska v kapitole Rodová problematika na Slovensku potvrdzuje diskrimináciu žien vo viacerých oblastiach. Mzdy žien sú nižšie ako mzdy mužov ( priemerná hodinová mzda ženy je 58 Sk a muža 75 Sk). Aj nezamestnanosť žien je štatisticky o niečo vyššia u ako nezamestnanosť mužov, pričom nezahŕňa tzv. skrytú nezamestnanosť žien, ktorí sa často pod tlakom okolností stavajú ženami v domácnosti, čo zvyšuje ich ekonomickú závislosť.


28. 11. 1996 – 8. 1. 1998 : Projekt Slovenskej ženy v pohybe – ide o prvý masívny pokus celoplošne a koncepčne prezentovať problémy žien na Slovensku prostredníctvom masových komunikačných prostriedkov. Išlo o projekt nadácie Gondwana s Ministerstvom zahraničných vecí a podporou Rozvojového programu OSN. Išlo o ovplyvnenie nazerania občanov Slovenska na pozíciu ženy v spoločnosti, najmä prekonaním a vymanením sa z postojov a stereotypov, podľa ktorých sa celková životná orientácia ženy formuje ako závislá, nezriedka v podriadenom postavení v spoločnosti, v práci i v rodine. Celkovo bolo odvysielaných približne 45 hodín v rádiách: Slovenský rozhlas, ROCK FM a iných. A boli zverejnené v Trende, Roľníckych novinách, Slovenskej republike a SME.
 
2.3.5 Ženy na Slovensku dnes
Situácia ženy v dnešnej dobe sa zlepšuje z pohľadu postavenia. Ženy sa dostávajú viac do vysokých funkcií, sú viac rešpektované a ich slovo má väčšiu váhu vo vede aj v normálnom živote. Často sú však ženy do funkcií dosádzané umelo kvôli tabuľkovému zastúpeniu mužov a žien v niektorých oblastiach. Takéto konanie žiaľ nie je úplne správne.
Na dnešnú ženu striehne viacero faktorov, ktoré ju zaťažujú. Záťaž v práci aj v domácnosti je dosť veľká, okrem toho je tu ďalší stresujúci faktor a to ekonomická situácia, s ktorou sa musí každá žena vyrovnať, aby rodina vyžila z daných príjmov. Jej postavenie sa v spoločnosti zlepšilo, ale o to viac sa musí snažiť obhájiť svoje postavenie.
Platové podmienky medzi ženami a mužmi sú stále rozdielne. Ženy dostávajú v mnohých inštitúciách menej peňazí ako muži za rovnakú prácu. Toto sa snažia riešiť a dohliadať na to štátne úrady aj úrady Európskej únie.
Feminizmus sa v dnešnej dobe stáva bojom proti mužom. Mnohé feministky útočia na mužov a snažia sa upozorniť na seba. Začínajú to byť samostatné, opustené a nešťastné staré dámy, ktoré presviedčajú mladé dievčatá okolo seba, že muži sú zlí a nepomáhajú ženám, pričom ich pomoc nechcú prijať.


3. Klasifikácia feministických prúdov
 
3.1. Klasifikácia podľa Oates-Indruchovej (1997)
1. Liberálny -  príčiny nerovnosti a problémov v inštitucionalizovaných základoch spoločnosti a presadzuje riešenie najmä skrz legislatívne a inštitucionálne riešenia - nadväzuje na prístup prvej vlny feminizmu.
2. Radikálny - obracia sa na privátnu sféru, usporiadania medzi ľudských vzťahov, rodiny a utváranie, a reprodukcie mužskej a ženskej identity, riešením musí byť práve rekonštrukcia týchto vzťahov - usadený od čias druhej vlny feminizmu
 
3.2 Klasifikácia podľa Women and Geography Study Group (1984)
1. Radikálny - ženské a mužské správanie je vysvetlené v zmysle ich vzájomných vzťahov
2. Sociálny – spája rodové vzťahy s širšími súvislosťami v rámci sociálnych vzťahov – etnické/rasové, ekonomická nerovnosť...
 
3.3 Klasifikácia podľa Judith Lorber




„Reformné feminizmy“


„Feminizmy odporu“


„Prúdy tretej vlny feminizmu“

Liberálny feminizmus
Marxistický feminizmus
Socialistický feminizmus
Rozvojový feminizmus
...

Liberálny feminizmus
“Standpoint“ feminizmus
Lesbický separátny feminizmus
...

Mužský feminizmus
Multirasový feminizmus
Feminizmus sociálnej konštrukcie
Postmoderný feminizmus
Ekofeminizmus...

4. Feministické chápanie patriarchátu v štyroch bodoch
1.  Kultúrny systém v ktorom žijeme, je patriarchálnej povahy. Vytvorila ho úzka skupina mužov, pričom objektom, obeťou a produktom tohto poriadku nie sú iba ženy, ale i radoví muži. Sám fakt, že tento poriadok vytvorili muži, ovplyvňuje jeho podobu. História, tak ako ju poznáme, teda nie je ľud. Históriou, ale dala by sa z prevažnej miery označiť za históriu mužskú. Pojem patriarchát je však často mätúci, pretože zahŕňa i vekové hľadisko. Z tohto dôvodu býva nahradzovaný pojmom mužská hegemónia.
2.  Tento poriadok udržujú obidva pohlavia rovnako horlivo. Nie je správne z jeho presadzovania obviňovať mužov ako celok, ženy samy totiž tento poriadok prijímajú, samy nad sebou vykonávajú kultúrnu kontrolu.
3.    Zo skutočnosti, že kultúra je založená na nadvláde mužov ťažia určitým spôsobom všetci muži predovšetkým z faktu, že im je v spoločnosti prikladaná väčšia významovosť. To sa prejavuje vo verejnej ale i domácej sfére. Sú považovaní za schopnejších, silnejších, racionálnejších, majú, aj keď si to nepriznávajú, stále otvorenejšiu cestu k svojim cieľom v rôznych inštitúciách. V domácnosti im to zasa pomáha vyviazať sa z nevďačných časovo náročných a stereotypných prác.
4.  Vládcovia však zároveň vždy na svoje vládnutie nejako doplácajú. Musia sa “vládnutiu“ venovať, udržovať status quo, predovšetkým byť povinne úspešní a priebojní, neustále to demonštrovať, povinne súťažiť. Tým sú ochudobnení v citovej oblasti (skúsenosti i potenciálu). Naopak, od žien “dokazovanie síl v boji“ neočakávajú, často majú väčšie možnosti v “prežitom“ svete, užijú si viac deti, môžu prežívať citovejšie, intenzívnejšie vzťahy.

Summary
We choose for our project the theme: Feminism in Slovakia: past and present. We have been trying to show how Slovak women were fighting for their rights and how the idea of feminism was change during the last years. For introduce we summarize the feminism in the world. We show you the most important facts of feminism at the first and second wave. We have wanted with this summary show you how women in the world have been fighting and let you think if this activities influence our women. After this introduce we came to the feminism in Slovakia. Our women started fight for their rights later and at the beginning nobody was calling these activities feminism. Slovak women were at the 19.century still thinking that their jobs are carrying about home. But slowly they started to establish their own association same like men. Till the formation of the first Slovak republic there were a hundred of women association and the most known were association Živena. Important move were establish the Women national government in the year 1923. But after the formation of the first Slovak republic the government closed a lot of those associations. Nevertheless those associations were after the formation of Czechoslovakia reopened, but in the year 1951 they were closed forever. After this year there were not so much activities of women. The most known is probably the project Slovak woman on the move in the years 1996-1998. It was a big tries to inform the Slovak women about their status by the radios and newspapers. Nowadays the women in the world are forgetting primary aims of feminism and making their own aims, which are not usually same or right like primary.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Spoločenské vedy » Dejepis

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.021 s.
Zavrieť reklamu