Bitka o Midway
Bitka o Midway
Úvod:
Pearl Harbor, operácia Midway. To sú pojmy, pre človeka
aspoň trošku sčítaného, určite známe a každý sa s nimi už iste stretol. Lenže, čo o nich vieme? Nedávno som pozeral dokument, práve
o Midway, v ktorom bola spomenutá neuveriteľná sila japonského letectva a námorníctva vtedajšej doby, vysoká kvalita japonských letcov,
generálov a taktikov, ako i nekvalitné lietadlá a lode zo strany Američanov. No aj napriek kvalitatívnej a aj kvantitatívnej prevahe utrpelo
Japonsko porážku. Toto ma veľmi zarazilo a pýtal som sa sám seba: „Ako je to vlastne možné??? Japoncov bolo viac, boli lepší, mali
geniálnych taktikov...“ Nenechalo ma to na pokoji a preto som sa rozhodol písať túto prácu o Midway, čo to vlastne bolo, čo sa odohrávalo
v zákulisí, v kruhoch generálov a o aké politické záujmy vlastne šlo. Dúfam, že sa mi podarí vyriešiť moju dilemu a podať vám
bezpochyby zaujímavé informácie okolo diania prelomovej námornej bitky druhej svetovej vojny medzi Američanmi a dosiaľ neporazenými
Japoncami.
Vlastná práca:
Úvod
Uplynulo niekoľko mesiacov od napadnutia americkej
vojenskej základne Pearl Harbor. Japonské a americké loďstvo sa počas tejto doby stretli v niekoľkých väčších bitkách. Do žiadnej
z nich však nenasadili obidve strany všetky svoje sily.
Bitka pri Midway bola prvým námorným konfliktom, v ktorom bojujúce lode
nevideli svojho súpera. Stála na počiatku použitia lietadlových lodí ako nové hlavné zložky námorného boja. Tieto lietadlové lode
spôsobili to, že vojnové lode a super lode stavané v Japonsku, rýchlo zastarali.
Americké víťazstvo nad omnoho silnejšou
japonskou flotilou sa stalo medzníkom v dejinách druhej svetovej vojny. Pred touto bitkou Japonci nepretržite víťazili, ale po nej bolo už len
otázkou času, kedy priemyselný potenciál USA zabezpečí svojím vojakom materiálnu prevahu. O svoju počiatočnú výhodu v počte mužov, lodí
i lietadiel Japonci pri Midway prišli. Po Midway už neboli schopní ohroziť americkú námornú základňu na Havaji ani hroziť prenesením vojny
na západné pobrežie USA.
1.1 Prípravy na vojnu
Veliteľ japonského Spojeného loďstva admirál
Yamamoto si uvedomoval nebezpečenstvo v sile amerického priemyslu. Študoval v Spojených štátoch a dokázal odhadnúť americký potenciál.
Zamýšľal teda prinútiť Američanov k rozhodujúcej bitke skôr, ako sa bude môcť materiálna prevaha Američanov plne prejaviť. So svojím
plánom však najskôr v cisárskom štábe nepochodil. Opatrnejšia časť velenia navrhovala pozvoľný postup v južnom Tichomorí. Yamamoto
proti tomu postavil svoju víziu prekvapivého výpadu na východ – na atol Midway.
Atol Midway leží zhruba 1100 míľ západne od
Pearl Harboru, hlavnej americkej tichomorskej základne. Yamamoto vedel, že útok proti Midway by donútil Američanov nasadiť všetky svoje sily
k obrane tohto ostrova. Obsadením ostrova Midway by boli ohrozené Havajské ostrovy, ktoré sú posledným obranným valom pred západným
pobrežím Spojených štátov.
Yamamotove argumenty o rastúcej sile Američanov boli podporené prekvapivým americkým náletom
na Tokio. 18. apríla 1942 odštartovalo 16 bombardérov B-25 z palúb lietadlových lodí Enterprise a Hornet na odvážny nálet na Tokio, známy
ako "Doolittelov" nálet. Škody spôsobené v Tokiu boli nepatrné, ale Američania ukázali, že sú schopní zasiahnuť ciele na
japonskej pôde. Tento útok presvedčil japonský štáb o potrebe úderu na Midway.
1.2 JN-25
Američania vďaka tomu, že krátko po Pearl Harbore dokázali pozvoľna lúštiť japonský námorný kód JN-25, mali od marca prvé strohé
informácie o chystanej japonskej akcii. Predovšetkým vďaka úsiliu dešifrovacej služby na čele s kapitánom Rochefortom sa im japonský
plán postupne rysoval. V druhej polovici mája sa podarilo dešifrovacej službe získať informácie o predpokladaných japonských útokoch
a zoznam japonských lodí pripravovaných na túto akciu. To však bola posledná správa JN-25, ktorú Američania získali. Krátko na to totiž
Japonci svoj kód zmenili. Napriek tomu sa stali informácie z JN-25 jedným z najdôležitejších faktorov amerického víťazstva.
2.0 Plány a zloženie loďstiev
2.1 Japonský plán
Japonský plán bol skutočne veľkolepý. Po
spolupráci štábu vypracoval
podrobný plán kapitán Kurošima. Na oklamanie nepriateľa mali Japonci zaútočiť diverznou akciou najskôr
na Aleuty. Tým chceli Američanov odlákať na sever. O deň neskôr mali japonské lietadlové lode paralyzovať Midway ako leteckú základňu
a invázna jednotka sa mala na ostrove vylodiť.
Keď Američania zistia, že japonským hlavným cieľom je Midway, pošlú sem
svoje hlavné sily, vrátane lietadlových lodí. S nimi si však prvá invázna jednotka lietadlových lodí Japonska poradí. (Aby si Japonci
zaistili včasné informácie o amerických lodiach, poslal Jamamoto začiatkom júna medzi Midway a Havajské ostrovy hliadkovať svoje ponorky.)
Japonci tak dosiahnu dvojité víťazstvo. Obsadia Midway a zničia americkú tichomorskú flotilu.
2.2 Japonské
loďstvo
Yamamoto poslal do tejto akcie dosiaľ nevídaný počet vojnových lodí: 4 ťažké a 4 ľahké lietadlové lode, 11
bojových lodí, 22 krížnikov, 66 torpédoborcov, 10 ponoriek a rady ďalších dopravných plavidiel. Hladinové loďstvo bolo rozdelené do
piatich jednotiek operujúcich na vodných priestranstvách o priemere viac než 3200 km.
Najvýznamnejšou zložkou japonského
loďstva malo byť šesť lietadlových lodí prvej údernej jednotky viceadmirála Naguma, ktorý napadol Pearl Harbor. Nakoniec však mohol Nagumo
využiť len 4 z týchto lodí. Šókaku bola poškodená v Korálovom mori a Zuikaku stratila v bitke toľko pilotov, že ich japonská armáda
nebola schopná nahradiť. Bitky pri Midway sa zúčastnili lietadlové lode Kaga, Hirjú a Sorjú v čele s vlajkovou Nagumovou loďou Akagi.
Okrem tejto jednotky zohrala veľkú roľu invázna jednotka pre Midway viceadmirála Kondóa a ešte severná jednotka viceadmirála
Hósógaji, ktorý mal smerovať k Aleutám. Hlavná japonská jednotka, pod velením samotného Yamamota, do bojov nezasiahla. Yamamoto napriek
tomu, že bol hlavným veliteľom, sa musel uspokojiť s rolou diváka a sledovať, ako riadi bitku Nagumo.
2.3 Americké
loďstvo
Americké sily boli o poznanie skromnejšie. Admirál Nimitz, veliteľ americkej tichomorskej flotily, rozdelil svoje
hladinové loďstvo na dve časti: 5 krížnikov a 10 torpédoborcov poslal pod velením kontraadmirála Theobalda na obranu Aleut. Zvyšok, 3
lietadlové lode, 8 krížnikov a 17 torpédoborcov poslal k Midway.
Problém bol s vrchným veliteľom. Viceadmirál Hasley sa zo
zdravotných dôvodov tejto povinnosti nemohol zhostiť. Navrhol na svoj post doterajšieho veliteľa svojich doprovodných krížnikov
kontraadmirála Spruanca. Ďalším problémom boli lietadlové lode. Enterprise a Hornet boli pripravené, ale Saragota sa v tej chvíli
nachádzala na opravách v Spojených štátoch. K Midway dorazila až po bitke. Posledná z lodí, Yorktown, bola ťažko poškodená v Korálovom
mori. Podarilo sa ju však dopraviť do Pearl Harboru. Za normálnych okolností sa doba opráv odhadovala na 3 mesiace. Nimitz však rozkázal
opraviť ju do troch dní! Tento plán nakoniec splnili. (Tu je vidno rozdiel medzi Američanmi a Japoncami. Japonci Šókaku opravovali niekoľko
mesiacov.)
Sily na Midway rozdelil Nimitz takto: TF 16 (TF - operačná jednotka) s Enterprise a Hornetom velil Spruance, TF 17 s
Yorktownom riadil a velil víťaz z Korálového mora kontraadmirál Fletcher. Vďaka tomu, že bol služobne starší, bol Fletcher oficiálne
veliteľom celej americkej jednotky.
3.0 Priebeh bitky
3. júna 1942 Hósógajova Severná jednotka
napadla leteckým úderom Dutch Harbor, americkú základňu na Aljaške. Potom pripravoval inváziu na niektoré Aleutské ostrovy. 6. júna
obsadili Japonci ostrovy Attu a Kiska. To však bolo jediné japonské víťazstvo v tejto rozhodujúcej bitke
3.1
Operácia „K“
Pre Japoncov pri Midway bolo kľúčové otázka, či sa americké loďstvo nachádza stále v Pearl Harbore.
Na overenie bola súčasťou plánu operácia „K“. Tá spočívala v tom, že vo Francúzskych plytčinách (ostrovy v dosahu Midway) mali
zakotviť japonské ponorky. Tie mali za úlohu doplniť palivo japonským prieskumným lietadlám smerujúcich z Marshallových ostrovov nad Pearl
Harbor. Cieľom bolo zistiť, či sa tu nachádzajú americké lietadlové lode.
Vďaka tomu, že v týchto plytčinách kotvili
americké lode však bolo nutné operáciu „K“ zrušiť. Informáciu o ich zrušení zachytila Yamamotova jednotka, nie však Nagumo. Porucha
v spojení znemožnila Nagumovi správu prijať a on sa tak domnieval, že je všetko v poriadku a americké loďstvo stále kotví v Pearl
Harbore.
Americkému leteckému prieskumu sa podarilo už 3. júna objaviť časť Kondóovej inváznej jednotky. Nimitz však
útočiť nechcel, čakal, keď bude nájdená Nagumová 1. útočná jednotka, ten najväčší nepriateľ.
3.2 4.
jún
4. jún 1942. Od napadnutia Pearl Harbor šli Japonci od víťazstva k víťazstvu. V Korálovom mori síce neuspeli, ako
očakávali, ale aj tak mohli mať hlavu stále vztýčenú. Do tejto doby stratili len jednu ľahkú lietadlovú loď a ostatné straty boli
nepatrné.
V ranných hodinách 4. júna vzlietlo z Nagumových lietadlových lodí 108 lietadiel smerujúcich na Midway. Velil im
poručík Tomonaga (kapitán Fučida, ktorý velil útoku na Pearl Harbor sa musel podrobiť operácii a preto nemohol útoku veliť). Cieľom útoku
bolo zničiť americké letectvo na základni a hlavne vyradiť z prevádzky midwayské letisko. Vo vzdušných bojoch s Američanmi sa plne
prejavila japonská kvalita. Stíhačky Zero jasne prevýšili zastarané americké Buffalá a aj modernejšie Wildcaty. Preto niet divu, že
japonské bombardéry prenikli nad Midway. Výsledok bombardovania bol ale sklamaním. Nepodarilo sa zničiť najdôležitejšiu vzletovú plochu.
Preto Tomonaga žiadal okamžite Naguma o opakovaný útok.
Teraz šlo o to, kto skôr nájde nepriateľské lietadlové lode,
respektíve, kedy Nagumo zistí prítomnosť protivníkových lodí pri Midway, s ktorou nepočítal. Lietadlá z Midway okamžite štartovali na
útok. Vďaka spoľahlivému krytiu japonskou stíhacou ochranou sa americkým bombardérom žiadny zásah nepodaril. Letci z Midway podnikli ešte
niekoľko útokov, všetky však skončili tragicky.
Situácia sa mala však pre Japoncov skomplikovať. K Nagumovým lodiam sa
blížili lietadlá vracajúce sa z náletu na Midway. Nagumo vypočul prosbu Tomonaga a rozhodol sa pre opakovaný útok na Midway. Na svojich
palubách mal časť bombardérov vyzbrojených torpédami (len na útok proti lodiam) a druhú časť vyzbrojenú protipancierovými pumami. Nagumo
nariadil vymeniť torpéda za trieštivé pumy vhodné na pozemné ciele na Midway.
Krátko na to však dostal Nagumo správu zo
svojho leteckého prieskumu, že sa v okolí Midway nachádzajú americké lode. (Správu podalo prieskumné lietadlo z krížniku Tone. Lietadlo
odštartoval kvôli poruche katapultu s polhodinovým zmeškaním. Keby odštartoval načas, nevydal by Nagumo rozkaz na prezbrojovanie torpéd. Teda
ďalší zo smolných japonských okamihov.) Správa spôsobila v Nagumovom štábe zdesenie. Nagumo vydal rozkaz, aby bolo prezbrojovanie
prerušené. V dobe Nagumovho rozhodovania bola jeho jednotka opäť niekoľkokrát napadnutá lietadlami z Midway. Žiadny z útokov však
neuspel.
V tejto situácii sa začali o pristátie hlásiť lietadlá vracajúce sa z náletu na Midway. Nagumo stál pred
zásadným rozhodnutím. Má nechať Tomonagove lietadlá vo vzduchu počkať (a riskovať stratu niekoľkých lietadiel kvôli nedostatku paliva)
a dať prednosť lietadlám na svojich lodiach, aby okamžite zaútočili na americké lode? Aj keď nebudú vyzbrojené torpédami a nebudú mať
stíhacie pokrytie? Alebo má nechať Tomonagove vracajúce sa lietadlá pristáť a potom vyslať mohutnú jednotku na útok na americké lode?
Nagumo zvolil druhú možnosť a tým bitku prehral. Prvý variant bol iste riskantný, ale bol pružnou reakciou. (Kontraadmirál
Jamaguči, veliteľ Hirjú a Sortjú, radil Nagumovi práve túto variantu.) Japonci už veľakrát ukázali svoje schopnosti, a tak iste mali
nádej na úspech. Nagumo odmietol riskovať. Zvolil druhý variant, ktorý bola opticky lepší, ale nevzal do úvahy v tej dobe najdôležitejší
faktor – čas.
Počas rozhodovania začali na Nagumovu jednotku útočiť aj lietadlá z amerických lietadlových lodí. Len
niekoľko z týchto náletov malo stíhacie krytie. Japonská stíhacia ochrana pracovala na sto percent. Veľkú časť lietadiel zostrelila
a ostatné bombardéry donútila odhodiť pumy či torpéda v neškodnej vzdialenosti od svojich lietadlových lodí.
3.3
Osudných 5 minút
4. jún, 10:25 h. ráno otočil admirál Japonskej lietadlovej lodi Akagi - Chuichi Nagumo svoje plavidlo
sprevádzané ďalšími troma loďami po vetre a zavelil k masovému útoku na tri americké lietadlové lode admirálov Fletchera a Spruanca. Tento
útok bol schopný zničiť americkú námornú moc v Pacifiku. V tejto chvíli stálo na palube štyroch Nagumových lietadlových lodí množstvo
lietadiel pripravených poslať Nimitzovu flotilu ku dnu. Nemožno pochybovať o tom, že by sa im to nepodarilo.
Opak bol však
pravdou. O minútu neskôr sa z oblohy spustili strmhlavé bombardéry SBD Dauntless štartujúce z amerických lietadlových lodí Enterprise a
Yorktown. Japonci zostali týmto útokom zaskočení. Japonské stíhačky ešte neboli vo vzduchu, a tak sa Japonci mohli spoliehať len na
protilietadlovú paľbu svojich lodí a neschopnosť amerických letcov. Američania si však túto príležitosť nenechali ujsť. O 5 minút
neskôr ležali Akagi, Sortjú a Kaga v plameňoch. Hirjú bola o niečo vzdialená a tak skaze unikla.
Kontradmirál Jamaguči,
teraz už len veliteľ Hirjú sa nehodlal vzdať. Okamžite vydal rozkaz k náletu na americké lode. K ich zničeniu mal len 18 bombardérov. Tie
sa dostali, kryté niekoľkými stíhačkami, až k Fletcherovej lietadlovej lodi Yorktown a dokázali ju poškodiť. Po návrate vydal Jamaguči
rozkaz k útoku na ďalšie americké lietadlové lode. (Japonci sa totiž domnievali, že Yorktown potopili. V skutočnosti sa ale Američanom
podarilo rýchlo loď uviesť do chodu.) Japonci znovu napadli Yorktown. Opäť ju zasiahli, no tentoraz veľmi ťažko. Je naozaj obdivuhodné, že
len hŕstka japonských letcov dokázala Yorktown atakovať a to za minimálnych strát. Američania pri útokoch na japonské lode stratili mnoho
svojich lietadiel a pilotov.
Japonci sa vrátili a ohlásili zničenie ďalšej lietadlovej lode (Yorktown už predsa ležala na dne,
čo samozrejme nebola pravda). Jamaguči bol presvedčený, že pomer lietadlových lodí je 1:1. Američania ich však skoro vyviedli z omylu.
Vedeli o existencii štvrtej Nagumovej lode a nakoniec ju k večeru našli. Lietadlá z Enterprise a Yorktown dokonali dielo skazy. Aj posledná
Nagumova loď bola potopená.
Yamamoto sa pokúsil ešte o pokračovanie a vydal rozkaz k nočnému krížnikovému útoku na
Midway, ale aj ten musel nakoniec prerušiť a vydať rozkaz k ústupu. K tomu sa ešte počas manévru zrazili krížniky Mikuma a Mogami. Mikumu
neskôr potopili americké lietadlá.
Americká lietadlová loď Yorktown ešte nebola stratená. Torpédoborec Hammann ju vzal do
vleku. Znovu sa vydala na dlhú a pomalú plavbu do Pearl Harboru. Tentokrát však nemala toľko šťastia ako pri plavbe z Korálového mora. Pri
ceste na základňu bola potopená spolu s Hammannom japonskou ponorkou I-168.
4.0 Záver
4.1
Straty
Bitka o Midway skončila. Aké boli straty? Američania stratili len Yorktown, torpédoborec Hammann a 147
lietadiel. Japonci stratili celú prvú údernú jednotku lietadlových lodí – Akagi, Kaga, Hirtjú a Sortjú. Ďalej krížnik Mikuma a 332
lietadiel. Drvivá väčšina lietadiel bola však stratená s potopením lietadlových lodí. V priamych bojoch stratili Japonci len 50 lietadiel!
(To svedčí o úplnej kvalitatívnej prevahe japonských letcov.)
Midway znamenala obrovský prelom. Japonci stratili množstvo
svojho loďstva a boli odsúdení zastaviť útočné operácie a sústrediť sa na obranu dobytých území. Američania tento moment nemohli
využiť ihneď. Zbrojárske fabriky práve len začali vo veľkom vyrábať nové lode. Víťazstvo pri Midway im poskytlo čas a istotu, že sa
teraz oslabení Japonci nepokúsia o nič významné.
Táto bitka nebola náhodou pomenovaná ako „zázrak pri Midway“. Japoncom
hralo do nôt všetko. Mali viac lodí, viac lietadiel, kvalitnejšie lode, kvalitnejšie lietadlá, kvalitnejších pilotov. Môžeme konštatovať
úplnú japonskú kvalitatívnu aj kvantitatívnu prevahu. Prečo potom Japonci prehrali? Bolo to len kvôli spojeniu nešťastných okolností
a vlastných chýb.
4.2 Príčiny prehry Japonska
K nešťastným okolnostiam patrí napríklad
nemožnosť prevedenia operácie „K“ a následné nezachytenie správy o jej zrušení na Nagumových lodiach, zmeškanie prieskumného lietadla
z Tone, choroba Fučidu, zdravotné problémy Gendu (vynikajúci teoretik nasadenia námorného letectva, ktorý vypracoval útok na Pearl Harbor),
útok Dauntlessov vo chvíli štartu japonských lietadiel, absencia akéhokoľvek alternatívneho plánu, keby ktorýkoľvek z predpokladov nevyšiel
(na to upozorňoval už pri plánovaní akcie jeden zo zúčastnených veliteľov viceadmirál Kondó);
Najväčšia chyba bola, že
Yamamoto akciu prekombinoval. Keby poslal k Midway všetky lode spojené do jednej jednotky, tak by Američania nemali žiadnu šancu na úspech.
Osem lietadlových lodí by bolo zárukou jasného japonského víťazstva. Lenže Yamamoto nebol Tógó. Nevzal si príklad Tógóvho víťazstva
v bitke pri Cušimy v máji 1905. Tógó zhromaždil celú svoju flotilu a vyhral vojnu nad Ruskom. Yamamoto to nespravil – a prehral
rozhodujúcu bitku.
Koniec roku 1942 a jar 1943 znamenal pre Spojencov v Pacifiku takmer nepretržitú sériu katastrof. Od
tragédie v Pearl Harbore, cez potopenie Prince of Wales a Repulse, pád Malajska, Singapuru, Guamu, Filipín, Rabaulu, výpad Japonskej prvej
údernej jednotky do Indického oceánu až po obsadeníe Holadskej východnej Indie. Tých skutočných plamienkov odporu, ako Wake, Bataan alebo
Corregidor, bolo zhasnutých krvou ich obrancov, či nerozhodnosťou a obavami velenia. Zdalo sa, že nič na svete nemôže zastaviť japonský
príval. Japonské cisárstvo veľmi rýchlo ovládlo priestor podstatne väčší ako celá Európa s nepredstaviteľným množstvom nerastného
bohatstva. Jeho ozbrojené sily, výborne vycvičené a zakalené v boji v Číne, takmer nikde nenarazili na rovnocenných protivníkov.
Snáď len na juhu čínskeho bojiska existovala hŕstka mužov, ktorých nemôžme nespomenúť: Lietajúce tigre penzionovaného
plukovníka amerického letectva Claire Lee Chenaulta spôsobujúce Japoncom až neskutočné problémy. Ale generálny taktik, stratég a veliteľ
Chenault bol na počiatku vojny medzi vtedajšími spojeneckými dôstojníkmi len svetlou výnimkou.
Veliteľom amerických pozemných
síl v Tichomorí sa stal trošku pompézny a veľmi pyšný generál Dougles MacArthur, ktorý opustil svojich mužov na Filipínach až na priamy
rozkaz z Washingtonu od prezidenta F.D.Roosvelta. Pri svojom odlete z Mindanaa predniesol svoju pamätnú vetu: „Ja sa vrátim!“. Ale zatiaľ
ani zďaleka nebolo nikoho s kým by sa mohol vrátiť. Pod jeho velením boli len nepočetné jednotky prichádzajúce na austrálske územie
a slabé letectvo márne sa snažiace ubrániť severné pobrežie Novej Guineji. Jeho čas mal len prísť...
Zones.sk – Zóny pre každého študenta